/ +421 2 5010 6700 Po – Pi: 8.00 – 18.00 hod.

Na šálke kávy s naším maďarským prekladateľom

LEXIKA Ciferník12.04.2016 Obláčik2 Naši prekladatelia
Prekladateľ Krisztian Lexika

Dnes si povieme niečo o jazyku, ktorý má v rámci strednej Európy unikátne postavenie. Mnohí ľudia ho považujú za veľmi komplikovaný, mnohým znie úplne cudzo, dokonca ho považujú za nie príliš ľubozvučný. U nás na Slovensku ho v každodennej bežnej komunikácii používa viac ako 400 000 ľudí. Nech sa páči, magyar nyelv, maďarčina.

Unikátnosť maďarčiny v našich stredoeurópskych končinách je podmienená najmä tým, že na rozdiel od všetkých ostatných jazykov nepatrí do indoeurópskej, ale uralskej jazykovej rodiny. V celej Európe má len dvoch jazykových príbuzných – fínčinu a estónčinu, no bližšie má k mansijčine či chantyjčine, pričom používatelia týchto jazykov žijú najmä v Chantyjsko-Mansijskom autonómnom okruhu v Rusku. Delenie a príbuznosť jazykov v rámci uralskej rodiny je však dodnes predmetom skúmania a často i lingvistických sporov.
Maďarčina je úradným jazykom v Maďarsku, kde ňou hovorí približne 15 miliónov ľudí, a je jedným z oficiálnych jazykov Európskej únie. Okrem toho sa ňou dorozumievajú maďarské komunity žijúce v krajinách susediacich s Maďarskom, najmä v Rumunsku, Srbsku, na Slovensku či Ukrajine a taktiež aj v zámorských komunitách v USA, Kanade či Austrálii. Za prvú písomnú zmienku v maďarčine sa považuje zachovaná pohrebná reč, halotti beszéd, z roku 1196, kým prvou tlačenou knihou je Az zenth Paal leueley magyar nyeluen, preklad listov svätého Pavla publikovaný v roku 1533 v Krakowe.

Viac o unikátnosti maďarčiny, o tom, či a prečo je náročná na štúdium, a ako veľmi je podobná fínčine, nám pri šálke kávy prezradil mladý prekadateľ Krisztián žijúci v Budapešti. Hoci pochádza z dediny neďaleko mesta Kaposvár, práve v Budapešti vyštudoval vysokú školu a venuje sa prekladom z maďarčiny do angličtiny a naopak. Okrem toho sa učí po nemecky a francúzsky, komunikuje s ľuďmi po celom svete, obľubuje prechádzky v prírode a nevynechá ani jednu príležitosť na návštevu filmového klubu.

Mnohí ľudia hovoria, že maďarčina je jedným z najťažších jazykov na svete. Súhlasíš s týmto tvrdením? A ak áno, prečo je to tak?

Úprimne, neviem, či som ten správny respondent na zodpovedanie tejto otázky. Predsa len, pre mňa je hovoriť po maďarsky úplná samozrejmosť a činím tak pomerne veľa a často, už od mojich detských čias. Moja mama by vám vedela povedať... Je však pravda, že štúdium maďarčiny je komplikovanejšie ako, povedzme, štúdium angličtiny. Ale to ovplyvňuje viacero faktorov. Napríklad fakt, že s angličtinou sa dnes človek stretne všade, najmä pri používaní modernej technológie, internetu, hraní videohier... Maďarčina je istým spôsobom unikátna v rámci celej Európy a nepodobá sa na žiadny jazyk, ktorý bežne ľudia ovládajú. Keď hovoríte po nemecky a učíte sa po anglicky, stretávate sa s mnohými podobnosťami. To sa vám pri štúdiu maďarčiny asi nestane. Mnohí Maďari sú hrdí na to, že naučiť sa náš jazyk nie je jednoduché, pretože je tak výnimočnejší... Ale toto pravidlo by sme mohli aplikovať na mnohé jazyky, napríklad aj na ten váš slovenský alebo iné slovanské jazyky.

Naučiť sa po maďarsky však asi naozaj nie je jednoduché, či už hovoríme o gramatike alebo výslovnosti. Moja skúsenosť najmä s anglicky hovoriacimi študentmi i neštudentmi ma naučila, že napríklad rôznorodosť samohlások v maďarčine je pre nich nepochopiteľná a spočiatku si vôbec nevedia predstaviť, ako sa dané slovo môže vyslovovať. Maďari v bežných komunikačných situáciách tiež používajú množstvo idiómov, v ktorých sa začiatočníci asi sotva vedia zorientovať. No a potom je tu gramatika, ktorá mnohých odrádza... Veď ono to aj znie strašidelne, že v maďarčine rozoznávame až 35 rôznych pádov podstatných mien. Alebo že v nej platí unikátne časovanie slovies, ktoré sa nevyskytuje asi v žiadnom inom jazyku.

Unikátne časovanie znia ozaj špeciálne, vedel by si nám ho zjednodušene vysvetliť?

Začnem tou jednoduchšou časťou – v maďarčine v podstate poznáme len dva časy: minulý a „prítomný“, ktorým sa však vyjadruje aj budúcnosť. Výnimku tvorí len sloveso lenni, byť. Budúcnosť môže byť vyjadrená aj pridaním slova fog pred neurčitok slovesa, niečo ako v prípade anglického going to, a toto niektorí ľudia považujú za „budúci čas“, čo nie je úplne presné. Ale to som už odbočil... Čo je v rámci časovania unikátne pre maďarský jazyk, to je používanie, nazvime to, dvojitého systému. To znamená, že existujú dva tvary toho istého slovesa v každom čase a pre každú osobu. Ich použitie závisí od toho, aký predmet za slovesom nasleduje. Ak je to predmet určitý, čiže konkrétna vec, osoba či zámeno, tak má sloveso inú príponu ako v prípade, že ide o predmet neurčitý, niečo, čo nie je konkrétne, vlastne aj zámená typu niečo, niekto... Je toho viac, ale použijem zjednodušený príklad. „Ja vidím“ sa po maďarsky povie „látok“. Ak chcem povedať „vidím strom“, pričom nemám na mysli konkrétny strom, jednoducho hocijaký strom, poviem: „Látok egy fát.“ Ak však hovorím o konkrétnom strome, pod ktorým sa pravidelne stretávam s frajerkou, napríklad, poviem: „Látom a fát.“ Trochu to pripomína používanie určitých a neurčitých členov v angličtine, ale vzťahuje sa to aj na slovesá a má to viac zádrheľov... Čiže je to vlastne asi úplne iné 🙂

Existuje v maďarskej gramatike niečo, čo je naopak veľmi jednoduché a študenti sa to zvládajú naučiť ľavou zadnou?

Mnohí iste oceňujú fakt, že v maďarčine neexistuje mužský a ženský či dokonca stredný rod. Takže zámeno ő znamená aj on, aj ona a zámeno ők sa používa pre tretiu osobu množného čísla, bez ohľadu na to, či sú to oni-muži alebo ony-ženy. Ak teda hovorím o frajerke, sestre či mame, hovorím o „ňom“, čo spočiatku mnohých mätie. Tvorenie množného čísla pri podstatných menách je tiež pomerne jednoduché – tak, ako Angličania pridávajú na koniec slova písmeno „s“, v maďarčine sa na koniec slova pridáva písmeno „k“, respektíve prípona „ek“. Napríklad ember – emberek (človek – ľudia), méh – méhek (včela – včely)... Existujú výnimky, napríklad pri slovesách končiacich samohláskami a alebo e, ktoré sa potom menia na dlhé á alebo é, a ešte zopár ďalších. Celkovo to však nie je veľmi komplikované. Dokonca aj to množstvo pádov pri podstatných menách... Znie to asi zložitejšie, ako to v skutočnosti je. Pády sa totiž v maďarčine tvoria koncovými príponami. A ak sa ich človek naučí všetky a dobre, má na polovicu vyhraté. Ale úprimne, v bežnej komunikácii sa ich ani toľko nepoužíva. Maďarská gramatika je zložitá, ale určite nie nezvládnuteľná, takže sa istotne nenechajte odradiť.

Ako je to s výslovnosťou? Už si spomenul, že najmä anglicky hovoriaci ľudia s ňou majú pomerne veľký problém...

Áno, podľa mojej skúsenosti to pre nich nie je jednoduché, ide im to oveľa horšie ako napríklad Francúzom. Ale to je dané aj tým, že angličtina operuje len so šiestimi, respektíve piatimi samohláskami (a, e, i, o, u plus y), kým v maďarčine ich nájdeme štrnásť. A maďarská „hrdelná“ výslovnosť je pre nich tiež cudzia. Ak sa však chce hocikto naučiť čítať po maďarsky, stačí mu prelúskať sa samohláskami a zapamätať si určité pravidlá, napríklad že „sz“ sa číta ako „s“, „gy“ ako „dy“ („ď“), alebo „s“ ako „sh“ („š“)... Týmto obsiahne veľmi veľa – určite dostatok na to, aby správne prečítal názov jedla v reštaurácii. I keď možno nebude presne vedieť, čo mu nakoniec donesú.

Maďarčina nepatrí medzi indoeurópske jazyky, a teda je vo svojej podstate odlišná od takmer všetkých jazykov v Európe. Nachádzaš pri svojej prekladateľskej práci či štúdiu aspoň nejaké podobnosti s inými jazykmi?

Samozrejme, v slovnej zásobe určite. Maďarčina síce toľko nečerpala z latinčiny ako napríklad francúzština a iné jazyky, ale počas svojho vývoja v Európe nebola úplne izolovaná. Slová ako analízis (analýza), elefánt (slon), idióta (idiot) či szexuális (sexuálny)... Hoci sa píšu aj vyslovujú trochu inak, som presvedčený, že im porozumejú aj Španieli, aj Nemci, aj Rusi. A tiež čerpala mnoho slov z turečtiny, napríklad viem, že alma (jablko, z tureckého elma) alebo padlizsàn (baklažán, z tureckého patlican) odtiaľ pochádzajú. Moja stará mama tiež hovorievala paszuly (fazuľa, z tureckého fasulye), hoci spisovné a používanejšie je bab či veteménybab.

A čo fínčina a estónčina, ktoré tiež patria medzi uralské jazyky, a sú teda príbuzné maďarčiny – podobajú sa? Naučil by sa Fín po maďarsky rýchlejšie ako Angličan?

Asi áno, ale do akej miery by to preňho bolo jednoduchšie, to neviem povedať. Vo Fínsku ani Estónsku som ešte osobne nebol, a hoci by som rád, po fínsky či estónsky neviem. Z lingvistického hľadiska majú naše jazyky istú, dosť vzdialenú spoločnú históriu, no estónčina s fínčinou toho majú medzi sebou určite spoločného viac – vyvíjali sa totiž v tesnej blízkosti. Súčasná maďarčina sa, práve naopak, dlhodobo vyvíjala samostatne a mnohí tvrdia, že ju viac ovplyvnili turecké vpády ako spoločná minulosť s fínčinou. Stretol som sa s viacerými názormi jazykovedcov, no kým niektorí hľadajú spoločnú jazykovú minulosť uralských jazykov a snažia sa zrekonštruovať tzv. proto-uralský jazyk, iní túto myšlienku úplne zaznávajú... Pravdou totiž je, že aj v rámci indoeurópskej jazykovej skupiny existujú viaceré jazykové vetvy. A nedá sa povedať, že by si románske a germánske jazyky boli príliš podobné, ak nemáme na mysli práve slovnú zásobu. Je to príliš komplikovaná téma, ktorá v istých kruhoch ešte stále rozdúchava vášne, a ja rozhodne nie som fundovaný odborník. Ale možno raz začnem študovať fínčinu a potom dám vedieť, či to bolo pre mňa ľahšie, ako naučiť sa hovoriť po francúzsky.

Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!
Diskusia k článku
  1. Martin píše:

    Celkom mile a zaujimave citanie. Ale mam z chlapca pocit, ze ma z nas taky isty krc, ako mame my z Madarov. Uvadzat, ze fazula je z turectiny mi pride zavadzajuce, nakolko toto slovo sa pouziva v slovanskyh jazykoch a aj v taliancine. Pochybujem, ze by Taliani prevzali toto slovo od Turkov, skor by som ocakaval opak. Na madarcinu malo vplyv vela jazykov, tu su uvedene (zdroj Wiki).

    Uncertain 30,0%
    Uralic 21,0%
    Slavic 20,0%
    German 11,0%
    Turkic 9.5%
    Latin and Greek 6,0%
    Romance 2.5%
    Other known 1,0%

    Tak ako my odmietame madarske vplyvy, tak Madari odmietaju nase vplyvy. Najlepsie to vystihuje to, ako odvodzuju priezvisko Kovács: KOVÁCS Hungarian form of KOWALSKI, alebo to ako odvodzovali nazov Balaton od nemeckeho Platten see.

  2. Miroslav píše:

    Slovo fazuľa ale naozaj mohlo preniknúť do našej slovnej zásoby z turečtiny (fazuľa – paszuly – fasulye). Okupácia Uhorska Osmanskou ríšou trvala 150 rokov a styky s „okupantmi“ boli intenzívne, čo sa samozrejme odrazilo aj na slovnej zásobe maďarčiny aj slovenčiny. Turecké slová do slovenčiny prenikali hlavne cez maďarčinu (čižma – csizma – çizme; ). Turci priniesli aj celý rad ďalších slov napr. čaj – çay, atď.

    Tie kŕče sú naozaj asi vzájomné, ale na obidvoch stranách štátnej hranice sú tie kŕče oveľa miernejšie v oblastiach, kde dochádzalo a dochádza k intenzívnym kontaktom s tým druhým etnikom.

    Myslím, že vzájomné napätie medzi Slovákmi a Maďarmi sa vyostrilo hlavne po maďarskej revolúcii 1948, keď Kossúth odmietol národné požiadavky L. Štúra, čo využila Viedeň a falošným prísľubom väčšej slobody zapojila Slovákov do boja proti revolúcii. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní to Maďarská politická elita Slovákom spočítala, určite úlohu zohral pocit nadradenosti uhorskej šľachty.

    K napätiu prispelo aj hlúpe zapojenie Maďarska do oboch svetových vojen na strane porazených, bolševická revolúcia vedená B. Kuhnom tesne po 1. svetovej vojne a následný Trianon, ktorý Maďari doteraz nestrávili aj vďaka svojim politikom, pre ktorých je to vďačná agenda. Nuž a tento oheň nevraživosti udatne prikrmujú politici aj v súčasnosti na obidvoch stranách, vždy podľa potreby.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *