/ +421 2 5010 6700 Po – Pi: 8.00 – 18.00 hod.

Akonáhle príde zima, obliekate si termoprádlo? – Lexika spisovne

LEXIKA 11.10.2015 1 Lexika spisovne
Hrnčiarstvo

Ani v októbri si nedovolíme vynechať naše pravidelné jazykovedné okienko. Tentokrát sme sa pozreli na to, ako je to s oslovovaním učiteliek či miešaním vajíčok, kedy používame spojku akonáhle, alebo čo si v zime obliecť, aby sme neprechladli. V tradičnej čerešničke na záver sa zase dozviete čo-to o „grncoch” a hrnčiarskom remesle na Slovensku.

S pani učiteľkou či s paňou učiteľkou?

Nedávno sa začal nový školský rok a niektorí rodičia sa už možno stihli stretnúť s osadenstvom učiteľského zboru, ktoré prevažne tvoria zástupkyne ženského pohlavia. Ako však správne osloviť viaceré z nich? Pani učiteľky? Panie učiteľky?

Podľa Pravidiel slovenského pravopisu je slovo pani sklonné v prípade, že stojí samostatne alebo má pri sebe prívlastok: byť paňou domu, vznešeným paniam, bez našej panej. Neskloňuje sa, a to ani v množnom čísle, ak stojí pred menom, funkciou či titulom: o pani grófke, s pani Horváthovou, pani učiteľkám.

Výnimkou je však oslovovanie viacerých žien s titulmi či funkciou, kedy môžeme využiť oba tvary nominatívu množného čísla: vážené pani/panie učiteľky, pani/panie doktorky, pani/panie poslankyne.

Stretávate sa teda s pani učiteľkou či pani učiteľkami, no osloviť môžete pani i panie učiteľky.

So spojkou akonáhle sa neprenáhlite

Slovo akonáhle sa v jazykovej praxi používa veľmi často – nielen v bežnej konverzácii, ale aj v mediálnej komunikácii. Používame ho ako podraďovaciu spojku na uvedenie vedľajšej časovej vety, ktorej dej sa uskutočňuje priamo pred dejom hlavnej vety. Napríklad: „Akonáhle dovečeriam, pôjdem so psom von,” alebo „Výkon pamäte počítača sa zlepší, akonáhle z nej vymažem nepotrebné súbory.” Kodifikačné príručky však akonáhle označujú ako nesprávne a odporúčajú používanie spisovných ekvivalentov len čo, sotva, hneď ako. Správne by teda malo byť: „Len čo dovečeriam, pôjdem so psom von,” respektíve „Výkon pamäte počítača sa zlepší hneď, ako z nej vymažem nepotrebné súbory.”

Dávate na raňajky prednosť miešaným vajíčkam?

Prípadne miešaným vajciam? Nerobíte správne – a teraz nechceme polemizovať o správnej životospráve či zdravom životnom štýle. Hoci ich nájdete na jedálnych lístkoch v mnohých reštauráciách alebo v kuchárskych knihách, „jedlo z pražených vajec“ sa po slovensky spisovne nazýva praženica. Toto pomenovanie nájdete nielen v súčasných slovníkoch, ale aj v historických: pražeňica sa nachádzala už v Bernolákovom Slowári Slowenskom Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskom z roku 1825. Slovo praženica je odvodené od slovesa pražiť, ktoré znamená „opekať na rozpálenom tuku, škvariť“. Pomenovanie miešané vajcia/vajíčka je nesprávnym mechanickým prekladom anglického scrambled eggs, prípadne českého míchaná vejce.

Nosíte v zime termoprádlo?

Dni i noci sú čoraz chladnejšie, v horách počas turistiky sa človek toľko nezahreje, napokon aj prvá lyžovačka sa pomaly blíži… Mnohí z vás možno preto čoskoro siahnu po spodnom šatstve so špeciálnymi termoregulačnými vlastnosťami, ktoré v obchode bežne nájdeme pod názvom termoprádlo, respektíve termobielizeň. Ktorý z nich je však spisovný? Prvá časť oboch slov je správna: termo má pôvod v gréčtine a nesie význam „tepelný, teplota, teplo”. Problém nastáva pri druhej časti, konkrétne v prípade slova termoprádlo: prádlo je totiž bohemizmus, a stále platí, že v slovenčine kupujeme, nosíme či perieme bielizeň. Správne by ste teda mali siahať po termobielizni. (Prípadne kožuchu.)

 Čerešnička na záver: kde sa vyrábali hrnce?

Úžitková, často zdobená nádoba, ktorá sa kedysi vyrábala najmä z hliny – nám známa ako hrniec, sa v minulosti nazývala grnec. Remeselníci, ktorí ju spolu s inými hlinenými predmetmi vyrábali, sa nazývali grnča̋ri. Na území Slovenska patrilo toto remeslo medzi často sa vyskytujúce, o čom aj v súčasnosti svedčia názvy viacerých slovenských obcí. V okrese Nitra napríklad nájdete Nitrianske Hrnčiarovce, ktoré niesli historický názov Grincha či Hrnčárowce. Podloženie tohto názvu je pomerne jednoduché: archeológovia totiž neďaleko obce objavili hrnčiarske pece z 9. storočia. V trnavskom okrese zase nájdete Hrnčiarovce nad Parnou, v minulosti známe ako Girinch či Hrnczarowcze. Tu zase pomenovanie potvrdzuje aj fakt, že časť obce, v ktorej sa pravdepodobne nachádzal zdroj hrnčiarskej hliny, sa dodnes nazýva Hliník. A nakoniec, blízko Piešťan leží obec s názvom Lančár, kedysi známa pod menom Kuerencher, Lanchar či Lancsar. I keď sa to nezdá, svoj názov dostala podľa viacerých príbytkov a hrnčiarskych dielní. Používať sa začal po prisídlení chorvátskeho obyvateľstva: chorvátske lončar totiž v preklade znamená hrnčiar.

 

 

Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!
Diskusia k článku
  1. AP píše:

    Dobrý deň!

    „Nedávno začal nový školský rok…“
    „Nedávno sa začal nový školský rok…“ – takto by som to radšej napísala

    AP

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *