/ +421 2 5010 6700 Po – Pi: 8.00 – 18.00 hod.

O zbrklých, ješitných a košeliach – Lexika spisovne

LEXIKA 26.05.2016 0 Lexika spisovne

Prinášame vám ďalší zo série našich článkov, v ktorých sa venujeme častým prehreškom v spisovnom slovenskom prejave a uvádzame ich na pravú mieru. Tento mesiac sa bližšie pozrieme na niektoré prídavné mená, ktoré mnohí nesprávne skloňujeme, prípadne ich používame aj napriek tomu, že nepatria medzi spisovné. Adjektívam sa nevyhne ani naša záverečná čerešnička, v ktorej vám prezradíme niečo o slove košelný – okrem iného aj to, že so slovom košeľa vôbec nesúvisí. 

Kamera ukrytá v sokoliom hniezde?

Prídavné mená skloňujúce sa podľa vzoru páví sú pomerne častým zdrojom chýb a nevyhýbajú sa im ani médiá. V minulosti sme sa napríklad dozvedeli, že: „Kamera zachytáva život v sokoliom hniezde.“ Autor článku sa, podobne ako mnohí iní, pomýlil pri tvorbe lokálu prídavného mena sokolí. Lokal mužského a stredného rodu sa v jednotnom čísle totiž tvorí pomocou prípony -om, nie -iom, pričom ak jej predchádzajú spoluhlásky d, t, n, l, tieto sa menia na mäkké ď, ť, ň, ľ. Správne teda pozorujeme život v sokoľom hniezde, hovoríme o pávom chvoste, kobrom tanci či haďom jede (nesprávne sokoliom, páviom, kobriom, hadiom). Podobné chyby sa pri týchto prídavných menách objavujú aj v inštrumentáli ženského rodu jednotného čísla – často sú nesprávne tvorené pomocou prípony -iou, hoci správne by sa na jej mieste mala nachádzať prípona -ou. Teda s pávou potlačou, kobrou či haďou kožou, sokoľou bystrozrakosťou (nesprávne páviou, kobriou, hadiou, sokoliou).

Podobná chyba nastáva aj pri skloňovaní známeho názvu Babia hora, síce sa prídavné meno babí skloňuje podľa vzoru cudzí. Neraz čítame o chatách či značení pod Babiou horou. Adjektívum cudzí má však v inštrumentáli jednotného čísla ženského rodu tvar cudzou (osobou), nie cudziou. Preto sa chaty i značenie správne nachádzajú pod Babou horou.

Dnes si nejaký zbrklý

Túto vetu možno vysloví nejeden z nás, ak chce komentovať správanie človeka, ktorý koná neuvážene, nerozmyslene, unáhlene. Prídavné meno zbrklý (rovnako ako od neho odvodené podstatné meno zbrklosť či príslovka zbrklo, respektíve zbrkle) však medzi spisovné slová nepatrí. Spisovnými synonymami sú napríkad prídavné mená nerozvážny, prenáhlený, nepremyslený či splašený, a od nich odvodené podstatné mená a príslovky. Správne by sme teda mali povedať: „Dnes si nejaký splašený/nerozvážny,“ prípadne: „Konáš unáhlene/neuvážene.“

Sú chlapi ješitní?

Nuž, na Slovensku určite nie, aspoň podľa kodifikačných príručiek. Prídavné meno ješitný sa totiž nachádza zatiaľ len v Slovníku súčasného slovenského jazyka, kde je označené ako subštandardné slovo, prípadne v Synonymickom slovníku slovenčiny s odkazom na spisovne správne pomenovania márnomyseľný či samoľúby. Ich použitie, spolu so slovami márnivý, namyslený, domýšľavý, nedotklivý, je teda v spisovnom jazykovom prejave vhodnejšie, ak chceme pomenovať niekoho, kto „(neprimerane) vysoko hodnotí sám seba a podráždene reaguje na kritiku druhých“. Takže nezabúdajte – u nás ješitných chlapov niet.

Žijeme v bizardnom svete... alebo nie?

Ak chceme pomenovať jav, ktorý je čudný, podivný či zvláštny, môžeme siahnuť aj po prídavnom mene bizarný. Na počudovanie, mnohí ľudia ho používajú v nesprávnom tvare bizardný – hovoria o bizardných návrhoch, pozerajú bizardné filmy, dokonca sa možno i správajú bizardne. Slovo bizarný pomenúva niečo „odlišné od toho, čo je bežné, vzbudzujúce údiv“, a do našej slovnej zásoby, podobne ako napríklad do tej anglickej, sa dostalo z francúzskeho bizzare, prípadne talianskeho bizzarro. Pozeráme teda bizarné filmy, správame sa bizarne, hovoríme o bizarnostiach.

Čerešnička na záver – koš, košel, košelný... košeľa?

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že prídavné meno košelný by mohlo súvisieť s „ľahkou hornou časťou mužského oblečenia“ – teda košeľou, opak je pravda. Odvodené je odpodstatného mena košel, ktoré v minulosti pomenúvalo menší kôš, košík, v prenesenom význame aj pletený plot. Slovo košel zase vzniklo odvodením od koša – nie však toho plastového na odpadky, ani toho s vokáňom. Koš kedysi pomenúval menšiu nádobu upletenú z prútia, lyka či trstiny, v prenesenom význame aj menší priestor ohradený plotom. Prídavné meno košelný, niekde uvádzané ako košolný, sa teda používalo na pomenovanie niečoho ohradeného, prípadne oddeleného pleteným plotom. Okrem iného zrejme motivovalo aj názov obce Košolná neďaleko Trnavy, v minulosti známej aj pod názvami Kuslna, Kosulnawez či Kossolna. Jej chotár totiž susedil s ohradenými vinohradmi okolitých obcí – Suchej nad Parnou, Dolných Orešian, Dlhej či Šelpíc, no názov mohli motivovať aj početné oplotené humná či stodoly. Košolná totiž, na rozdiel od okolitých sídiel venujúcich sa prevažne vinohradníctvu, bola poľohospodárskou obcou.

Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *