Vianoce sa nezastaviteľne blížia a sme radi, že ste s nami strávili ďalší spisovný rok. Darčeky má rád každý, a preto sme sa pomocou dnešného článku rozhodli rozdať zopár tipov a trikov (nielen) na spisovné vianočné priania.

Poďme sa teda pozrieť na tradičné koncoročné „jazykové nástrahy“.

Aké „v“ píšeme v slove VIANOCE a VIANOČNÝ?

Čo by to boli za Vianoce bez vianočných pozdravov a želaní? Viete, kedy napísať malé a kedy veľké začiatočné písmeno?

V slove Vianoce vždy píšeme veľké „V“, keďže ide o vlastné podstatné meno (názov sviatku). Naopak, ak chceme niekomu popriať „pokojné prežitie vianočných sviatkov“, použijeme malé písmeno. V tomto prípade už nejde o vlastné meno, ale o všeobecné pomenovanie obdobia okolo Vianoc.

Tie isté pravidlá platia aj pre Štedrý deň (vlastné meno) a štedrú večeru (všeobecné pomenovanie).

Kedy píšeme „nový“ a kedy „Nový“ rok?

Voľba je na nás – ak želáme šťastie počas celého nasledujúceho roka, zvolíme šťastný nový rok s malým písmenom „n“. Keď hovoríme iba o sviatku, teda 1. januári, použijeme veľké písmeno – Nový rok.

Ak si neviete rady s tým, či napísať „do nového roka“ alebo „roku“, netrápte sa. V spisovnej slovenčine sú prípustné oba tvary.

Čo znamená skratka „PF“ v novoročných želaniach?

Skratka PF (môže mať aj podobu P. F. či p. f.) sa bežne používa v spojení s novoročným blahoželaním. Pochádza z francúzštiny – pour féliciter, doslova znamená „na blahoželanie“.

Zaujímavosťou je, že sa používa takmer výlučne na Slovensku a v Česku. Nie je bežná dokonca ani vo Francúzsku, kde v tomto kontexte používajú výraz Bonne année.

Nech už tohtoročné Vianoce strávite akokoľvek, želáme vám, aby boli šťastné, veselé, zdravé a spisovné!

Drogéria, ponožky a pyžamo/a už roky súperia o prvenstvo v top trojici evergreenov medzi vianočnými darčekmi.

V rubrike Lexika spisovne nebudeme rozhodovať o najlepšom darčeku. Radšej vám poradíme, či si pri vianočných nákupoch v obchode pýtať pyžamo alebo pyžamu.

Tá pyžama alebo to pyžamo?

To, či na pomenovanie nočného úboru použijete podobu pyžamo alebo pyžama, je len a len na vás. Obe podoby sú spisovné. Milovníka slovenčiny teda potešíte tak či tak.

Nech už vášmu uchu či oku lahodí ktorýkoľvek variant, dajte si pozor na správne skloňovanie:

• Pyžama (v množnom čísle (dve) pyžamy) je ženského rodu a skloňuje sa podľa vzoru žena.
• Pyžamo (v množnom čísle (dve) pyžamá) je stredného rodu a skloňuje sa podľa vzoru mesto.
  Ak vás občas potrápi písanie i/y, odporúčame používať podobu pyžamo.

Mini etymologické okienko: odkiaľ pochádza slovo pyžamo/pyžama?

Slovo pyžamo/pyžama sa do nášho slovníka dostalo z urdčiny. V nej sa dvojicou slov pay jama označovalo voľné oblečenie na nohy (pay = noha, jama = oblečenie), resp. voľné nohavice.

Šála alebo šál, saláma alebo salám?

Pokojne sa inšpirujte pri vymýšľaní vianočných darčekov. Tieto dve dvojice slov však spomíname predovšetkým preto, lebo často dochádza k ich neprávnemu používaniu.

Na rozdiel od dvojtvaru pyžamo/pyžama, v týchto prípadoch už nemáme až takú voľnosť použitia.

Preto si zapamätajte, že správne je (ten) šál a (tá) saláma.

Ktorú podobu preferujete vy? Ste tím pyžamo alebo pyžama? Napíšte nám do komentárov.  

Ak môž(e)te, spravte si krátku pauzu a prečítajte si tento článok. Objasníme v ňom správne používanie modálneho slovesa môcť.

Najčastejšie sa pri používaní slovesa môcť mýlime v prvej a druhej osobe množného čísla, teda pri podobách môžme/môžeme a môžte/môžete.

Čo sú modálne slovesá?

Začať môž(e)me od podlahy. Najskôr si vysvetlíme, čo sú to modálne slovesá.

Modálne alebo aj spôsobové slovesá patria medzi pomocné slovesá. Vyjadrujú vôľu, možnosť či povinnosť niečo urobiť. Ide o slovesá ako môcť, smieť, musieť, chcieť a podobne.

Môžme sa mýliť?

Nie, nemôžeme. Pri skloňovaní slovies tohto typu vkladáme medzi základ slova a príponu písmeno „e“. Správne tvary sú preto môžeme a môžete.

• Preklad zmluvy vám môžeme dodať už zajtra.
• Môžete nám zabezpečiť tlmočníka na obchodné rokovanie?

Kde sa vzala podoba môžme bez „e“?

Prečo pri slovese môcť často používame nesprávnu koncovku môžme/môžte? To vám môžeme veľmi jednoducho vysvetliť.

Ovplyvniť nás môžu tvary slovies, ako napríklad píšme, pomôžte, plačme. V tomto prípade ide o rozkazovací spôsob, pri ktorom samohlásku „e“ vypustíme. Sloveso môcť nemá rozkazovací spôsob.

Ak by sme od vyššie uvedených slovies chceli vytvoriť oznamovací spôsob, mali by podobu: píšeme, pomôžete, plačeme.

Ak ide o spisovnú slovenčinu a preklady, na nás sa môžete spoľahnúť.

Pravidlá slovenčiny samy o sebe nie sú náročné. Alebo samy osebe? Ktorý variant je spisovný?

O tom bude dnešná Lexika spisovne.

Príslovku osebe píšeme spolu

Slovné spojenie sám osebe, ktoré používame vo význame „vo svojej podstate, bez iného“, obsahuje príslovku osebe, ktorú píšeme spolu.

Podobne aj samo osebe, sama osebe, samy osebe.

Pozor: V spojení sám osebe je použité zámeno sám, nie samý. Správna podoba je preto samy osebe, nie samé osebe.

Viac o rozdiele medzi zámenami sám a samý nájdete tu.

Predložkové spojenie o sebe píšeme oddelene

Ak zvratné zámeno sebe použijeme v spojení s predložkou, píšeme ich oddelene: o sebe, po sebe, za sebou, k sebe a podobne.

• „Povedzte nám niečo o sebe.“
• „Tlmočník a rečník sa v prejave po sebe striedajú.“
• „Vďaka prekladom máme k sebe bližšie.“

Často premýšľate nad iným slovenčinárskym problémom? Napíšte nám do komentárov.

Ktorý tvar zámena on by ste použili vo vete: „S týmto prekladateľom spolupracujeme roky, môžeme sa na neho/naňho/naň spoľahnúť.“

A keby sme vetu pozmenili? Napríklad: „S týmto prekladateľským nástrojom pracujeme roky, môžeme sa na neho/naňho/naň spoľahnúť.“

Ak sedíte za stolom, pokojne si naň vyložte nohy a prečítajte si ďalší diel rubriky Lexika spisovne, v ktorej vám rozdiel vysvetlíme. Na ňu sa môžete spoľahnúť!

Jeho, neho, jemu, nemu

Zámeno on môžeme skloňovať pomocou:

• dlhých tvarov jeho, neho, jemu, nemu;
• krátkych tvarov ho, mu;
• skrátených (stiahnutých) tvarov -ňho, -ň v genitíve a v akuzatíve jednotného čísla.

Skrátené tvary sa používajú iba v spojení s predložkami: doňho/doň, naňho/naň, oňho/oň, poňho/poň, preňho/preň, zaňho/zaň a podobne. To, či vo vete použijeme skrátený, krátky či dlhý tvar, závisí v mužskom rode od životnosti.

Čo to znamená v praxi?

Životné podstatné mená =  na neho, naňho, naň

V mužskom rode pri životných podstatných menách môžeme v akuzatíve použiť dlhý i skrátený tvar zámena on. Veta z úvodu teda môže znieť:

• „S týmto prekladateľom spolupracujeme roky, môžeme sa na neho spoľahnúť.“
• „S týmto prekladateľom spolupracujeme roky, môžeme sa naňho spoľahnúť.“
• „S týmto prekladateľom spolupracujeme roky, môžeme sa naň spoľahnúť.“
  Pozn: Najkratší skrátený tvar môže znieť neprirodzene, používa sa v podobných prípadoch iba zriedkavo.

Neživotné a zvieracie podstatné mená = naň

Pri neživotných a zvieracích podstatných menách mužského rodu v akuzatíve používame iba najkratší skrátený tvar:

• „S týmto prekladateľským nástrojom pracujeme roky, môžeme sa naň spoľahnúť.“

Tento tvar používame aj pri podstatných menách stredného rodu:

• „Tlmočenia sa nevedela dočkať. Veľmi sa naň tešila.“

Používali ste tieto tvary správne? Trápite sa s iným slovenčinárskym problémom? Napíšte nám do komentárov.

Opäť tu máme dvojicu slov, ktoré sa v bežnej reči často zamieňajú. V tejto časti rubriky Lexika spisovne si vysvetlíme, aký je rozdiel medzi príslovkovými zámenami TU a SEM.

Sem = na toto miesto

Ak chceme vyjadriť smer k hovoriacemu alebo do jeho blízkosti, použijeme ukazovacie príslovkové zámeno sem, teda „na toto miesto“:

• preklad prines/polož sem,
• ideme sem po preklad,
• tlmočník sem prišiel včera.

Tu = na tomto mieste

Ukazovacie príslovkové zámeno tu ukazuje na miesto v blízkosti hovoriaceho a vyjadruje „na tomto mieste“:

• tu si vyzdvihnem preklad,
• tlmočník je tu,
• chodím tu stále dokola (na jednom mieste).

V niektorých nárečiach sa zámeno tu používa aj v smerovom význame namiesto sem (poď tu; idem tu; preklad polož tu; rozhodol sa, že sa tu ešte vráti). Takéto použitie však nie je v súlade so spisovnou slovenčinou.

TU/SEM chodím do práce – ako je to správne?

Správne použitie príslovkových zámen závisí od toho, na čo sa nás niekto pýta.

• Kde chodíš do práce? – tu = na tomto mieste.
• Kam chodíš do práce? – sem = na toto miesto.

V tomto slovnom spojení teda môžeme použiť obe zámená: Tu chodím do práce (použijeme, ak je miesto aktuálne v našej blízkosti) i Sem chodím do práce.

Na smer sa môžeme opýtať otázkami Kam ideš? aj Kde ideš?. Ak chceme v odpovedi vyjadriť cieľ, môžeme tak urobiť iba pomocou zámena sem. So slovesami pohybu chodiť, chodievať sa preto odporúča uprednostniť zámeno sem, napr. Sem chodievam nakupovať. Význam miesta môžeme vyjadriť spojením Tu zvyčajne nakupujem.

Čerešnička na záver: patria tu/sem

Ak chceme vyjadriť, že niečo niekam zaradíme/dáme, používame zámeno sem:

• zaraďujeme sem,
• patria sem,
• dáme sem.

Nesprávne:

• zaraďujeme tu,
• patria tu,
• dáme tu.

Ak chceme použiť zámeno tu, zvolíme napríklad sloveso máme (tu).

Máte v týchto zámenách jasno alebo občas použijete nesprávny variant? Ktoré vety či slovné spojenia vám robia najväčší problém?

Slová označujúce príbuzenské vzťahy – matka, otec, babka, dedko – tie nám problémy nerobia. Existujú však aj niektoré menej frekventované, ktoré používame len občas a možno ich presný význam ani nepoznáme, keďže ich v bežnej reči používame len zriedkavo. Pozrime sa na spolu na tie najzaujímavejšie.

Bratanec a sestrenec

Synonymický slovník slovenčiny uvádza pre heslo synovec výrazy bratanec a sestrenec, podľa toho, či hovoríme o synovi nášho brata alebo sestry. Pre neter (podľa rovnakej logiky) zase výrazy bratanica či sestrenica. Občas sú používané aj varianty bratovec, sestrinec, sesterník alebo zdrobneniny bratanička, sestrenička a pod.

Dajte si však pozor, aby sa vám nepomýlili so slovami bratranec a sesternica, čiže synom a dcérou otcovho či matkinho súrodenca.

Teta, sváko, ujec, strýc

Tieto termíny označujú súrodencov našich rodičov. Teta je otcova alebo matkina sestra, sváko je jej manžel. Ujec či ujo je matkin brat a ujčiná je jeho manželka, strýc alebo strýko je naopak brat otcov a podobne stryná je jeho manželka. Dôvodom, prečo sa v bežnej reči s týmito pomenovaniami až tak nestretávame je, že v súčasnej slovenčine sa rozdiely strácajú a prevláda jedno pomenovanie (používame napr. slovo strýko pre brata matky aj otca).

Výrazy teta a ujo deti používajú aj ako všeobecné označenie cudzích dospelých ľudí.

Švagor, švagriná a ich historické názvy

Švagra poznáme vo význame manželov alebo manželkin brat či sestrin manžel a švagrinú ako manželovu alebo manželkinu sestru či bratovu manželku. Pomenovanie švagor vychádza z nemeckého der Schwager.

V minulosti sa používali pomenovania boli dever (manželov brat), svojak (manžel manželovej či manželkinej sestry) a zať (sestrin manžel), pre ženy zase zelva (manželova sestra) a nevestka (bratova manželka). Niet divu, že novodobá slovenčina stiera rozdiely a preferuje „spoločné“ pomenovania.

Svokor a tesť, svokra a testiná, svat a svacha

Aby sme sa v týchto pojmoch zbytočne nezamotali, skrátime to.

• svokor = manželov otec,
• svokra = manželova matka,
• tesť = manželkin otec,
• testiná = manželkina matka.

No tu to nekončí. Na niektorých územiach Slovenska do hry vstupujú aj pomenovania svat a svatka/svacha (ako svokor, svokra). Slovo svat však pomenúva aj vzťah tesťa a svokra medzi sebou a zároveň sa používa aj na označenie človeka povereného vedením svadby (tzv. starejší).

Ak sa vám už z toho točí hlava, pozitívom (no na druhej strane aj istým negatívom) je, že takéto striktné rozdelenie postupom času upadá a používa sa jeden termín na označenie viacerých vzťahov (napríklad svokor a svokra pre manželových ale aj manželkiných rodičov).

Ako oslovujete svojich príbuzných vy? Používate najznámejšie pomenovania alebo sa držíte aj tých tradičnejších?

Počuli ste už o krížení väzieb? Nejde o lekársky výraz, ako sa možno na prvý pohľad či počutie zdá, ale o neduh, ktorý je v našom jazyku pomerne častý. Kríženie väzieb nastáva vtedy, keď sa vplyvom jednej (často frekventovanejšej) väzby pozmení väzba iných slov. Aj keď ste toto pomenovanie možno nepoznali, určite ste sa s týmto javom stretli v bežnej reči.

Dnes sa pozrieme na dvojicu slov, ktorú nezriedka, a dá sa povedať radi, používame nesprávne. Alebo predsa len správne? Rozuzlenie nájdete na konci článku.

Aký je rozdiel medzi slovesami pomáhať a napomáhať?

Aj napriek tomu, že ide o veľmi podobné slovesá, majú odlišný význam.

Sloveso pomôcť či pomáhať znamená poskytnúť niekomu pomoc. V slovenčine vytvára väzbu s datívom, na ktorý sa pýtame „komu/čomu?“.
Môžeme teda:

• pomôcť susedovi presťahovať nábytok,
• pomáhať si navzájom,
• pomôcť rozvoju školstva a podobne.

Sloveso napomôcť/napomáhať je v Krátkom slovníku slovenského jazyka definované ako (trocha) pomôcť, podporiť.

Napomáhať komu/čomu alebo koho/čo?

V starších slovníkoch sa sloveso napomáhať viaže len s akuzatívom s pádovými otázkami „koho/čo?“:

• Preklady napomáhajú porozumenie naprieč krajinami.
• Charitatívny projekt napomáha dobrú vec.
• Reforma môže napomôcť rozvoj školstva.

Jazyk a jeho pravidlá sa však neustále menia a odrážajú reálne potreby jeho používateľov. Mnohým táto akuzatívna väzba akosi nejde „do úst“ a uprednostňujú väzbu s datívom, teda „napomáhať komu/čomu?“. Ak patríte do tohto tábora, máme pre vás dobrú správu. V najnovšom Slovníku súčasného slovenského jazyka nájdete ako spisovný už aj tento variant. 

• Preklady napomáhajú porozumeniu naprieč krajinami.
• Charitatívny projekt napomáha dobrej veci. 
• Reforma môže napomôcť rozvoju školstva.

Napomáhať komu/čomu a napomáhať koho/čo – obe verzie sú správne. 

Hneď na úvod vám prezradíme, že spisovné sú obe možnosti – pamäti aj pamäte. V čom teda tkvie ten slovenčinársky háčik? O tom bude dnešná Lexika spisovne.

Skloňovanie slova pamäť

Slovo pamäť môžeme – netypicky – skloňovať podľa dvoch vzorov. V závislosti od významu buď podľa vzoru dlaň, alebo kosť.

Ginko na zlepšenie pamäti

Ak hovoríme o pamäti ako o „zásobe vnemov, ktoré sa môžu vybaviť“ alebo „schopnosti uchovávať a vybavovať si vnemy“, skloňujeme podľa vzoru kosť. Genitív má teda podobu (do) pamäti.

• Dnešné tlmočenie sa mi vrylo do pamäti.
• Archív Ústavu pamäti národa obsahuje cenné dokumenty. 

Zvýšenie operačnej pamäte

Podstatné meno pamäť poznáme aj vo význame počítačovej pamäte, resp. „technického zariadenia na zápis a uchovanie informácií“. V takomto prípade na skloňovanie slova pamäť použijeme vzor dlaň, teda v genitíve (do) pamäte.

• Preklady sa automaticky ukladajú do pamäte počítača každé 3 minúty.
• IT technik vyriešil poruchu operačnej pamäte.

Čerešnička na záver – spamäti a z pamäti

Ak chceme vyjadriť, že niečo vieme zreprodukovať bez použitia predlohy, použijeme príslovku spamäti (teda nie z pamäti – podstatné meno v spojení s predložkou). Príslovku spamäti píšeme spolu, podobne ako naspamäť či popamäti.

• Preklady krátkych zmlúv robí spamäti.
• Preklad toho výrazu sa mi vybavil z pamäti.

Máme za sebou ďalší slovenčinársky problém, ktorého riešenie odteraz budete vedieť spamäti.