/ +421 2 5010 6700 Po – Pi: 8.00 – 18.00 hod.

Matička Rus a jej (možno) nepoznané zákutia

LEXIKA Ciferník30.09.2015 Obláčik0 Novinky
Rusko

Rusko, čiže Ruská federácia, v rodnom jazyku Rossiya, respektíve Rossiyskaya Federatsiya. Rozlohou najväčšia krajina na svete, rozkladajúca sa na dvoch kontinentoch, cez ktorú prechádza 11 časových pásiem. Tvorí ju 46 provincií (oblastey), 21 republík (respublik), 4 autonómnych „okrugov”, 9 krajov (krayev), 2 federálne mestá (goroda) a 1 autonómna oblasť (oblast). Nájdete tu púšte, stepi, veľhory, sopky, pláže, tajgu, tundru… Ale napríklad aj viac ako 190 etnických skupín, vrátane nomádskych kmeňov či republiku Kalmykyia – jediný európsky región, v ktorom prevažuje budhistické vierovyznanie.

 

Veľmi krátko z ruskej histórie

Ruská história

História ruského národa je spätá s príchodom východoslovanských kmeňov do východnej Európy v 3. až 8. storočí nášho letopočtu. Oblasť sa začala nazývať Stará Rus a neskôr na tomto území vznikol Staroruský štát, známy aj pod názvom Kyjevská Rus či Kyjevská zem. Dôležitým míľnikom v jej kultúrnom vývoji (i vývoji celého Ruska) bol vplyv Byzantskej ríše a postupné prijímanie pravoslávneho kresťanstva v priebehu 10. storočia. Počas nasledujúcich storočí sa Rus rozdelila na menšie štáty, ktoré boli neskôr podrobené a pričlenené k Mongolmi ovládanej Zlatej horde. Jedinú výnimku tvorilo Moskovské veľkokniežatsvo, časom premenované na Ruské cárstvo. Vďaka bojom s Turkami i Tatármi, viacerým anexiám či cestovateľským objavom bola v 18. storočí za vlády Petra I. Veľkého vytvorená Ruská ríša, ktorá bola tretím najväčším impérium v histórii ľudstva.

 

Nasledovala však vojna s Napoleonom, Osmanskou ríšou, vlastenecká vojna… a napokon prvá svetová vojna. Tá bola v Rusku spojená s občianskou vojnou, októbrovou revolúciou a vznikom Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky, zakladajúcim a najvplyvnejším členom neskôr založeného Zväzu sovietskych socialistických republík, čiže Sovietskeho zväzu. Sovietska éra znamenala pre Rusko podiel na víťazstve Spojencov v druhej svetovej vojne, technologické pokroky a úspechy (napríklad v podobe prvého človeka vo vesmíre), ale aj studenú vojnu, gulagy či vojenskú intervenciu (aj) v Česko-Slovensku. Rok 1991 bol poznamenaný úplným rozpadom Sovietskeho zväzu a reorganizáciou krajiny, a teda aj vznikom Ruskej federácie.

 

Odľahlé kúty…

 

...tých je v Rusku viac než dosť, i keď je občas naozaj problematické sa do ich blízkosti vôbec dostať. Väčšina turistov mieri do Petrohradu či Moskvy, prípadne si trúfne na prekonanie Transibírskej magistrály: táto rozľahlá krajina však ponúka množstvo prírodných či kultúrnych úkazov, o ktorých mnohí ľudia nikdy nepočuli.

 

Napríklad jazero Baskunčak, ktoré je ruskou verziou Mŕtveho mora a jedným z najvýznamnejších svetových ložísk kamennej soli. Nájdete ho v Astrachánskej oblasti, približne 250 kilometrov severne od Kaspického mora a 50 kilometrov východne od mesta Volgograd. Jazero má rozlohu 115 kilometrov štvorcových a nachádza sa 21 metrov pod hladinou mora, v preliačine „slanej” 150-metrovej hory Bolshoye Bogdo, ktorú príslušníci národa Kalmykov považujú za posvätnú. Koncentrácia vody dosahuje takmer 90 %, vďaka čomu je jazero najväčšou zásobarňou kamennej soli v Rusku: ročne sa jej tu vyťažia približne 3 milióny ton. Ťažba tu začala už v 8. storočí a soľ bola distribuovaná prostredníctvom Hodvábnej cesty. Podľa legendy bolo jazero pomenované stratenou obchodnou karavánou: pes jedného z kupcov sa k nemu rozbehol a začal z neho piť, no bolo také slané, že ihneď zomrel a spadol doň. Z vody mu ostala trčať iba hlava, preto kupci jazero pomenovali Baskunčak, čiže „psia hlava”.

 

Ľadové múzeum

Ďalším zaujímavým miestom je Múzeum permafrostu, ktoré je jediným múzeom tohto typu na svete. Nájdete ho v podzemných tuneloch neďaleko mesta Jakutsk v Krasnojarskom regióne, hneď vedľa laboratórií zaoberajúcich sa vplyvom mrazu. Tunely sa tiahnu v hĺbke 14 metrov pod úrovňou zemského povrchu a priemerná teplota vzduchu v nich je –5 až –10 °C, v závislosti od expozície. Ich steny sú trvalo pokryté nánosmi ľadu, často ukrývajúcimi zachovalé rastlinné pozostatky staré tisíce rokov. Okrem toho tu nájdete haly s ľadovými sochami, mamutími pozostatkami, zamrznuté akvárium či „kanceláriu” Ded Moroza, ruského Mikuláša, v ktorej mu deti môžu nechať list so zoznamom darčekov. Dospelí tu môžu zase navštíviť bar s ľadovými stoličkami, stolmi a pohárikmi, v ktorých sa servíruje, ako inak, vychladená vodka.

 

Moskva inak

Hlavné mesto Ruska tiež ponúka mnoho dôvodov na návštevu – a to nielen v podobe Červeného námestia, Kremľu či Leninovho mauzólea. Zaujímavým, i keď trochu čudesným miestom, je park Muzeon, respektíve jedna z jeho častí. Hoci oficiálny názov nemá, prezývajú ho „Park padlých monumentov“ alebo aj „Cintorín padlých monumentov“. Leží, trochu paradoxne, v blízkosti zábavného Gorkého parku a ponúka úplne iný zážitok ako davy ľudí či kolotoče. Nájdete tu totiž stovky „odhodených“ sovietskych sôch (či ich pozostatkov), odstránených z námestí a budov po páde režimu: busty Brežneva, Lenina i Stalina alebo poškodené výjavy oslavujúce Sovietsky zväz. Z niektorých boli vytvorené nové diela na počesť obetí Stalinovej vlády, na ktoré je mierne desivý pohľad: jedným z nich je železná klietka naplnená množstvom kamenných hláv odstránených z rôznych súsoší.

Patriarchove rybníky

Fanúšikovia spisovateľa Michaila Bulgakova, najmä jeho diela Majster a Margaréta, by pri návšteve Moskvy určite nemali vynechať Patriarchove rybníky. Práve tu sa na začiatku knihy odohráva dôležité stretnutie a rozhovor o Bohu a Diablovi, po ktorom Berlioz prichádza o hlavu, a básnik Ponyrev končí v psychiatrickej liečebni. Rybník je tu v skutočnosti iba jeden, no na počesť Bulgakova a jeho literárneho počinu sú v jeho okolí rozmiestnené sochy postáv či dopravná značka zákazu s vyobrazeným diabolským triom, pod ktorou je nápis „Zákaz komunikácie s cudzincami“. Neďaleko tiež nájdete Bulgakovov dom, v ktorom je múzeum a kaviareň. Aj keď ste knihu náhodou nečítali, môžete tu stráviť príjemné popoludnie: v lete sediac pri brehu rybníka, v zime korčuľovaním po jeho zamrznutej hladine.

Literárny Petrohrad

Petrohrad

Mnohí ďalší ruskí literáti sa nechali inšpirovať iným ruským veľkomestom – Petrohradom. V „Benátkach severu“ tvoril Tolstoj i Gogoľ, niekoľko rokov tu žil Puškin, no hlavne sa tu odohráva dej jedného z najvýznamnejších ruských románov 19. storočia, Dostojevského Zločin a trest. Ak chcete spoznať prostredie, ktoré priamo vplývalo na všetkých menovaných, nemali by ste vynechať historickú štvrť Kolomna. Ešte počas 18. storočia bola táto časť mesta považovaná za jednu z tých divokejších, no v priebehu času sa z nej stal dôležitý kultúrny bod. Nájdete tu prvú petrohradskú synagógu, ulicu Sadovaya s viacerými palácmi či Angliyskaya Naberezhnaya, Anglické nábrežie. Mnohé petrohradské turistické kancelárie sú na literárnych priaznivcov pripravené a majú v zálohe minimálne jednu prehliadku špeciálne zameranú na život a pôsobenie vybraného spisovateľa v Petrohrade. Toto mesto totiž počíta aj s turistami, ktorých plavba loďou po Neve či návševa múzea Hermitage až tak nenadchne. Preto tu okrem literárnych prehliadok nájdete aj tie zamerané na tunajšiu židovskú kultúru alebo tie, ktoré vás prevedú po lokalitách „spomínajúcich” na socialistickú éru či nočných strechách mesta.

 

Faktografické okienko:

- Rusko je najrozľahlejšou krajinou na našej planéte. Jeho rozloha je 17 098 242 kilometrov štvorcových.

- Na pevnine Rusko zdieľa 22 408 kilometrov hraníc so 14 krajinami: Azerbajdžanom, Bieloruskom, Čínou, Estónskom, Fínskom, Gruzínskom, Kazachstanom, Severnou Kóreou, Litvou, Lotyšskom, Mongolskom, Nórskom, Poľskom a Ukrajinou. Beringov prieliv tvorí hranicu medzi Ruskom a USA.

- Najnižšie položeným bodom Ruska je Kaspické more s nadmorskou výškou –28 metrov pod morom. Naopak, najvyššie položeným bodom je Gora El´brus v pohorí Kaukaz s nadmorskou výškou 5 633 metrov nad morom. Keďže Kaukaz tvorí hranicu medzi Áziou a Európou, je aj najvyšším bodom európskeho svetadielu.

- Z hľadiska počtu obyvateľov patrí Rusku 10. miesto. Podľa odhadov informačnej agentúry CIA tu v júli 2015 žilo približne 142 424 000 ľudí.

- Železničná sieť Ruska je po USA druhá najdlhšia na svete: koľajnice sa celkovo tiahnu po dĺžke 87 157 kilometrov.

 

Zaujímavosti na záver:

 

- Transsibírska magistrála je najdlhšou nepretržitou železničnou traťou na svete – pretína vzdialenosť medzi Moskvou a Vladivostokom, ktorá predstavuje 9 288 km. Ak by ste celú trasu absolvovali bez čo i len jedinej prestávky, stále by trvala 152 hodín a 27 minút, čiže viac ako 6 dní.

- V Rusku žije približne o 10 miliónov žien viac ako mužov. Tento rozdiel je ešte stále dôsledkom druhej svetovej vojny, po ktorej bol (ne)pomer omnoho výraznejší.

- V Rusku sa svadobný prsteň tradične nosí na pravej ruke, narozdiel od viacerých „západných” krajín, akými sú napríklad Austrália, USA či Francúzsko.

- Metro v Petrohrade je podľa priemeru hĺbky všetkých staníc najhlbším dopravným systémom tohto druhu na svete. Jeho najhlbšia stanica Admiralteyskaya sa nachádza v hĺbke - metrov pod zemským povrchom. Okrem toho je 16. najrušnejším metrom na svete.

- Petrohrad je právom označovaný za kultúrnu metropolu Ruska: nájdete tu približne 2 000 knižníc, 220 múzeí, 100 divadiel, viac ako 60 kín či približne 50 výtvarných galérií.-. Vzdialenosť medzi Ruskom a USA je v istom bode len 4 km – toľko sú od seba vzdialené ostrovy Ratmanova (Rusko) a Krusenstern (USA) v Beringovom prielive.

- Jednu z najznámejších a v minulosti najpopulárnejších počítačových/videohier na svete – Tetris – vynašiel ruský programátor Alexej Patinov v roku 1984. Po úspechu, ktorý zaznamela v Sovietskom zväze, sa rozšírila do celého sveta a v roku 1987 sa stala hitom v USA.

Tetris

- V Rusku by ste ruku nemali podávať ponad prah dverí – podľa tradície toto gesto prináša hádky a nezhody, preto sa považuje za veľmi negatívne.

- Ročne v Rusku zomrie viac ako pol milióna ľudí na následky požívania alkoholu.

- Červené námestie nemá nič spoločné s komunizmom, ani sa nespája s farbou tehlových stavieb. Ruský názov je Красная площадь, Krásnaya Plóshchaď, pričom slovo krásnaya, ako už možno tušíte, v minulosti znamenalo krásna, no dnes pomenúva červenú farbu.

 

 

 

Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *