Posunková reč nie je internacionálna a má aj dialekty

Vo svete posunkovej reči sa jazyky v jednotlivých krajinách od seba líšia rovnakým spôsobom, ako napríklad hovorová angličtina od španielčiny alebo japončina od taliančiny.

Téma odlišnosti vo sfére posunkových rečí má veľmi široký záber. Odlišnosti znakovej reči nachádzame tiež v rámci rôznych regiónov jednej krajiny, čo v praxi znamená, že jednotlivé znaky sa od seba môžu líšiť už v rozmedzí východného a západného Slovenska. Ide o dialekty v posunkovej reči v rámci jednej krajiny. Rovnako, ako hovoríme o dialektoch pri používaní hovoreného jazyka v jednej krajine.

Každá znaková reč je unikát

Väčšinu existujúcich znakových rečí v rôznych krajinách ovplyvnil francúzsky systém znakovej reči. Jednotlivé krajiny ho obohatili pridaním svojich vlastných znakov, a tak povýšili tento systém na svoj vlastný jedinečný a plnohodnotný jazyk.

Znaková reč je komplexným vizuálnym, priestorovým a prirodzeným jazykom pre lokálnych používateľov v danej krajine. Nemá žiadne gramatické javy spoločné s hovoreným jazykom v krajine. Tiež neexistuje dostatok univerzálnej dokumentácie, ktorá sa zaoberá znakovou rečou v rôznych krajinách. Odborné články sa väčšinou venujú znakovej reči svojej krajiny, občas porovnávaniu príbuzných znakových systémov (napríklad porovnávanie americkej znakovej reči s kanadskou a podobne).

Posunková reč každej krajiny má svoju syntax, sémantiku, pragmatiku, morfológiu a fonológiu. Obsahuje gestá a znaky a má vždy svoju vlastnú klasifikáciu. Štruktúra reči a jej pravidlá sa líšia v závislosti od konkrétnej krajiny. Znaky, ktoré sa používajú na vyjadrenie slov, a manuálna abeceda tiež nie sú všade rovnaké. Napríklad v prípade amerického typu znakovej reči v porovnaní s európskymi krajinami. Znaky, ktoré sú akceptované a používané v jednej krajine, môžu byť urážlivé a neprípustné v inej krajine.

V reči je tradícia a kultúra národa

Podobne ako v rôznych jazykoch, aj tom našom slovenskom, nachádza sa i v posunkovej reči každej krajiny niečo špecifické. Znaková reč má rovnakú tendenciu obsiahnuť kultúrne znaky národa a dokáže sa diferencovať od ostatných jazykov ako hovorená reč. Niektoré zo znakových rečí dokonca ešte viac zapájajú do tohto “jazyka” reč tela, aby mohlo ich vypovedanie pôsobiť komplexnejšie.

Nepočujúci z iných krajín si navzájom nerozumejú

Bolo by jednoduché a krásne, keby bol mýtus o univerzálnej znakovej reči na celom svete pravdivý. Znaková reč pre nepočujúcich však nie je univerzálnou rečou pre všetky krajiny, a teda ľudia z rôznych krajín si ani vo sfére znakovej reči automaticky nerozumejú. Taktiež jednotlivé typy znakovej reči majú rôzne pravidlá a gramatickú štruktúru, väčšinou závislú od danej krajiny či oblasti. Faktom je, že znaková reč má v každej krajine svoj dialekt a tiež v rámci jednej krajiny sa od seba líšia regionálne dialekty.

Japonská znaková reč

Prstová abeceda v japonskej znakovej reči neexistovala až do začiatku dvadsiateho storočia. Táto abeceda bola po jej zavedení ovplyvnená španielskym, francúzskym a americkým znakovým systémom. Starší ľudia v Japonsku preto často neovládajú číslice a prstovú abecedu. Japonská znaková reč využíva najmä tvarovanie úst pre lepšie objasnenie konkrétnych slov.

Znaková reč v Kanade

Kanadský dialekt je veľmi odlišný od znakovej reči používanej v Amerike. Na kanadskom území sa regionálne dialekty líšia od východu na západ. Väčšina východných Kanaďanov používa americký znakový systém s pozostatkami slovnej zásoby z britskej znakovej reči. Quebecká znaková reč sa štrukturálne a gramaticky líši od zvyšku Kanady.

Austrálska znaková reč

Austrálska znaková reč sa nazýva aj AUSLAN, z anglického originálu Australian Sign Language (austrálska znaková reč), nie je však vo sfére znakových rečí ničím novým. Z gramatického a lexikálneho hľadiska je veľmi komplexná a neobsahuje len gestá. Niektoré znaky sú špecifické, ale väčšina používaných znakov sa podobá na americký znakový systém.

Mexická znaková reč

Mexická znaková reč nemá naopak s americkým znakovým systémom takmer nič spoločné, sú ako dva úplne odlišné svetové jazyky. Tento fenomén je spôsobený silným vplyvom španielskej slovnej zásoby na mexickú znakovú reč, ktorá v porovnaní s americkou znakovou rečou viac používa inicializáciu pre zobrazovanie významov. Táto technika nie je ojedinelá a niekedy si takýto používatelia znakovej reči na lepšie objasnenie požičiavajú konkrétne slová z anglického jazyka so zvukovým sprievodom na lepšie porozumenie.

Znakové reči a ich systémy teda nie sú univerzálne a rovnaké všade na svete, ako si veľa ľudí zvykne myslieť. Každá znaková reč má svoju vlastnú gramatickú štruktúru a pravidlá. Ľudia pochádzajúci z rôznych krajín nie sú schopní rozumieť znakovej reči inej krajiny a nezávisí to od toho, keďže plynule ovládajú svoju rodnú znakovú reč. Musia sa znakovú reč cudzej krajiny naučiť rovnako, ako sa počujúci ľudia učia cudzie jazyky.

Každá znaková reč je teda výnimočná a komplexná rovnako ako hovorové jazyky po celom svete.

 

 

 

 

 

Použitá literatúra:

-    Faurot, Karla; Dellinger, Dianne; Eatough, Andy; Parkhurst, Steve (1999). The Identity of Mexican Sign as a Language. Website: www.sil.org/mexico/lenguajes-de-signos

-    Nakamura, Karen (2002). About Japanese Sign Language. Website: www.deaflibrary.org/jsl.html

-    American Sign Language: A Language of USA (2002). Ethnologue: Languages of the World. Website: www.ethnologue.com/show_lanuage.asp

-    Portál www.nepocujuci.sk

-    Portál www.ruce.cz

-    Prezentácia Comaprison of ASL, www.nepocujuci.sk