Zimné radosti i starosti – Lexika spisovne

LEXIKA Ciferník11.01.2016 Lexika spisovne – jazykové okienko Čas čítania: 3 min.
Zasnežená príroda s bežkármi
Čas čítania 3 min

 

V dobrých tradíciách sa oplatí pokračovať, preto je tu naše pravidelné jazykové okienko pre vás aj v roku 2016. V ňom vám prajeme veľa zdravia, lásky a príjemných momentov v dobrej spoločnosti. Z prvého z tohtoročných blogových príspevkov o zaujímavostiach a prehreškoch voči spisovnej slovenčine sa dozviete niečo aj o zdravotných nepríjemnostiach typických pre zimné obdobie, vianočných hosťoch či lyžiarskych pretekoch. A na záver vás odmeníme klobáskou.

Bývame nachladnutí alebo prechladnutí?

Spolu s novým rokom k nám dorazila aj ozajstná zima a mnohých ľudí začali trápiť časté chorobné príznaky: škriabanie v hrdle, neustále plný nos či nepríjemný kašeľ. Je veľmi pravdepodobné, že „ochoreli následkom náhleho zníženia telesnej teploty”, iným slovom – nachladli. Alebo prechladli? Pravdou je, že z jazykového hľadiska mohli oboje, v kodifikačných príručkách totiž nájdete obe slovesá. Ochorenie, samozrejme, nikomu neprajeme, ale ak ste sa mu už náhodou nevyhli, želáme skoré uzdravenie.

Ako správne poriadať lyžiarsky pretek?

Väčšina ľudí na Slovensku si pravdepodobne zimu spája so snehom a viaceré lyžiarske strediská sa každoročne rozhodnú jeho hojnosť využiť na prípravu rôznych podujatí. Jedným z nich zväčša býva aj lyžiarsky pretek. Slovo pretek, ako jednotné číslo podstatného mena preteky, však v spisovnej slovenčine svoje miesto nemá. Preteky totiž patria do skupiny pomnožných podstatných mien, podobne, ako napríklad dvere, hodinky či okuliare. „Zápas, súťaž o prvenstvo, najmä v športe,” sú teda preteky. Pozeráme preteky, zúčastňujeme sa na pretekoch, z výsledkov pretekov máme radosť. Plaveckých, bežeckých alebo aj automobilových…

Celkom často, a nielen pri pretekoch, sa tiež stretávame so slovesom poriadať. Hotely ponúkajú možnosť poriadať rodinné oslavy, firmy poriadajú večierky, obce poriadajú zábavy. V pravopisných príručkách je však toto slovo označené ako nesprávne, podobne ako od neho utvorené podstatné meno poriadateľ. Namiesto nich sa odporúča použiť sloveso usporiadať, usporadúvať, prípadne organizovať, zorganizovať. Tí, ktorí danú udalosť pripravujú, sú potom usporiadatelia či organizátori.

Hostia = hosť + hosťka?

Vianočné sviatky sú, okrem iného, aj časom návštev – a teda hostí. Keď príde ujo Jozef, mnohí poznamenajú: „máme hosťa”. Keď príde teta Anna, mnohí zaváhajú: „máme… hosťku?” Podstatným menom hosť označujeme toho, „kto príde na návševu, na pozvanie, návštevníka”, prípadne aj „návštevníka pohostinského podniku” či „hosťujúceho umelca, športovca”. Dobrou správou pre všetkých váhajúcich je, že týmto slovom nepomenúvame len príslušníkov mužského pohlavia, ale i ženského. Pomerne novým podstatným menom je prechýlený ženský tvar hostka, ktorý sa uvádza aj v kodifikačných príručkách. Zatiaľ je používaný pomerne zriedkavo, najmä v rôznych typoch médií. Slovo hostka vzniklo pridaním prípony -ka k základnému tvaru hosť, pričom sa spoluhláska ť zmenila na t. Hostí teda môžu tvoriť hosť a hostka, alebo aj hosť a hosť.

 

Odznelo viacero duetov či duet?

Obdobie Vianoc tiež býva bohaté na skladby, ktoré sú tvorené „spevom dvoch spevákov súčasne”. Pomenúvame ich slovom prevzatým z taliančiny, no veľmi často nesprávne. Miesto spisovne správneho podstatného mena v strednom rode, čiže slova dueto, sa stretávame s pomenovaním v tvare mužského rodu, a to slovom duet. Správne by sme tak mali hovoriť či písať o tom, že spevák a speváčka nahrali nové dueto či duetá, alebo o husľových či klavírnych duetách. Ďalšou možnosťou je použitie podstatného mena duo, prípadne domáceho slova dvojspev.

Klobásová čerešnička na záver

Viacerí si bez nej nevedia predstaviť silvestrovskú kapustnicu a Nemci ju dokonca považujú za národné jedlo. Nemáme však na mysli kyslú kapustu – i keď aj tá má svoje miesto v nemeckej kuchyni a, samozrejme, aj pri príprave kapustnice. Reč je o klobáse, už v minulosti známom pomenovaní pre „údenársky výrobok z mletého či posekaného mäsa naplneného vo vyčistenom čreve”. Hoci to môže znieť komicky, lokalita, v ktorej sa takéto mäsové produkty vyrábali, niesla názov klobasov. Prenesene sa takto však zvyklo nazývať aj niečo, čo malo podobný, oblúkovitý tvar, napríklad cesta či ulica. O tom svedčí aj obec neďaleko mesta Snina, dnes známa pod menom Kolbasov, historicky nazývaná aj Kolbasa či Kolbásow. Vo viacerých nárečiach i staročeskom jazyku sa totiž klobáse hovorilo kolbása. Takéto pomenovanie bolo motivované dlhou tradíciou chovu hospodárskych zvierat a bitúnkom, kde sa mäso z nich spracúvalo najmä pre panské kuchyne.

 

 
prekladateľská agentúra LEXIKA
LEXIKA

Sme tím ľudí s vášňou pre jazyky. Naším poslaním je pomáhať ľuďom komunikovať a navzájom sa dorozumieť. Už od roku 1993 pomáhame našim klientom napredovať.

Čítaj viac



Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *