/ +421 2 5010 6700 Po – Pi: 8.00 – 18.00 hod.

Čína a jej rozmanitosti

LEXIKA 23.04.2015 0 Naši prekladatelia
Panoráma mesta Guilin

Čínska ľudová republika, v mandarínskej čínštine Zhonghua Renmin Gongheguo, je krajina plná kultúr, jazykov, výdobytkov starovekej civilizácie a neopakovateľných prírodných úkazov. Rovnako ale aj vlády jednej strany, industriálneho rozmachu a ekonomického rastu s ničivým dopadom na životné prostredie, stále zvyšujúceho sa nepomeru medzi zástupcami mužského a ženského pohlavia či priepastných rozdielov životnej úrovne. My sa však v rámci zachovania tradície prínosu zaujímavých, a hlavne pozitívnych informácií zameriame na tú prvú polovicu. Preskočíme Veľký čínsky múr aj Terakotovú armádu a povieme vám niečo o miestach a zvykoch, o ktorých ste možno ani netušili.

 

Náboženstvá, symboly a kde sa vzala (tu sa vzala) Čína

Korene čínskej civilizácie siahajú až do čias neolitu, pričom za jej kolísku sa považujú brehy Žltej a Dlhej rieky, čiže Chuang-che a Jang-c´-ťiang. Prvé písomné zmienky pochádzajú už z približne roku 1200 pred naším letopočtom, z doby vlády dynastie Shang, no hovoria aj o predchádzajúcej dynastii Xia. Počas tých niekoľko tisíc rokov vývoja sa výrazne menil územný rozsah krajiny, zloženie obyvateľstva či forma vlády. Ak však, aj keď iba zbežne, hovoríme o dejinách Číny, nemôžeme nespomenúť dynastiu Qin. V roku 221 pred naším letopočtom totiž práve Qin Shi Huang zjednotil viaceré kráľovstvá a pod titulom huangdi, cisár, vytvoril ríšu, ktorá započala dlhú líniu cisárstiev, ktorá vytrvala až do roku 1912, a vzniku Čínskej republiky, ktorú neskôr v roku 1949 vystriedala Čínska ľudová republika. Okrem toho, aj náš moderný názov Čína, v angličtine China, je pravdepodobne spätý s vládou prvého cisára: Xin sa totiž vyslovuje čin.

Čínsky drak

Čínske náboženstvá

S vývojom čínskej civilizácie či kultúrou správania bola a ešte stále aj je spätá filozofia i náboženstvo, aj napriek faktu, že súčasná vládnuca komunistická strana je oficiálne ateistická. Na území dnešnej Číny vznikali a šírili sa vplyvné nábožensko-filozofické smery, vrátane konfucionizmu, budhizmu či taoizmu. Práve tieto tri predstavujú tri (hlavné) učenia, ktoré z historického hľadiska formovali čínsku kultúru.

Komunistická strana Čína však dnes povoľuje vyznávanie len piatich náboženstiev – budhizmu, taoizmu, islamu, katolíckeho a protestantského kresťanstva. Ostatné sú ilegálne, a to aj napriek faktu, že sloboda vierovyznania je zakotvená v čínskej ústave. Najčastejšie praktizovanými sú taoizmus, budhizmus a konfucionalistické učenie, no nájdete tu viaceré kresťanské menšiny, rovnako ako židovskú či hinduistickú. Prívrženci islamu žijú najmä v severozápadnej časti krajiny, v autonómnom regióne Sin-ťiang. Je ale veľmi otázne, koľko ľudí je skutočne veriacich, mnohí sa k viere aj zo strachu nehlásia. Celkovo sa tolerancia voči vyznávaniu akéhokoľvek náboženstva zvyšuje, no progres v tomto smere je pomalý.

 

Lotosový kvet, Čínsky nový rok a čínsky zverokruh

Čínska kultúra sa len tak hemží symbolmi či tradičnými sviatkami. Tým najdôležitejším je, samozrejme, začiatok nového lunárneho kalendára, známy tiež ako Čínsky nový rok. Nejde totiž len o novoročnú oslavu či vzdanie holdu ďalšiemu zo znamení čínskeho zverokruhu. Číňania veria, že sa všetci ľudia stávajú o rok staršími, a teda tento deň považujú za narodeniny každého jednotlivca. V rámci symbolov je tým najdôležitejším a najmocnejším drak, stvorenie, ktoré v sebe spája sedem zvierat, môže meniť svoju veľkosť podľa ľubovôle a okrem iného prináša dážď farmárom, keď ho najviac potrebujú. Z rastlinnej ríše je tradičným symbolom zase lotosový kvet. Pre budhistov a taoistov je už od pradávna posvätným a symbolizuje čistotu. Chryzantémy zase dlhý život, pivónie jar a narcisy údajne prinášajú šťastie.

 

Očarený Nixon, Marco Polo i adrenalínoví nadšenci

V Číne existuje množstvo turisticky atraktívnych miest, a nie sú to len Šanghaj, hlavné mesto Peking či Hongkong a Macao, špeciálne administratívne územia pod čínskou správou. Napríklad Chang-čou, ležiace vo východnej provincii Če-ťiang, bývalo za čias dynastie Sung hlavným mestom. Jeho najväčším, dnes už pomerne populárnym lákadlom je Západné jazero, okolo ktorého je vybudované. Nájdete tu množstvo záhrad, historických a kultúrnych pamiatok, akými sú takmer šesťdesiatmetrová Liuhe Pagoda (Pagoda šiestich harmónií) či budhistický chrám Lingyin, múzeum čaju a hodvábu, alebo čajovne a čajovníkové plántáže v neďalekých kopcoch, kde sa môžete naučiť niečo o príprave tohto tradičného moku.

Keď toto mesto už v 13. storočí navštívil cestovateľ a objaviteľ Marco Polo, vyhlásil ho za „najkrajšie a najelegantnejšie mesto na svete”. Dnes však neláka iba zahraničných návštevníkov, v samotnej Číne zvyknú hovoriť: „Nad nami je nebo a hneď pod ním Chang-čou a Su-čou.”

Ďalšou lokalitou, ktorej turistická atraktívnosť rastie každým dňom, je Guilin. Toto mesto inšpirovalo pre zmenu amerického prezidenta Richarda Nixona, ktorý poznamenal: „Navštívil som viac ako osemdesiat krajín a viac ako sto miest. Zistil som, že žiadne z nich neprevyšuje krásu Guilinu”. Leží v autonómnej oblasti Kuang-si, ktorá hraničí s Vietnamom, na západnom brehu rieky Li. Obklopené je pre túto oblasť typickými krasovými útesmi a vrcholmi s pomerne zaujímavými názvami. V jeho okolí totiž nájdete Mačiatkový vrch (Kitten mountain) či kopec Sloní chobot (Elephant trunk hill). Populárnymi turistickými mestami v blízkom okolí sú aj Jang-šuo s nádhernou prírodnou scenériou či Longsheng, známy ryžovými terasovými poliami a pestrou kultúrou menšín Zhuang a Yao.

Ak netrpíte závratmi a radi si zvyšujete adrenalín v krvi, mali by ste navštíviť horu Hua Šan, ktorej turistický chodník je považovaný za najstrašidelnejší a najnebezpečnejší na svete. Len približne 130 km od veľkomesta Si-an, v ktorom môžete nájsť Terakotovú armádu či začiatok Hodvábnej cesty, začína množstvom prudkých skalných, tzv. nebeských schodov, lenže – to je tá jednoduchá časť. Niektoré časti hrebeňa sú totiž tvorené len drevenými doskami voľne pribitými k skale alebo do nej vytesanými otvormi, s reťazami či lanom na prichytenie. Podotýkame, že nikto nie je povinný použiť bezpečnostnú výbavu, aj preto tu životom zaplatilo už množstvo dobrodruhov.

Odmenou na konci takejto niekoľkohodinovej nervy drásajúcej púte vám bude, pre Čínu tak trochu typicky, možnosť dať si šálku lahodného čaju v malej čajovni na vrchole skalného útesu.

 

Tradičné jedlo a stolovanie

Azda nikoho neprekvapí, ak povieme, že najdôležitejšou surovinou pri príprave jedla je ryža. S výnimkou niektorých severných a východných častí územia, kde podnebné podmienky nie sú vhodné pre jej pestovanie a nahrádza ju pšenica, je univerzálnym zdrojom potravy a umožňuje prípravu množstva pokrmov: kaše, koláčov, rezancov či špeciálnych knedličiek. Tie sú asi najtypickejším pokrmom, a to v mnohých východoázijských krajinách, nielen Číne.

Existuje množstvo druhov, plnia sa sladkými i slanými plnkami, môžu sa pariť, variť či vyprážať, dokonca ich nájdete aj v samoobsluhách, zabalené podobne ako bagety či sendviče. Pšenica má rovnako široké uplatnenie, tiež sa používa pri príprave rezancov, rôznych žemlí či wontonu, čo je vlastne pšeničná verzia spomínaných knedličiek.

Najrozšírenejším nápojom je, opäť neprekvapivo, čaj. Číňania národnosti Han ho pijú prevažne čierny a nesladený, obyvatelia mongolského pôvodu s mliekom a v Tibete vám k nemu naservírujú jačie maslo. Čoraz populárnejšími sa však stávajú sladené bublinkové nápoje či pivo, vďaka čomu narastá aj počet lokálnych pivární.

Čínska kuchyňa je veľmi rôznorodá a v každej provincii nájdete iné špeciality. Všeobecne však platí, že večera je najdôležitejším jedlom dňa. Raňajky a obed sú si podobné a pomerne striedme, i keď na naše pomery exotické: väčšinou ich tvoria rezance alebo ryžová kaša congee, ktorá sa servíruje ako príloha alebo samostatne s čerstvou či nakladanou zeleninou, mäsom i plodmi mora. Súčasťou každého jedla dňa je polievka, ktorá sa podáva ako posledný chod. Tradičnou je príprava jedla v panvici wok s malým množstvom oleja či v bambusovom košíku vystlanom kapustnými listami.

Ak ste milovníkmi štipľavých pokrmov, nemali by ste vynechať návštevu provincie Chu-nan či S´čchuan, kde sa s použitím množstva výrazných korenín pripravujú mušle, hydina, ale i žabie nohy. V Pekingu si vychutnajte špeciálne pripravovanú kačku s typickými prílohami, palacinkami a slivkovou omáčkou, kapra na sladko-kyslo či polievku z hniezd vtáka dážďovníka, ktorú mnohí považujú za liek. V meste Kanton zase nezabudnite ochutnať dim sum, raňajkové či obedné jedlo, ktoré je kombináciou rôznych delikates v malom množstve.

 

Čínska kuchyňa je tiež známa prípravou (častí) zvierat, s ktorými sa v iných kuchyniach nestretnete, napríklad vtáčích nôh či mačacieho a psieho mäsa, čo má historický súvis s obdobiami hladu a vojen.

Etiketa stolovania je, minimálne v rurálnych oblastiach, ešte stále dôsledne dodržiavaná. Ak vás Číňan pozve na večeru k sebe domov, preukazuje vám veľkú česť – obyvatelia Číny totiž oveľa radšej totiž zabávajú svojich hostí mimo svojho bydliska. V takomto prípade nezabudnite prísť načas a pred vstupom do domu si vyzujte topánky. Pri akejkoľvek návšteve sa patrí priniesť menší dar, a ak je spojená so stolovaním, určite ho odovzdajte panej domu. Číňania sa vo všeobecnosti veľmi radi obdarovávajú, a keďže majú radi jedlo, darčekový kôš či vyberaná špecialita (najmä zahraničná) vôbec nie sú zlou voľbou. Pred začatím večere počkajte, kým vás sami hostitelia usadia. Prvý začína jesť pán domu, ktorý tiež prednáša prvý prípitok. Manipuláciu s paličkami by ste mali mať zvládnutú aspoň v základoch a po pár sústach, pití nápoja či pri rozhovore ich položte späť na vyhradené miesto. Misku s ryžou držte blízko pri ústach a neodkladajte do nej prípadné kosti. Mali by ste ochutnať každý ponúknutý pokrm a jesť s chuťou, nie je však striktne prikázané zjesť všetko z vlastnej misky. Nenechajte sa rušiť ani hlasným prehĺtaním či zvukmi sŕkania, v Číne ich považujú za prejav toho, že danému človeku chutí. Nikdy si ale nevezmite posledný kúsok zo servírovacej misy či taniera, pretože by vám hostitelia v rámci pohostinnosti a zdvorilosti museli ponúknuť ďalší chod, bez ohľadu na to, koľko ich už máte za sebou.

Faktografické okienko:

– Najvyšším bodom Číny je Mount Everest, ktorého vrcholový bod s výškou 8 848 metrov nad morom je zároveň aj najvyšším bodom planéty Zem. Najnižšie položeným bodom je jazero Ayding (alebo aj Aydingkol), ľudovo nazývané jazero Mesačného svitu, ktoré leží na dne priehlbiny Turpan Pendi v hĺbke –154 m.

– Čína je vďaka rozlohe 9 596 960 kilometrov štvorcových štvrtou najväčšou krajinou na svete, hneď po Rusku, Kanade a USA, a hraničí s celkovo 14 štátmi, pričom súčasťou hranice s Nepálom je práve najvyšší bod Číny, Mount Everest.

– Okrem Veľkého čínskeho múru, ktorý je najdlhším obranným zariadením na svete, nájdete v Číne aj Grand Canal: celosvetovo najstarší riečny kanál s dĺžkou 1 795 km, ktorý sa používa dodnes a spája Peking s mestom Chang-čou.

– Podľa údajov z roku 2014 z publikácie CIA je Čína so 1 355 692 576 obyvateľmi najľudnatejšou krajinou. Každý piaty človek na svete je teda Číňan.

– Čínu tvorí 23 provincií, 5 autonómnych regiónov (Kuang-si, Vnútorné Mongolsko, Ning-sia, Sin-ťiang a Si-cang, pre nás známy ako Tibet ), 4 mestské samosprávy (Peking, Čunking, Šanghaj a Tchien-ťin) a 2 špeciálne administratívne regióny, Hongkong a Macao. Taiwan je považovaný za 23. čínsku provinciu, aj keď má tiež čiastočne samostatnú administratívu.

Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *