/ +421 2 5010 6700 Po – Pi: 8.00 – 18.00 hod.

Logneš si. Lognem sa? – Lexika spisovne

LEXIKA Ciferník03.03.2015 Obláčik0 Lexika spisovne
Priestor na lognutie

Prinášame vám opäť zopár poznatkov zo sveta spisovnej slovenčiny. V tomto jazykovednom okienku vám povieme niečo o emóciách, o tom, ako je to s cmúľaním tabletiek a zistíte, že vďaka technickému pokroku to už ani s tým lognutím nie je také jednoduché... Môžeme vám ho teda vrelo odporučiť. Alebo doporučiť?


Je váš obľúbený film emocionálny, emotívny alebo emočný?

Hoci sú prídavné mená emočný, emotívnyemocionálny všetky utvorené od podstatného mena emócia, vyjadrujúceho „pohnutie, vzrušenie, cit“, existujú medzi nimi drobné významové rozdiely a tiež sa zvyknú vyskytovať v odlišných spojeniach. Všetky tri sú synonymami vo význame „súvisiaci s emóciami“, no len prídavné mená emocionálny a emotívny majú aj ďalšie (spoločné) významy – „vyvolávajúci, vyjadrujúci emócie, citové pohnutie“ či „založený na emóciách“. Okrem toho sa obe môžu použiť aj pri charakteristike človeka: emocionálny či emotívny je ten, „ktorý sa riadi emóciami, citmi“ či „ľahko podlieha emóciám“.

S najvyššou pravdepodobnosťou je teda váš obľúbený film emocionálny, poprípade emotívny. Ak ním, samozrejme, nie je horor plný lietajúcich vnútorností.

 

 Mohli by ste mi niečo doporučiť?

Ak sa vás túto otázku spýta čašník v reštaurácii, v mene spisovnej slovenčiny by ste mu mali odpovedať jednoznačne: „Nie.“ Aj keď nám totiž ešte stále niekto kadečo doporučuje alebo chce porozprávať o tom, aké doporučenie dostal, slová doporučiť a doporučovať patria medzi bohemizmy, a teda nespisovné slová. V slovenskom jazyku je spisovná iba forma prídavného mena doporučený (list, zásielka), ktoré sa používa v poštovom prostredí vo význame „podávaný a prijímaný na potvrdenie“, prípadne „doručený poštovým úradom priamo adresátovi“.

Inak platí, že môžete niekomu niečo odporučiť, odporúčať, prípadne dostať od niekoho odporúčanie, takže nabudúce na to môžete čašníka upozorniť. Dúfajme, že potom neostanete hladní.

 

Tabletky na cmúľanie či cmúľacie tabletky?

Ak na vás niečo lezie alebo vás bolí hrdlo, dajte si pokojne z každej – určite však nie cmúľavé či dokonca cumľacie tabletky, ako vám mnohí poradia. Opisný tvar tabletky na cmúľanie i spojenie cmúľacie tabletky sú totiž z hľadiska spisovnosti správne, a to aj napriek tomu, že prídavné meno cmúľací vo význame „určený na cmúľanie“ sa v kodifikačných príručkách či slovníkoch zatiaľ neuvádza. Je však správne odvodené pomocou prípony -ací zo slovesa cmúľať. Slovotvorne je z neho správne odvodené aj prídavné meno cmúľavý, no práve kvôli odlišnej prípone medzi nimi existuje významový rozdiel, ako napríklad aj pri dvojici otáčavý/otáčací. Prídavné mená s príponou -avý pomenúvajú schopnosť, vlastnosť, kým tie s príponou -ací vyjadrujú význam „určený na niečo“.

Pokojne si lognite. Alebo aj sa.

Veru, kedysi nehrozilo, že dôjde k omylu, jedine lognúť si mohli všetci – vody, mlieka či z fľaše páleného. Dnes už však máme aj možnosť lognúť sa, tá však s pitným režimom naozaj nesúvisí.

V prvom zväzku Slovníku súčasného slovenského jazyka z roku 2011 sa totiž objavilo aj sloveso lognúť sa, ktoré je dokonavým tvarom odvodeným zo slovesa logovať sa, a vyjadruje význam „prihlásiť sa do počítačového systému zadaním používateľského mena a hesla“. S významom „prehltnúť väčšie množstvo tekutiny; odpiť si z niečoho, glgnúť si, upiť si“ slovesa lognúť si, ktoré je dokonavým tvarom slovesa logať, teda naozaj nemá veľa spoločného. Hádam sa však pri ich používaní mýliť nebudete – veď písmená „i“ a „a“ sú od seba aj na klávesnici celkom ďaleko.

 

Jarné jalšovícke jelše

Našou čerešničkou na záver je tentoraz slovo jalšovik, ktoré vznikol pomocou prípon -ov a -ik zo slova jalša, ktoré kedysi pomenúvalo dnešnú jelšu. Slovom jalšovik sa označoval priestor v krajine, ktorý bol výrazne porastený jelšami. Už z roku 1578 existuje zmienka o obci Also Jalsok, neskôr Jalssowec či Jalssowik, ktorú dnes nájdeme v blízkosti Krupiny pod menom Jalšovík, a preteká cez ňu rovnomenný potok. Predpokladá sa, že slovo jalšovik slúžilo ako základ na pomenovanie toku, lebo práve v jeho okolí husto rástli jelše, a z toho bol neskôr odvodený samotný názov osady. Koniec koncov, nebol by to ojedinelý prípad: hneď susedná obec nesie názov pripomínajúci ďalší vlhkomilný strom – volá sa totiž Zemiansky Vrbovok.

 

 

Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *