/ +421 2 5010 6700 Po – Pi: 8.00 – 18.00 hod.

Brazília alebo čo ste doteraz nevedeli o krajine capoeiry, samby a živelnej zábavy

LEXIKA Ciferník30.03.2015 Obláčik0 Naši prekladatelia, Novinky
Príroda v Brazílii

Brazíliu má väčšina ľudí zafixovanú ako krajinu futbalu, dažďových pralesov či karnevalov. Pravdepodobne ste už všetci počuli o novoročnej párty na pláži Copacabana či soche Krista Spasiteľa, týčiacej sa nad mestom Rio de Janeiro... My vám však dnes povieme, podľa čoho dostala Brazília svoj názov, čo tam zamýšľal vybudovať Henry Ford,  alebo kto je Saci Pererê a prečo ho brazílsky ľud nemá príliš v láske. 

 

 

Strom s írskymi koreňmi?

Objav Brazílie je pripisovaný portugalskému bádateľovi Pedrovi Álvaresovi Cabralovi, ktorý ju na ceste do Indie prvýkrát uvidel v marci roku 1500 a na pevninu blízko dnešného mesta Porto Seguro potom vkročil 22. apríla.

O tom, ako vznikol jej názov, však dodnes existuje viacero teórií a príbehov. Azda najpopulárnejší, a aj veľmi pravdepodobný je názor, že dostala pomenovanie podľa lokálne rozšíreného stromu Caesalpinia Echinata (po anglicky brazilwood tree). Ten je typický výrazným červeným odtieňom na vnútornej strane, podľa ktorého ho portugalskí prisťahovalci začali nazývať pau-brasil: pau v portugalčine označuje palicu, a brasil údajne vzniklo zo slova brasa, čo značí žeravý či ohnivý. Drevo tohto stromu a farbivo z neho vyrábané sa čoskoro stali dôležitými exportnými surovinami, ľudia teda začali krajinu ich pôvodu volať jednoducho a logicky – Brasil.

Celkom odlišná teória však tvrdí, že pomenovanie Brazília pochádza z názvu fantómového ostrova, ktorý je tradičnou súčasťou írskych i waleských legiend. Brâzil (nazývaný aj Bresil), známy ako ostrov pravdy, radosti či krásnych žien, údajne nie je ani zemou, ani morom, zjavuje sa len raz za sedem rokov a nachádzať by sa mal západne od juhovýchodného írskeho pobrežia. Keďže mnohí portugalskí kolonizátori i moreplavci túto legendu poznali, existuje teória, že novoobjavené juhoamerické územie považovali za nájdenú mýtickú zem, a podľa toho mu dali aj meno.

V spise The Island of Brazil od Williama z Worcesteru, vydanom v 18. storočí, sa dokonca uvádza, že keď sa správa o „novej krajine na západe“ rozšírila v Bristole, mnohí uverili tomu, že moreplavci objavili práve legendárny Brâzil.

 

Samba a iné rytmy

Neodmysliteľnými súčasťami brazílskeho života sú tanec a pohyb, a to nielen počas karnevalovej sezóny. Čoraz populárnejším a rozšírenejším „tancom“ je capoeira – v úvodzovkách preto, lebo sa vyvinula z bojového umenia sprevádzaného hudbou, za ktoré ju mnohí aj stále považujú. Capoeira je typická precíznou choreografiou, v ktorej nájdete kopy a pohyby podobné tým útočným. Je ukážkou disciplíny i zručnosti a nikdy by sa nemala predvádzať bez hudobného sprievodu.

Dôležitým ľudovým tancom je carimbó, v ktorom sa spájajú vplyvy Afriky, Portugalska a ostatných európskych kultúr – je teda výstižným obrazom typickej brazílskej kultúrnej pestrosti. Známy je pre svoju voľnosť a zmyselnosť: v minulosti pri ňom ženy odhadzovali na zem vreckovky, ktoré sa mužskí partneri pokúšali zdvihnúť výhradne ústami. Carimbó sa však časom vyvíjalo a slúžilo ako základ pre vznik viacerých tancov, napríklad aj lambady.

A do tretice tanec (nielen) v Brazílii najznámejší a najrozšírenejší – samba. Vznikla zo starobylých afrických rituálnych tancov a po dlhé roky bola vyššou vrstvou považovaná za nemravnú či nevhodnú pre verejnosť, vďaka čomu v Brazílii vznikla akási „undergroundová kultúra chudobných“. Prelom nastal už po zrušení otroctva, no popularitu jej priniesli až dvadsiate roky minulého storočia a, samozrejme, karneval.

Tohtoročný, najväčší a najznámejší v Riu de Janeiro sa začal v piatok 13. februára korunováciou „Tučného kráľa“ , inak nazývaného Momo, a pokračoval slávnosťami, tanečnými zábavami a sprievodmi až do Popolcovej stredy. Karneval však nie je len Rio – odohráva v každom brazílskom meste, dedine, ulici, bare, na každom námestí či pláži... Je veľmi dôležitou súčasťou spôsobu života a myslenia Brazílčanov, plných eufórie, hudby a farieb.

 

Živ(eln)á komunikácia a mytologické obrazy

Portugalčina ako jazyk sa v Brazílii vyvíjala a ovplyvnili ju nielen jazyky juhoamerických Indiánov, ale aj afrických otrokov či prisťahovalcov z rôznych kútov Európy. Dodnes tieto vplyvy môžete nájsť v názvoch jedál, lokalít či v náboženských obradoch. V každodennom živote Brazílčanov zohráva veľkú rolu napríklad slovo tchau, ktoré nevzniklo z ničoho iného, ako z talianskeho pozdravu ciao.

Celkovo je brazílska komunikácia veľmi uvoľnená a neformálna. Účastníci rozhovoru sú väčšinou priami a riadia sa heslom „čo na srdci, to na jazyku“. Nie je tiež nič výnimočné, keď vám niekto skočí do reči, nepovažujú to totiž za neslušné. Diskutujúci radi stoja blízko pri sebe a jeden druhého sa počas rozhovoru z času na čas dotknú. To môže viesť k nedorozumeniam, pretože najmä cudzinci si tento druh správania zamieňajú s flirtovaním. Akceptované a bežné je aj nadväzovanie očného kontaktu, hoci aj s neznámym človekom. Čo sa týka iných neverbálnych odlišností, za spomenutie stojí gesto, pri ktorom je palec vsunutý medzi ukazovák a prostredník. V Európe, Severnej Amerike či Austrálii je považované za neslušné a urážlivé, no ak ho ukážete niekomu v Brazílii, len mu prajete veľa šťastia.

Najmä vo vidieckych oblastiach sa pri rozhovore môžete stretnúť aj s menami, ktoré pochádzajú z brazílskej mytológie. Tá je totiž plná osobností a zvláštnych postavičiek, ktorým sú pripisované magické, no nie vždy pozitívne vlastnosti. Keď vám náhodou niekto povie, že sa blíži besta-fera, radšej utekajte – ide totiž o samotného Diabla v tele tvora podobného kentaurovi. Neposlušné deti, ktoré nechcú chodiť načas do postele, môže zase navštíviť Cuca. Táto stará strašidelná a zlomyseľná pani s nadprirodzenými schopnosťami ich môže uniesť, zjesť alebo im spraviť niečo veľmi, veľmi zlé.

A ak si napríklad farmár povzdychne, že ho navštívil Saci Pererê, nemá veľa dôvodov na radosť. Zákerný Saci je totiž jednonohý podvodník, ktorý dokáže zmiznúť a znovu sa objaviť kedykoľvek chce, a údajne môže za všetko nešťastie, ktoré farmu postihne. Ak však niekto chytí Saciho smradľavú červenú čiapku, on mu splní jedno želanie – háčik je v tom, že podľa legendy sa obdarovaný človek nepríjemnej „čiapkovej“ arómy už nikdy nezbaví.

 

Brazílske turistické perličky

Pri návšteve Brazílie sa nemusíte zamerať len na známe turistické lokality či pamiatky. Skúste napríklad zájsť do mestečka Laguna na juhovýchode krajiny. Miestni tu pri love rýb majú neobvyklých pomocníkov – delfíny skákavé. Kým rybári čakajú v plytkých vodách s pripravenými sieťami, skupina delfínov naženie húf rýb požadovaným smerom. Jeden z nich potom v správny čas hlavou či otočkou signalizuje, aby boli spustené siete. Rybári získajú svoj úlovok a delfínom slúžia ako pokrm unikajúce ryby. Hoci sa to môže zdať neuveriteľné, tieto morské cicavce nikto netrénuje – táto spolupráca funguje minimálne od roku 1847, z ktorého o nej pochádza prvá zmienka.

Alebo skúste nájsť stratený raj Henryho Forda, ktorý sa uprostred amazonskej džungle pokúšal vybudovať mesto podľa vzoru amerického Stredozápadu, neskromne pomenované Fordlandia. Ležiac na brehoch rieky Tapajos, Fordlandia mala byť obklopená kaučukovníkovými plantážami a továrňami na výrobu gumy. Nie je sem síce najjednoduchší prístup, no návšteva industriálneho mesta duchov môže byť zaujímavým spestrením dovolenkového programu.

Z hľadiska, ktoré nás zaujíma prednostne – čiže toho jazykového, patrí medzi „must see“ v Brazílii aj interaktívne Múzeum portugalského jazyka v São Paole. Otvorili ho v marci roku 2006 v budove železničnej stanice Estação da Luz ako prvé múzeum na svete venované výhradne jazyku, lingvistike a ich vývoju.

 

Faktografické okienko:

– po viac ako troch storočiach pod nadvládou Portugalska, Brazília získala nezávislosť v roku 1822, pričom parlamentnou monarchiou zotrvala až do roku 1888, v ktorom bolo zrušené otroctvo. V roku 1889 bola potom armádou vyhlásená za republiku.

– s rozlohou 8 514 877 km2 je piatym najrozľahlejším štátom na svete, rozľahlejšie je už iba Rusko, Kanada, USA a Čína. To z nej robí najväčšiu krajinu nielen v rámci Južnej Ameriky, ale celej južnej hemisféry. Hraničí takmer so všetkými juhoamerickými štátmi, okrem Čile a Ekvádoru.

– okrem toho je aj piatym najľudnatejším štátom sveta – v Brazílii žije viac ako 202 500 000 ľudí. São Paolo je tiež šiestou najväčšou mestskou aglomeráciou na svete.

– približne 90 % obyvateľstva je nábožensky založených a takmer dve tretiny populácie sa hlásia ku katolíkom. Žije tu tak viac katolíkov ako v ktorejkoľvek inej krajine na svete.

– z hľadiska fauny a flóry je Brazília unikátna. Disponuje približne 20 % svetových zásob sladkej vody, žije tu približne tretina všetkých známych živočíšnych druhov, nájdete tu najväčšie močiare i päť rôznych biómov – od saván po dažďové pralesy.

– pri spomínaní superlatívov nemožno vynechať rieku Amazon – je to najväčšia rieka z hľadiska objemu tečúcej vody a veľkosti územného rozsahu. Zároveň je aj prvou alebo druhou najdlhšou riekou na svete – podľa toho, s ktorými odborníkmi chcete súhlasiť.

 

Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *