Skúšky máme úspešne za sebou. Čo nasleduje teraz? Vyzerá to tak, že sme na konci, ale ono to len teraz celé začína.

Sľub, preukaz a pečiatka úradného prekladateľa

V deň skúšky dostanete osvedčenie o jej absolvovaní. Potom si treba podať žiadosť o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov na Ministerstvo spravodlivosti a zaslať všetky potrebné doklady o splnení podmienok:

• osvedčené kópie dokladov o dosiahnutom vzdelaní v odbore,
• životopis so zameraním na požadovanú odbornosť,
• kópiu dokladu o úspešnom absolvovaní odborného minima,
• kópiu dokladu o úspešnom absolvovaní odbornej skúšky,
• doklady o praxi v odbore žiadateľa (prax musí byť vykonávaná aj v čase podania žiadosti,
• doklady preukazujúce disponovanie materiálnym vybavením potrebným na výkon činnosti (stačí čestné vyhlásenie).

Zápis do zoznamu tlmočníkov a prekladateľov je spoplatnený sumou 165,50 €, pri elektronickom podaní 95,50 €.

Ministerstvo má na spracovanie žiadosti 60 dní a aj z praxe máme ohlasy, že trvalo približne 2 mesiace, kým prišla pozvánka na zloženie slávnostného sľubu.

V deň sľubu vám odovzdajú preukaz úradného prekladateľa s prideleným číslom a zapíšu vás do zoznamu. Takisto dostanete povolenie na vyhotovenie úradnej pečiatky, ktorú si dáte vyhotoviť na vlastné náklady.

Zdroj: slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/

Následne na ministerstvo treba poslať návratku s odtlačkom vašej pečiatky úradného prekladateľa a potvrdenie o uzatvorení poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti.

Poistenie tlmočníkov a prekladateľov

Poistenie zodpovednosti za škodu je povinné. Bez neho nemôže úradný prekladateľ vykonávať svoju činnosť.

Výber poisťovne je na vás. Odporúčame spraviť si vopred prieskum cien, aby ste zistili, kde je to pre vás najvýhodnejšie.

V prvej časti série sme písali, že poistenie stojí približne 30 € ročne. Ceny sa líšia v rozmedzí 20 – 40 €. Poistenie musí byť uzatvorené s limitom poistného plnenia za jednu poistnú udalosť najmenej vo výške 3 319 €. Dnes ho môžete vybaviť aj pohodlne z domu pomocou telefónu a e-mailu. Po zaplatení treba pár dní počkať na aktivovanie poistky.

Ako sa dostať k prvému úradnému prekladu?

Po skúškach sú úradní prekladatelia viac menej odkázaní sami na seba. Na Slovensku chýba ponuka systematického ďalšieho vzdelávania. Informácie si treba dohľadať na internete, prípadne osloviť skúsenejších kolegov s prosbou o radu.

Po splnení podmienok a získaní všetkých potrebných povolení vám nezostáva nič iné, len počkať na prvú požiadavku na úradný preklad. Je na vás, či sa chcete venovať úradným prekladom intenzívne a naplno, alebo ich máte ako doplnok popri inej pracovnej činnosti. Podľa toho môžete aktívne oslovovať nových zákazníkov, políciu, súdy, či iné orgány, ktoré potrebujú zabezpečiť úradné preklady. Ideálne je spraviť tak v mieste vášho bydliska a blízkom okolí.

Keďže zoznam úradných prekladateľov je verejne dostupný, môže si vás ktokoľvek vyhľadať a kontaktovať s dopytom. Tak či onak, na prvý úradný preklad si niekedy počkáte dlhší čas.

Pozor: Požiadavku na úradný preklad od orgánu verejnej moci môžete odmietnuť len ak vám vážne zdravotné dôvody, pracovné pomery, rodinné pomery alebo iné vážne dôvody neumožňujú vykonať úkon riadne a včas.

Ako na prvý úradný preklad?

Počas odborného minima vám vysvetlia, akú má mať úradný preklad formu, koniec-koncov je to opísané aj vo vyhláške.

Úradný preklad obsahuje:

• titulnú stranu (vzor nájdete tu),
• prekladaný dokument (originál, notársky overená alebo obyčajná kópia),
• preklad dokumentu,
• prekladateľskú doložku (vzor znenia nájdete tu).

No ako vieme, jedna vec je teória, a druhá zviazať reálne svoj prvý úradný preklad. Vyžaduje si to aj istú manuálnu zručnosť a možno vám to prvýkrát naozaj potrvá o niečo dlhšie. Po vyhotovení niekoľkých prekladov to už budete robiť automaticky.

Úradné preklady treba archivovať po dobu 10 rokov. Archivácia je možná v papierovej alebo elektronickej podobe, avšak v tomto prípade dbajte na bezpečnosť údajov a ochranu pred zneužitím.

V súčasnosti je možné vyhotoviť aj elektronický úradný preklad, ktorý zažil svoj boom najmä počas obdobia korony. Počas prípravy na úradného prekladateľa sa táto možnosť zo skúsenosti nespomína, informácie sa dajú nájsť na stránke MS SR alebo si pozrite náš blog, ktorý sme tejto téme venovali.

Elektronický denník – verný priateľ úradného prekladateľa

Každý úradný preklad musíte zaevidovať do elektronického denníka.

Do denníka sa zapisujú:

• číslo úkonu (poradové číslo, lomka a rok),
• stav vykonávaného úkonu,
• dátum vyžiadania úkonu,
• dátum, do ktorého sa má úkon vykonať,
• údaje zadávateľa:
  • meno a priezvisko a adresa trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
  • názov, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, ak ide o právnickú osobu,
• druh úkonu,
• účel a predmet úkonu,
• údaje o preddavku,
• požadovanú odmenu,
• priznanú odmenu,
• dátum vyplatenia odmeny,
• dátum vykonania úkonu,
• dôvody odmietnutia vykonania úkonu.

Raz úradný prekladateľ, navždy úradný prekladateľ

Status úradného prekladateľa nie je časovo obmedzený, ak nedôjde k zásadnému porušeniu podmienok.

Je však možné požiadať o pozastavenie činnosti (napr. pri materskej dovolenke, dlhodobej chorobe a pod.).

Veríme, že teraz máte lepšiu predstavu o tom, ako vyzerá začiatok cesty úradného prekladateľa. Smelo do toho!  

Na záver by sme sa chceli ešte raz poďakovať dvom úradným prekladateľom za spoluprácu na tejto sérii článkov a množstvo cenných informácií, ktoré nám ochotne poskytli.

V pokračovaní našej série si posvietime na samotný priebeh skúšky. V článku opisujeme skúsenosti prekladateľov, ktorí absolvovali skúšku na úradného prekladateľa v roku 2022.

Pre lepšiu predstavu uvádzame aj detaily, ktoré sú z nedávnej praxe a ktoré vo verejne dostupných zdrojoch len tak ľahko nenájdete. Samotný priebeh skúšok sa však môže líšiť v závislosti od zloženia komisie pre daný jazyk a podobne.

Podmienky na zápis do zoznamu úradných prekladateľov

Zopakujme si, aké podmienky musíte splniť, aby ste sa stali právoplatným úradným prekladateľom:

• bezúhonnosť a spôsobilosť na právne úkony;
• vzdelanie v odbore;
• 5-ročná prekladateľská prax;
• úspešné absolvovanie odborného minima;
• úspešné absolvovanie odbornej skúšky;
• materiálne vybavenie na výkon činnosti a
• zloženie sľubu.

 V prvej časti nájdete podrobnejšie informácie k jednotlivým podmienkam.

Priebeh odbornej skúšky

Na odbornú skúšku si vyhraďte celý deň. Skúška sa skladá z troch častí. Každá časť skúšky je vyhodnotená samostatne. K ďalšej vás pripustia iba vtedy, ak z predošlej získate dostatočný počet bodov.

1. časť – TEST Z PRÁVA

Prvou časťou skúšky je test z práva, ktorý sa zameriava na zákon č. 382/2004 Z. z. a príslušné vyhlášky (228/2018 Z. z. a 491/2004 Z. z.). Maximálny počet bodov je 40, musíte získať aspoň 30.

Test pozostáva z 10 otázok (tvrdení), pri každej sú 4 možnosti, pričom všetky môžu byť správne, respektíve nesprávne. Za každú správne označenú možnosť dostanete 1 bod. Za nesprávnu odpoveď vám body nestrhnú. V teste nájdete aj chytáky, preto dávajte pozor na to, ako sú otázky a odpovede naformulované. Na vypracovanie je 10 minút.

2. časť – PREKLADY Z/DO CUDZIEHO JAZYKA

V druhej časti otestujú vaše praktické zručnosti. Vašou úlohou bude vypracovanie dvoch prekladov – z cudzieho jazyka do slovenského a zo slovenského jazyka do cudzieho. Prekladať budete texty, s ktorými sa môžete stretnúť v praxi úradného prekladateľa, napríklad správa z vyšetrovania usmrtenia neznámej osoby alebo rozsudok o nadobudnutí právoplatnosti rozvodu.

Na každý preklad je 60 minút, maximálny počet bodov je 20 a treba získať aspoň 15. Použiť môžete len knižné slovníky a vlastné poznámky. Žiaden internet ani online pomoc.

3. časť – ÚSTNA SKÚŠKA

Po odovzdaní prekladov nasleduje obedná prestávka, počas ktorej sa preklady vyhodnotia. Poslednú  časť tvorí ústna skúška. V prípade, že dosiahnete pri písomných skúškach dobré výsledky, nemali by ste pri nej naraziť na problémy.

Komisia sa skladá zo zástupcu MS SR a dvoch úradných prekladateľov pre daný jazyk. Zástupca MS SR sa pýta k právnemu testu – napríklad otázku, ktorú ste v teste zodpovedali nesprávne, alebo položí otázku týkajúcu sa zákona 382/2004. Potom sa porozprávate o preklade, obhájite si svoje riešenia, resp. vám povedia, aké riešenie by bolo vhodnejšie. Takisto môže komisia položiť aj iné otázky, napríklad ohľadom terminológie v súvislosti s európskou legislatívou a podobne.

Skúška trvá približne 1 hodinu, ale môže trvať aj kratšie, závisí od skúšobnej komisie, ktorá je pre každý jazyk iná. Maximálny počet bodov za ústnu skúšku je 20, (2 členovia môžu dať po 5 bodov, predseda dáva 10 bodov), treba získať aspoň 15.

Príprava a zdroje

Po prihlásení sa na skúšku dostanete pozvánku spolu s okruhmi otázok na právny test a oblasťami, ktoré sa môžu vyskytnúť pri preklade.

Na právnu časť si určite naštudujte zákon č. 382/2004 Z. z. a tiež vyhlášky č. 491/2004 Z. z. a č. 228/2018 Z. z.. Na praktickú časť sa nedá nejako špeciálne pripraviť. Treba mať „odprekladané“ a mať dobrý slovník.

Naši respondenti dávajú ako tip pre angličtinárov knihu Súdny preklad a tlmočenie od T. Hrehovčíka a M. Bázlika. Táto publikácia je určená najmä držiteľom a záujemcom o získanie kvalifikácie prekladateľa a tlmočníka anglického jazyka. Sú v nej pekne pokryté základné oblasti práva a slovná zásoba k nim. Niektoré informácie si však radšej preverte, keďže sa v knihe vyskytujú aj nepresnosti v prekladoch niektorých termínov, nekonzistentné preklady, nesprávna forma odkazovania na ustanovenia zákonov a pod. Celkovo však publikácia bola nápomocná, napríklad vďaka ukážkam textov, ktoré sú častým predmetov úradných prekladov.

Ďalšou možnosťou je absolvovať v rámci prípravy kurz zameraný na terminológiu trestného práva, ktoré organizujú Juraj Kotrusz či JTP. Prehľad nadchádzajúcich kurzov môžete sledovať aj v našom Kalendári podujatí.

Rovnako nápomocné je naštudovať si a pracovať s originálnymi textami v cudzom a slovenskom jazyku a takisto s portálom eur-lex.europa.eu. Počas odborného minima okrem toho poskytujú školitelia aj ďalšie možnosti, odkiaľ čerpať informácie.

V poslednej časti série priblížime, čo sa deje po absolvovaní skúšky a aké kroky musíte podniknúť, aby sa z vás stal právoplatný úradný prekladateľ.

Už ste si položili túto otázku? Ako na to? Kde začať? Pripravili sme si pre vás sériu článkov, v ktorých sme túto tému komplexne a kompaktne spracovali. Nájdete v nich aktuálne informácie a celý postup krok za krokom.

Dozviete sa:

• aké kritériá musíte ako kandidát spĺňať,
• koľko vás to celé bude stáť,
• ako prebieha skúška a
• aké kroky musíte podniknúť po jej úspešnom absolvovaní.

Ďakujeme aj dvom čerstvo vymenovaným úradným prekladateľom, ktorí nám ochotne poskytli svoje skúsenosti a bezprostredné zážitky na svojej ceste k okrúhlej pečiatke.

Aké podmienky musím ako úradný prekladateľ spĺňať?

Úradným prekladateľom sa nemôže stať ktokoľvek. V posledných rokoch sa podmienky zápisu dokonca sprísnili. Ak ašpirujete na pozíciu úradného prekladateľa, musíte splniť tieto požiadavky:

• bezúhonnosť (bez zápisu v registri trestov) a spôsobilosť na právne úkony;
• vzdelanie v odbore – vysokoškolské štúdium 2. stupňa súvisiace s cudzím jazykom alebo štátna jazyková skúška z cudzieho jazyka, alebo nostrifikované obdobné vzdelanie zo zahraničia a zo slovenčiny;
• 5-ročná prekladateľská prax, ktorú treba vydokladovať – potvrdenie od agentúry, živnostenský list a pod., pričom prax sa počíta až PO získaní vzdelania v odbore a musí byť vykonávaná aj v čase podania žiadosti o zápis;
• úspešné absolvovanie odborného minima – 30 hodín prednášok o právnych aspektoch činnosti úradných prekladateľov a tlmočníkov – organizujú ho tlmočnícke ústavy na filozofických fakultách v Bratislave, Nitre, Prešove a Košiciach. Po absolvovaní kurzu dostanete potvrdenie o účasti.
  Pozn.: Kurz, ktorý naši prekladatelia nedávno absolvovali na Tlmočníckom ústave v Bratislave, trval 4 dni a jeho výučba prebiehala online, čo bolo praktické aj pre prekladateľov z iných častí Slovenska.
• úspešné absolvovanie odbornej skúšky – organizujú ju rovnaké ústavy, ktoré organizujú aj odborné minimum;
• materiálne vybavenie na výkon činnosti – stačí čestné prehlásenie, keďže v prípade prekladateľa ide len o počítač;
• zloženie sľubu na Ministerstve spravodlivosti SR – pozvanie dostanete automaticky po preukázaní splnenia všetkých podmienok.

Kde nájdem potrebné informácie?

Čiastkové informácie sa dajú nájsť náhodne v rôznych blogoch. No dopátrať sa k zdroju, ktorý by popisoval celú problematiku, nie je jednoduché. Aj to je dôvod, prečo vznikla táto séria článkov.

Predsa len však môžeme odporučiť odkaz priamo na Ministerstvo spravodlivosti. Je to orgán, ktorý vymenúva úradných prekladateľov, informácie sú teda z prvej ruky.

Takisto spoľahlivo odporúčame články JUDr. Juraja Kotrusza, dlhoročného úradného prekladateľa. Je to človek z praxe, ktorý patrí na Slovensku k pionierom kontinuálneho vzdelávania úradných prekladateľov. Organizuje praktické kurzy a semináre, napríklad na témy anglická právna terminológia či seminár o úradnom preklade a tlmočení (úvod do praxe).

Koľko ma to bude stáť?

Všetky poplatky by mali vychádzať do 700 €, avšak viete si to rozložiť na obdobie 3 rokov, dokedy musíte všetko potrebné absolvovať. Pohodovým tempom to do roka viete všetko zvládnuť, ak sa poponáhľate, aj skôr.

Poplatky sa môžu líšiť v závislosti od tlmočníckeho ústavu, ktorý si zvolíte. Na výber máte zo 4 tlmočníckych ústavov, a to v Bratislave, Nitre, Košiciach a Prešove.

Treba sledovať aj termíny, ktoré vypíšu tlmočnícke ústavy, aby ste nepremeškali čas na prihlásenie a nemuseli dlhšie obdobie čakať na vypísanie nového termínu.

V ďalšej časti sa dozviete, ako prebieha odborná skúška, z akých častí sa skladá a ako sa na ňu pripraviť.

Každý prekladateľ živnostník raz musí vystaviť svoju prvú faktúru. Po pár mesiacoch tréningu je to už pravidelný, opakujúci sa proces, ale aj tí ostrieľanejší zvyknú sem tam urobiť chybičku. Možno aj vďaka tomuto článku zistíte, že ste vo faktúrach roky robili niečo nesprávne. Vydýchnuť si môžu nateraz tí z vás, ktorí tieto záležitosti prenechávajú svojim účtovníkom.  

Tlačená alebo elektronická faktúra?

V súčasnosti zákon neurčuje presnú formu, v akej má byť faktúra vyhotovená. Ak chcete vystaviť faktúru v elektronickej podobe, môžete tak urobiť, potrebujete na to však súhlas zo strany príjemcu.

Čo musí obsahovať faktúra?

Bez ohľadu na to, či ste platcom DPH a či službu dodávate v tuzemsku alebo v zahraničí, faktúra musí obsahovať základné náležitosti:

• označenie a údaje oboch účastníkov, čiže dodávateľa a odberateľa, teda obchodné meno, adresu, IČO, DIČ, prípadne IČ DPH (presne podľa zápisu v živnostenskom alebo obchodnom registri),
• označenie registra, v ktorom je dodávateľ zapísaný,
• slovné a číselné označenie faktúry/poradové číslo (napr. Faktúra č. 21 2022),
• peňažnú sumu – spolu alebo podrobne (cena za mernú jednotku a označenie množstva),
• obsah účtovného prípadu – inými slovami, čo je predmetom faktúry – obsah by mal byť zrozumiteľný a čitateľný,
• dátum vystavenia faktúry,
• dátum dodania služby (ak sa dá určiť a ak nie je zhodný s dátumom vystavenia),
• platobné údaje / číslo účtu vo forme IBAN,
• podpis.

Poznámka: Platcovia DPH majú navyše ďalšie povinnosti, ktoré musia na faktúre uvádzať, ale  v tomto článku sa im nebudeme bližšie venovať.

Čo nie je pri faktúrach povinné, ale vítané?

Rovnako ako obchodné vzťahy, aj fakturácia by sa mala držať istých pravidiel.

• Dátum splatnosti faktúry zákon o DPH ani zákon o účtovníctve nespomínajú ako povinný údaj. Ak ho však uvediete, slúži pre vašu ochranu. V prípade neuhradenia faktúry sa od neho odvíja napríklad počítanie úrokov z omeškania.
• Nemiešajte na jednej faktúre práce vykonané v rôznych kalendárnych rokoch.
• Výrazne odlišujte údaje potrebné na platbu, t. j. čiastku, IBAN, variabilný symbol. Ak budú prehľadne označené a pokope, uľahčíte tým prácu človeku, ktorý vám vaše faktúry bude uhrádzať.
• Nepodceňujte celkový vzhľad a formát faktúry. Niekto si vystavuje faktúru napríklad v Exceli alebo vo Worde, v takomto prípade je vhodné faktúru uložiť vo formáte PDF. Dnes si však môžete pomôcť šikovnými programami. Niektoré z nich sú dostupné online (napr. iKros, iDoklad, superfaktura.sk). Základné funkcie sú zadarmo alebo si ich môžete na nejaké obdobie aspoň vyskúšať.

TIP: Ak chcete vytvoriť faktúru vo Worde, stiahnite si náš jednoduchý vzor.

Chaos v dátumoch – koľko ich je, ako a kedy ich vo faktúre uviesť?

Vystavené faktúry v praxi zvyčajne obsahujú 3 rôzne dátumy: dátum vystavenia (faktúry), dátum dodania (služby) a dátum splatnosti. Dátum splatnosti je do veľkej miery založený na dohode oboch strán. Dátum vystavenia a dátum dodania sú často uvedené nesprávne:

• Dátum vystavenia je deň, kedy ste vašu faktúru vystavili, samotné dodanie služby mohlo byť uskutočnené skôr, prípadne v rovnaký deň.
• Dátum dodania je deň, kedy ste dodali službu, teda preklad/tlmočenie. Ak si za služby fakturujete súhrnne, spravidla sa uvádza posledný deň v mesiaci, za ktorý fakturujete.

Ak sa dátum dodania zhoduje s dátumom vystavenia, nie je potrebné uviesť dátum dodania samostatne. V opačnom prípade áno. Pre lepšiu prehľadnosť je však lepšie uvádzať oba dátumy, teda dátum vystavenia a dátum dodania, aj keď sú rovnaké. Na základe dátumu dodania vieme jednoznačne určiť mesiac, do ktorého faktúra daňovo aj účtovne spadá.

Faktúru je potrebné vystaviť čo najskôr, platitelia DPH sú povinní vystaviť doklad do 15 dní od dodania služby, resp. tovaru.

Najčastejšie chyby pri fakturácii

Nesprávne číslovanie faktúr

Čísla označujúce faktúry musia za sebou chronologicky nasledovať. Bez ohľadu na to, či fakturujete jednému alebo viacerým zákazníkom (odberateľom). Ak sa náhodou v číslovaní pomýlite, najistejšie je nesprávnu faktúru stornovať a vystaviť novú so správnym označením. Za nedodržanie správneho číslovania vám totiž hrozí pokuta.

Preklepy a chyby v číslach a názvoch

Ak opakovane vystavujete faktúry rovnakým zákazníkom, možno máte predpripravený vzor faktúry a v nej už len upravujete údaje, aby ste si prácu urýchlili. Ľahko sa tak môže stať, že niektorý údaj zabudnete upraviť. Najčastejšie to býva fakturovaná suma alebo dátum vystavenia.

Stretávame sa aj s nesprávnym označením dodávateľa a odberateľa, či s preklepmi v názve alebo identifikačných číslach odberateľa. Nezabúdajte preto na staré známe „dvakrát meraj, raz rež“.

Nekonkrétny popis fakturovanej služby

Popis fakturovanej služby napríklad v znení „Prekladateľské služby“ môže byť považovaný za priveľmi všeobecný. V takomto prípade vystavujete riziku zákazníka, ktorý môže čeliť podozreniu, že faktúru vystavil za fiktívne služby. Je preto vhodnejšie uviesť aj ďalšie detaily, ako sú jazyková kombinácia, rozsah, špecializácia a podobne.

TIP: Ak fakturujete podľa špecifikácie faktúry, stačí uviesť túto informáciu, namiesto podrobného rozpisovania dodaných služieb jednotlivo. V špecifikácii sú všetky podrobnosti už uvedené.

Vystavujete faktúry sami alebo využívate služby účtovníka? Máte praktické tipy k fakturácii alebo používate užitočný nástroj? Napíšte nám do komentárov.

V polovici októbra sa kúsok od Bratislavy, v rezorte X-Bionic Sphere v Šamoríne, konala 3-dňová konferencia Meet Central Europe 2022 (v skratke MCE).

Konferencia je určená všetkým kľúčovým hráčom prekladateľského odvetvia – prekladateľským agentúram, prekladateľom na voľnej nohe, no najmä vendor manažérom. Keďže túto pozíciu zastávam v LEXIKE už niekoľko rokov, mala som možnosť zúčastniť sa v poradí už 4. ročníka tejto konferencie.

Meet Central Europe – od vzniku až po súčasnosť

MCE vznikla ako iniciatíva 4 národných asociácií prekladateľských spoločností, konkrétne Maďarska (Proford), Českej republiky (ACTA), Rakúska (AATC) a Slovenska (ATC SK). Cieľom konferencie je získať poznatky z brandže, vzájomne sa inšpirovať s kolegami z iných krajín a upevniť (či získať nové) kontakty.

Predstavitelia LEXIKY sa zúčastnili všetkých 4 ročníkov. O naše dojmy z konferencie v Prahe z roku 2019 sme sa s vami podelili v tomto článku. Neskôr pandémia zamiešala karty. Ani po vynechaní jedného ročníka, nám nebolo umožnené stretnúť sa osobne, a tak sme namiesto do rakúskeho Innsbrucku cestovali v roku 2021 virtuálne na Mars a spoznávali vymoženosti dnešnej techniky.

Tento rok sa po vynútenej 2-ročnej pauze podarilo uskutočniť podujatie opäť osobne. Po nespočetných virtuálnych pracovných stretnutiach, na ktorých sme sa videli iba cez obrazovku, väčšina z nás ocenila možnosť podať si s kolegami ruku a porozprávať sa naživo.

Neformálne stretnutie vendor manažérok (a jedného manažéra), prevažne z európskych prekladateľských agentúr.

Výber inšpirácie z Meet Central Europe

Na tohtoročnej MCE rezonovali témy súvisiace s pandémiou: mentálne zdravie, hybridné pracovisko (kombinácia práce z domu a z kancelárie), úskalia dlhodobej práce z domu a neverbálna komunikácia v digitálnej ére.

Panelová diskusia sa venovala „strašiakovi“ menom inflácia, ktorá je tento rok veľkou témou pre nás všetkých, nie len pre prekladateľské odvetvie.

Pevnú súčasť tém, ktoré sa na MCE opakujú, tvoria programy a iniciatívy pre začínajúcich prekladateľov. Mali sme možnosť nahliadnuť do procesov niektorých agentúr, ako prakticky prispievajú k prepájaniu univerzitného vzdelávania a následnej praxe. Úprimne si môžeme priznať, že v tomto smere by sa pre tzv. junior prekladateľov dalo urobiť ďaleko viac. Na druhej strane čelia tejto výzve krajiny po celej Európe. Prednášky na túto tému prezentovali zástupcovia agentúr z Estónska, Talianska či Turecka, avšak pomyselnú priepasť medzi akademickým svetom a následnou profesiou prekladateľa vnímajú aj iní účastníci, ktorí sa do diskusie zapojili, napríklad z Rakúska či Portugalska.

Obľúbený priestor, kde sa konali prednášky, bola farebná miestnosť Cinema s pohodlnými Tuli vakmi.

Meet Central Europe podporuje Ukrajinu

Počas celého trvania konferencie bola nesporne v popredí, bohužiaľ, stále aktuálna téma diania na Ukrajine. Svojou návštevou poctili toto podujatie viacerí predstavitelia ukrajinských agentúr. Dvaja z nich sa vo svojich emotívnych príspevkoch s nami podelili o to, ako ich každodenný život ovplyvnila a naďalej ovplyvňuje vojna.

Účastníci konferencie si mali možnosť zakúpiť nálepku MCE for Ukraine. Výťažok z jej predaja organizátori konferencie venujú na podporu Camp Žilina, ktorý ponúka pomoc a ubytovanie utečencom.

Program bol naozaj intenzívny a človek niekedy nemal čas ani na kávu, ak chcel využiť podujatie naplno – 3 dni plné inšpiratívnych prednášok, podnetných rozhovorov a networkingu.

Konferencia MCE 2022 uzavrela cyklus, počas ktorého sa vystriedali ako hostitelia všetky zakladajúce krajiny. Budúci rok sa MCE opäť vráti do Budapešti, kde sa v roku 2018 konala aj historicky prvá takáto konferencia, ktorá je svojim zameraním nepochybne jedinečná svojho druhu.

Találkozunk Budapesten!

Prekladatelia a tlmočníci sa málokedy zviditeľňujú. Nechcú pôsobiť ako rušivý element, pretože výsledok ich práce má byť v prvom rade prirodzený. Bez nich by však nebolo možné podpísať dôležité zmluvy, študenti by nemali doklady na štúdium do zahraničia, chirurg v Nemecku by nemohol zhodnotiť stav pacienta na základe slovenskej lekárskej správy, ľudia by si jednoducho nerozumeli... a takisto by sme my nemohli robiť to, čo robíme – sprostredkovať jazykové služby pre našich zákazníkov.

Preto dnes otvoríme dvere do zákulisia života prekladateľov a predstavíme vám príbehy prekladateliek, v ktorých sa dozviete, aká bola ich cesta k tejto profesii.

Splnený sen

Už od detstva bol môj sen stať sa zdravotnou sestrou. Rodičia však rozhodli, že pôjdem študovať na strednú ekonomickú školu. Verím, že všetko v živote má svoj význam a tak to bolo aj teraz. Na škole sme mali hodiny cudzieho jazyka a práve tu mi, vďaka dobrej učiteľke, učarovala angličtina. Veľmi ľahko sa mi „dostala pod kožu“ a už v tom čase som snívala o tom, že raz preložím nejakú knihu, hoci o prekladateľstve som ešte neuvažovala.

Po skončení školy som pracovala vo firme, kde som mala na starosti komunikáciu so zahraničnými klientmi. Kdesi vo vnútri však vo mne stále hlodala túžba po zdravotníctve. A keďže v tom čase som už bola dospelá, rozhodla som sa pre štúdium ošetrovateľstva. Popri tom mi angličtina zostala záľubou, aj naďalej som navštevovala kurzy angličtiny, ale až po materskej dovolenke a po zahraničnej dovolenke, na ktorej som bola nútená znova komunikovať po anglicky, som sa rozhodla, že svoju záľubu „dotiahnem do konca“. Prihlásila som sa na jazykovú školu a urobila si prekladateľskú štátnicu z angličtiny.

Zo začiatku som spolupracovala so svojou priateľkou a prekladali sme spoločne rôzne typy textov. Až po čase, keď som už nadobudla nejaké skúsenosti s prekladateľstvom, som sa rozhodla spojiť angličtinu a medicínu a kontaktovala som agentúry, ktoré sa zaoberajú aj prekladom medicínskych textov.

V mojej osobe sú akoby dve osobnosti – jedna túži pomáhať ľuďom a tá druhá miluje angličtinu. V profesii prekladateľky medicínskych textov sa tieto črty spájajú do jednej. Je to môj splnený sen. Mám to šťastie, že v živote môžem vykonávať prácu, ktorá ma baví. Ba čo viac, nie je to práca, je to poslanie. Často pri svojej práci v nemocnici využijem poznatky z textov, ktoré som prekladala. A naopak, medicínske texty sa mi ľahšie prekladajú, pretože aj na základe práce v nemocnici, viem, o čom prekladám.

Z praxe do teórie

K překládání jsem se dostala během studia na veterině. Ozval se mi bývalý spolužák z gymnázia, jestli bych nemohla organizaci, pro kterou brigádničil, přeložit krátké články s novinkami na web. Překládání byla ideální brigáda, protože na nic pravidelného a časově náročnějšího jsem při studiu absolutně neměla čas. V průběhu doby a v návaznosti na zpětnou vazbu od korektorů jsem samozřejmě začala zjišťovat, že překládání není jen slepé převádění textu z jazyka A do jazyka B a že existuje spousta faktorů, které je třeba zvažovat. Proto jsem se po vystudovaní veteriny přihlásila na studium překladatelství - abych mohla konfrontovat zkušenosti z praxe s teorií (a samozřejmě i praxí) na univerzitě a zjistila, jak to teda vlastně má být.

Za úspěch vždycky považuji, když se mi vrátí klient s další zakázkou a když se ozve nějaký nový s tím, že mne nějaký stávající klient doporučil.

Dedičstvo

Narodila jsem se do bilingvní česko-maďarské rodiny, takže jsem se do „tlumočení“ (hlavně prarodičům) narodila a zcela přirozeně v něm po celý život pokračovala. Začátky překladatelství byla úplně jiné, než by si člověk mohl představit: v 16 jsem se naučila psát naslepo na stroji, takže mě maminka používala k přepisování svých překladů na počítači. Po ukončení studia překladatelství jsem pochopila, že musím dělat to, co mi je shůry dáno.

Vždycky to bylo zábavné, vždy to bylo poučné. Mám ráda i tu hru se slovíčky, která podle mě teď, v době nezvratného převratu k MTPE, hraje v rámci pracovního procesu ještě výraznější roli, než dříve. Už nestačí jen spoléhat na instinkt. Hra se slovíčky se v rámci MTPE stává křížovkou, kterou je třeba správně rozluštit (tedy důsledně dodržovat terminologii, hlídat ji ze všech směrů), jinak tajenka nevyjde.

Chybí mi sice lidský kontakt a projekty nad 15 tisíc slov mi nezřídka už ke konci lezou na nervy, ale při tlumočení si pak naopak užívám toho adrenalinu, který možná jinde schází. Jednou jsem v pondělí dostala návrh na tlumočení ve Střední Americe, ve středu mi ho potvrdili a v neděli jsem na dva týdny letěla tlumočit do potravinářské továrny. Velmi mě to obohatilo, především na lidské úrovni. Nesmírně si ale, jako člověk, vážím i možnosti tlumočit telefonicky i prezenčně pro sociální služby, kde se setkávám s lidmi bez přístřeší, s těžkými pacienty apod.

Ideálna zlúčenina

Na úvod musím povedať, že patrím k maďarskej menšine na Slovensku, a teda maďarčina je pre mňa rodným jazykom.

Do svojich 14 rokov som slovenčinu brala viac-menej ako cudzí jazyk. Veľa sa zmenilo na strednej škole, keď som nastúpila na maďarské gymnázium v Košiciach a najmä vďaka môjmu láskavému triednemu učiteľovi. Dodnes som mu veľmi vďačná za to, že som sa tak prirodzene stotožnila s myšlienkou „koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom“. Pochopila som, že byť príslušníkom národnostnej menšiny znamená mať oproti iným ľuďom, či už na jednej alebo na druhej strane hranice, malú, ale nezanedbateľnú výhodu. Štúdium na tomto gymnáziu bolo pre moje súčasné povolanie prekladateľky zásadné, pretože všetky dôležité výrazy a terminológiu sme mali podané dvojjazyčne.

Po maturite som bola prijatá na Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave, na študijný odbor organická chémia, kde štúdium prebiehalo už len v slovenčine. Na rozdiel od väčšiny mojich spolužiakov, som vedela čerpať aj z maďarskej odbornej literatúry.

Prekladateľstvo som neštudovala, veľa som však čítala a študovala, nielen v maďarčine a v slovenčine, ale aj v angličtine. A keďže som mala celkom solídne vedomosti najmä z oblasti prírodných vied, rozhodla som sa, že túto výhodu využijem.

A tak vo mne postupne dozrelo rozhodnutie venovať sa prekladom na profesionálnej úrovni. Zaregistrovala som sa na jednom z portálov, kde môžu prekladatelia ponúknuť svoje služby. Prišla prvá objednávka, po čase druhá, potom ďalšia, a potom to už išlo akosi samo.

Veľkým motorom pre mňa bola spätná väzba od mojich prvých klientov, ktorá mi dala pocit, že to má zmysel a dodala mi elán do mojej ďalšej práce. Ak ide o inšpiráciu, tou bol môj manžel, ktorý ma v začiatkoch veľmi podporoval, najmä, keď som si lámala hlavu nad nejednou zapeklitou vetou.

Priama cesta

Jazyky ma vždy bavili, a keďže máme prekladateľstvo tak trochu „v rodine“, bola to pre mňa pomerne jednoznačná voľba. Prekladať som začínala brigádnicky už popri štúdiu prekladateľstva na vysokej škole. Do veľkej miery mi pomohla moja teta, ktorá bola profesionálna prekladateľka a fungovala kvázi ako môj mentor. Takisto mi dopomohla k zákazkám, na ktorých sme spolupracovali a ku ktorým by som sa pravdepodobne ako menej skúsený prekladateľ nedostala. Tieto začiatky mi zjednodušili cestu aj keď som sa osamostatnila a založila si vlastnú živnosť.

Nečakaný zvrat v kariére

Prekladateľstvu som sa vôbec neplánovala venovať. Vyštudovala som biochémiu, vždy ma bavila práca v laboratóriu a chémia ako taká. Neskôr som začala pracovať na oddelení biochémie v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave a zároveň som si robila doktorát z biochémie. Všetko sa zmenilo po narodení mojej dcérky, presnejšie, keď sa blížil termín môjho návratu do práce po materskej dovolenke. Dcérku nevzali do štátnej škôlky a súkromnú sme si vtedy finančne nemohli dovoliť. Uvažovala som nad tým, čo budeme robiť ďalej. V tom čase som sa zoznámila s jednou susedkou, ktorá sa venuje prekladom, a stali sme sa dobrými kamarátkami. Po viacerých rozhovoroch s ňou som sa rozhodla, že to vyskúšam aj ja. Videla som v tom riešenie, ako byť doma s dcérkou a zároveň pracovať. Získala som potrebné certifikáty a začala som posielať životopisy do agentúr. Začiatky boli ťažké, práca bola úplne iná, ako som bola zvyknutá. Postupne sa všetko zlepšovalo a túto prácu robím veľmi rada.

Každý príbeh je iný a každá cesta k prekladateľstvu je iná. Čo ale majú všetky prekladateľky spoločné, je láska k ich profesii a že v tom, čo robia, sú naozaj výnimočné. Nesmierne vážime, že máme možnosť s nimi spolupracovať. 

Vo svete odborných prekladov je špecializácia veľkou témou. My v Lexike jej prikladáme dôležitosť. Jedna z prvých otázok, ktorú sa pýtame našich prekladateľov sa týka práve ich odbornej špecializácie. Inými slovami, zaujíma nás, na aké typy textov sa zameriavajú a ako túto odbornosť získali.

Profesionál verzus amatér

Profesionálny prekladateľ dokáže dokonale porozumieť obsahu, ovláda odborný jazyk a bez problémov dokáže vytvoriť nový text v cieľovom jazyku. Takisto by malo byť samozrejmosťou, že ovláda špecifiká daného odvetvia a za svojim prekladom si za každých okolností stojí. Z praxe totiž vie, ako sa to či ono slovo v danom kontexte používa a nemá problém si svoje riešenie obhájiť. V tak dôležitých dokumentoch ako sú napríklad patentové prihlášky môže mať už drobné nepochopenie zdrojového textu či minimálny odklon v preklade ďalekosiahle následky.

Špecializácia „všetko“

Pri nadväzovaní novej spolupráce sa zakaždým pýtame na odborné zameranie daného kandidáta. Najmä dlhoroční, skúsení prekladatelia zvyknú odpovedať, že nemajú špecializáciu, pretože za 20 rokov svojej praxe robili už asi všetko – od techniky a práva, cez medicínu, až po financie či dokonca umelecký preklad. Hoci na prvé počutie to môže znieť lákavo – spolupracovať s „univerzálnym prekladateľom“ – takáto odpoveď nás nepoteší. Zo skúseností totiž vieme, že skôr či neskôr sa ukáže slabina v niektorej z uvedených oblastí.

Nedocenená špecializácia

Firmy neraz využívajú služby jedného prekladateľa na všetko a očakávajú, že pre nich preloží technickú špecifikáciu produktov, obchodnú zmluvu a napokon marketingový text pre reklamnú kampaň. Niet preto divu, že sa na prekladateľskom trhu nájdu aj „univerzálni prekladatelia“.

Je ale naozaj možné, aby bol niekto expert na všetky tieto oblasti? Alebo ide v tomto prípade kvalita bokom a prekladá sa primárne na úrovni slova, či vety a nie celkového významu textu, berúc do úvahy všetky nuansy, kultúrne špecifiká a zaužívanú terminológiu? Má prekladateľ, ktorý sa nešpecializuje na danú oblasť schopnosť pochopiť celkový koncept, ktorý je zasadený do konkrétneho kontextu?

Čo neviem, to si nájdem

Častý argument býva, že dnes máme veľkého pomocníka menom internet, ktorý ponúka studnicu riešení a to, čo nevieme, si jednoducho vyhľadáme. Rozdiel medzi bežným lingvistom a podkutým odborníkom je však v tom, že odborník vie KDE a KEDY má hľadať tie správne odpovede. Jeho práca je rýchla a efektívna, nemusí sa pozastaviť – obrazne povedané – pri každom druhom slove, ktoré mu nie je známe. Takisto sa nestratí pri prvom novom pojme, ktorý (v slovenčine) zatiaľ nie je zaužívaný. Tým, že mu je ostatný kontext jasný, vie vďaka svojim vedomostiam nájsť riešenie a nemá problém dotvoriť jeden menej známy kúsok mozaiky k celku.

Je zrejmé, že roky skúseností, vzdelania, dodatočných školení a reálnej práce v odvetví nemôže nahradiť krátky rešerš na internete.

Večná otázka

Kto je „lepší“ prekladateľ – ten, ktorý vyštudoval prekladateľstvo a popri štúdiu sa zameral na konkrétne odvetvie, ktorému sa ďalej venuje? Alebo odborník z praxe, napríklad vyštudovaný farmaceut, mechanik či programátor, ktorý sa začal venovať prekladom? Sú to podnetné otázky, avšak jednoznačná odpoveď na ne nie je. Obe možnosti sú prípustné a vidíme to aj na príkladoch z praxe. Medzi našimi prekladateľmi sú zastúpené obe skupiny, teda aj vyštudovaní prekladatelia, ktorí bravúrne zvládajú vysoko odborné preklady, ale aj profesionáli z iných odborov, ktorí sa dopracovali k prekladaniu. Máme skúsenosť, že si často dorábajú certifikáty, štátnice, navštevujú kurzy a naďalej sa vzdelávajú. Ich jazyková úroveň je teda porovnateľná s vyštudovanými lingvistami.

Z našej kuchyne

Medzi našimi prekladateľmi nájdeme právnikov, doktorov, stavbárov, chemických inžinierov, farmaceutov, programátorov, technikov, pedagógov, ekonómov, biológov, elektrotechnikov, a dokonca aj geológa, archeológa, zoológa či teológa.

Čo sa týka spomínanej „večnej“ otázky, nedávno sme si spravili interný prieskum a vyšlo nám, že v rámci nášho portfólia slovenských prekladateľov to máme rozdelené nasledovne: približne tretina sú vyštudovaní prekladatelia, druhá tretina sú lingvisti (pedagogika, lingvistika a príbuzné odbory) a tretia tretina sú „ľudia z praxe“, ktorí vyštudovali úplne iný študijný odbor a už niekoľko rokov sa profesionálne venujú prekladom. V každej tejto skupine sú špičkoví prekladatelia, ktorí sú na vysokej úrovni v ich odbore a nezaostávajú ani po lingvistickej stránke. Nemôžeme teda v žiadnom prípade tvrdiť, že jedna skupina by bola „horšia“ ako tá druhá.

Menej je viac

Našim prekladateľom a takisto študentom prekladateľstva radíme, aby sa zamerali radšej na malý okruh odborov, povedzme dva až tri hlavné, niekedy dokonca stačí jeden. Vždy je lepšie mať úzku špecializáciu a v rámci nej ísť čo najviac do hĺbky. Asi uznáte sami, že vyštudovaný lekár má na medicínsky text iný pohľad ako lingvista, ktorý si prečíta narýchlo zopár paralelných textov a „gúgli“ niekoľko minút na internete.

Oplatí sa pri „malom“ jazyku špecializovať?

Je na našom malom slovenskom trhu vôbec možné sa užšie špecializovať? Môžeme si dovoliť venovať sa iba istému okruhu? Ak je človek vo svojom odbore expert a vie si nájsť správnych klientov – či už doma alebo v zahraničí – nemal by mať problém sa uplatniť. Koniec koncov, opäť to potvrdzujú nespočetné príklady, s ktorými sa stretávame v našej praxi. Skôr by sme to mohli otočiť – ak sa technik pokúša preložiť lekársku správu, vo väčšine prípadov by to dopadlo katastrofálne a mohlo by to mať dokonca fatálne následky.

Jedným dychom dodávame, že sú určite jazyky, pri ktorých si jednoducho „nemôžete dovoliť“ úzku špecializáciu. Ak hovoríme o prekladateľoch bulharčiny, lotyštiny či fínčiny, tí patria na Slovensku skôr k ojedinelým druhom a jednoducho „sú nútení“ brať všetko, čo príde. Ak však hovoríme o nemčine či angličtine v kombinácii so slovenčinou, iná cesta ako cesta špecializácie neexistuje.

Ako to máte vy so špecializáciami? Špecializujete sa na jednu alebo viacero oblastí? Podľa čoho ste si zvolili špecializáciu?