/ +421 2 5010 6700 Po – Pi: 8.00 – 18.00 hod.

O Kodani i brusniciach – Lexika spisovne

LEXIKA 11.11.2015 0 Lexika spisovne
Brusnice pod čečinou

V ďalšom zo série článkov venujúcim sa prehreškom voči spisovnej slovenčine sa pozrieme na to, ako je to s koncom školy. Ak si klopkáte na čelo, že je ešte len november, nebojte sa – máme pre vás toho viac: zmienime sa aj o zmieňovaní, problematike Kodane či brusniciach a brusníkoch.

Končím školu. Končí škola?

Deti v júni vždy oslavujú, že „končí škola”, a na začiatku septembra smútia, že „končia prázdniny”. V skutočnosti by sa však mali radovať či smútiť preto, že SA niečo končí. Nedokonavé sloveso končiť vyjadruje „robiť koniec, zakončovať, dokončievať, završovať” a môže byť predmetové i bezpredmetové – a práve preto je dôležité správne použitie zvratného zámena sa. Predmet pri slovese končiť môže byť vyjadrený v akuzatíve alebo v inštrumentáli: končím štúdium, končíme prednášku, respektíve končím s prácou, končí s fajčením. Ak predmet nie je vyjadrený, k slovesu pridávame zvrátné zámeno sa: školský rok sa končí, prázdniny sa končia. Toto pravidlo platí aj pre dokonavý tvar končievať (sa) či sloveso začať (sa), respektíve začínať (sa). (Za upozornenie na podobný prehrešok v prechádzajúcom článku ďakujeme AP.)

Je to tým pádom správne?

Slovné spojenie tým pádom je v jazykovej praxi využívané pomerne často: prehrali zápas, a tým pádom nepostúpili; má dosť peňazí, tým pádom si to mohol dovoliť; priestor tým pádom nevyhovoval… Mali by sme však mať na pamäti, že tento spájací výraz nepatrí medzi spisovné, ale medzi bohemizmy. Uprednostniť by sme preto mali dôsledkové spájacie výrazy a tým, a tak, a teda, takže, tým činom, preto. Správne teda hovoríme: prehrali zápas, a tak/preto nepostúpili; má dosť peňazí, preto si to mohol dovoliť; takže/a tým priestor nevyhovoval, priestor preto nevyhovoval.

Treba však zmieniť, že…

…niečo musíme zmeniť. Konkrétne, pridať zvratné zámeno sa. V Pravidlách slovenského pravopisu či Krátkom slovníku slovenského jazyka totiž nájdete len slovesný tvar zmieniť sa, čiže „urobiť zmienku, letmo spomenúť, podotknúť, poznamenať, pripomenúť”. Okrem vynechanie zámena je tiež veľmi častou chybou nesprávne použitie v spojení so slovným druhom v tvare akuzatívu, napríklad „musíme zmieniť viaceré body”. Dokonca sme natrafili aj na tvar „zmieniť sa niečo”: „Zabudol som sa zmieniť niečo?” Samozrejme, oba uvedené príklady sú nespisovné. Sloveso zmieniť sa spájame s predložkou o a lokálom – čiže zmieniť sa o niečom: musíme sa zmieniť o viacerých bodoch, zabudol som sa o niečom zmieniť?

Kodaň, teda kodaňský?

Možno viacerí z vás navštívili hlavné mesto Dánska: pristáli na kodaňskom letisku a túlali sa kodaňskými uličkami… Vyvedieme vás však z omylu. Pri tvorbe prídavného mena pomocou prípony -ský sa mäkké ň na konci slova mení na tvrdé n. Správne je teda kodanské letisko či kodanské uličky, podobne ako je to pri dvojiciach Viedeň – viedenský, Báhoň – báhonský alebo kôň – konský. Ak tiež váhate, ako sa správne nazývajú obyvatelia dánskej metropoly, vedzte, že sú to Kodančania a Kodančanky.

Čerešnička na záver: nie je brusnica ako brusnica

Keď sa spomenie brusnica, väčšina z nás si predstaví malý červený plod priaznivo pôsobiaci na činnosť obličiek a močových ciest, prípadne chutnú brusnicovú omáčku podávanú k hermelínu či divine. V minulosti však toto slovo malo úplne iný význam, odvodený od podstatného mena brusen, ktoré pomenúvalo niečo obrúsené, hladké, napríklad aj skalu vyhladenú pôsobením vplyvom vody či vetra. Takto vznikol aj názov obce Brusno (predtým Bruzno) v okrese Banská Bystrica, ktorá si ho vyslúžila najmä vďaka horskému charakteru a geologickým vlastnostiam lokality. Podstatné meno brusnica vytvorilo spojenie slova brusen s príponou –ica. Používalo sa na označenie vodného toku s hladkými brehmi, ktoré boli vytvorené pôsobením silného prúdu vody. Obec s rovnomenným názvom, v minulosti známu aj ako Brusnycza, nájdete pri Stropkove – rovnako ako rieku Brusničku pretekajúcu cez obec a s veľkou pravdepodobnosťou vyhladila brehy, na ktorých bola postavená. Okrem toho sa na Slovensku nachádza aj Brusník (Buruznuk, Brusnik), neďaleko Veľkého Krtíša: brusníkom sa nazývalo miesto, kde sa hladili kamene a skaly, neskôr používané pri výstavbe domov či hospodárskych stavieb.

Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *