/ +421 2 5010 6700 Po – Pi: 8.00 – 18.00 hod.

Predvianočná Lexika spisovne – O kaprovi, pečení i orechoch

LEXIKA Ciferník15.12.2015 Obláčik2 Lexika spisovne
LEXIKA spisovne Vianoce

Koniec roka sa pomaly, ale isto, blíži a my sme pre vás naposledy v tomto roku pripravili našu pravidelnú rubriku Lexika spisovne. V predvianočnom jazykovom okienku vám povieme niečo o pečení koláčov i pripravovaní kapra, vysvetlíme, ako je to so skladovaním tovaru v obchodoch, a pripomenieme, na čo by ste nemali zabúdať pred odchodom na lyžovačku. A čerešnička na záver, to bude tentokrát to pravé orechové.

O výstroji pre lyžiarov

Hoci v mestách ešte veľa snehu nemáme, viaceré strediská už majú snehové podmienky vhodné pre lyžiarskych nadšencov. Tí by určite nemali podceňovať výstroj, súhrn predmetov na vykonávanie istej (špeciálnej) činnosti, vystrojenie. Dnes už nie je problém vybrať si z ponuky požičovní, konkrétne požičovní lyžiarskej výstroje a požičovní lyžiarskeho výstroja. Ktoré však uprednostniť? Nuž, z hľadiska spisovnej slovenčiny isto tie druhé menované. Síce je slovné spojenie lyžiarska výstroj v jazykovej praxi veľmi rozšírené, nie je správne. Základom podstatného mena výstroj je totiž slovo stroj, rovnako ako v podstatných menách nástroj, prístroj či postroj – všetky sú teda mužského rodu. Spisovne preto hovoríme o lyžiarskom výstroji, dbáme na kvalitu lyžiarskeho výstroja, svahy brázdime len s dobrým lyžiarskym výstrojom.

Máme tovar skladom alebo na sklade?

Viacerí z nás vymenili predvianočný zhon v kamenných predajniach za pohodlnejšie riešenie – nakupovanie darčekov cez internet. Často sa však môžeme stretnúť s nesprávnym označením dostupnosti tovaru. Tovar, ktorý majú predajcovia k dispozícii, pripravený na priamy odber či zaslanie, býva označený slovnými spojeniami „tovar skladom”, „okamžite skladom”, „ponuka skladom”... Podstatné meno sklad síce pomenúva „priestor na uloženie tovaru, surovín, materiálu ap., skladisko”, no jeho použitie v inštrumentáli jednotného čísla je v takomto prípade nesprávne. V spisovnej slovenčine je ustálené predložkové spojenie „(tovar je) na sklade”, ktorý poukazuje nielen na umiestnenie tovaru, ale aj na fakt, že tovar je ihneď pripravený na odber. Menej vhodné je v týchto prípadoch použitie predložkového spojenia „(tovar je) v sklade”, ktoré zdôrazňuje len miestny význam – čiže umiestnenie tovaru v určitom priestore.

„Rohlíčky obzvláště vypečené!”

V nejednom recepte na rožky (nie rohlíky), ale aj pečené zemiaky či rôzne koláče, nájdeme pokyn „upečieme do zlatova”, prípadne „opražíme do zlatova”. Oba výrazy sú ale nespisovné a prenikli k nám z českej slovnej zásoby. V tej totiž nájdeme prídavné meno zlatový, ktorým sa pomenúva niečo s farebnými vlastnosťami zlata. V našich slovníkoch však rýchlo nájdeme jeho spisovné ekvivalenty: už samotné prídavné meno zlatý sa používa aj vo význame „pripomínajúci zlato”. Okrem neho máme v slovnej zásobe aj prídavné meno zlatistý, čiže „sfarbený do zlata”, a od oboch mien odvodené príslovky dozlata a dozlatista, ktoré nesú význam „sfarbením pripomínajúci farbu zlata; so zlatým nádychom”. Ak sa teda chystáte piecť vianočné koláče či smažiť cibuľu, nezabudnite – dozlatista, dozlata. Prípadne aj do zlatista, do zlata, pravopis je v oboch prípadoch správny.

Vyprážame alebo vysmážame kapra?

Nuž, ako kto. Mnohí túto rybu počas Vianoc nekonzumujú vôbec, pre iných je neodmysliteľnou súčasťou štedrovečernej hostiny. Smaženie či praženie je však tradičnou úpravou nielen rybacích pokrmov a nielen na Vianoce. Ak sa pýtate, ktoré zo slovies pražiť a smažiť je spisovné, prípadne či je medzi nimi nejaký rozdiel, vedzte, že správne sa v jazykovej praxi vyskytujú obe (aj od nich odvodené prídavné mená, napríklad vyprážaný, smažený…). Slovesá pražiť i smažiť sa používajú vo význame „opekať na rozpálenom tuku, škvariť”, prípadne „prudko hriať, páliť”. Jediným rozdielom medzi nimi je ten, že sloveso pražiť používame aj vo význame „zahorúca prudko sušiť” (napríklad kávu), čo v prípade slovesa smažiť neplatí.

Čerešnička na záver: A to boli orechy, orechy, bolo ich tam dva mechy.

Jedným z neodmysliteľných symbolov slovenských Vianoc sú vlašské orechy. Sú totiž nielen súčasťou tradičných koláčov či misy s ovocím, ale aj mnohých zvykov. O ich regionálnom rozšírení a vplyve na tradičný spôsob života i (jazykovú) kultúru však svedčia aj názvy viacerých slovenských dedín. Jasným dôkazom je Orechová neďaleko Sobraniec, v minulosti nazývaná aj Oryhwan či Orohova. Niektoré obce však svoj názvy získali odvodením od slov, ktoré už v dnešnej slovenej zásobe nenájdeme, napríklad také Horné i Dolné Orešany v okrese Trnava alebo Orešany v blízkosti Topoľčian. Tieto pomenovania vychádzajú z ľubozvučného slova Orešane, ktorým sa ľudovo nazývali obyvatelia usadlostí venujúci sa práci v ovocných záhradách, kde prevažovali orechové stromy. Orešane mali za úlohu starať sa o sady a zbierať plody pre panské kuchyne. Od podstatného mena orešie, ktoré pomenúvalo orechový porast a územie, na ktorom rástol, bol zase odvodený názov obce Oreské v okrese Skalica. Medzi jej historické názvy patria Orisi, Oressany či Oressko. Vzťah k orešiu, teda územiu s orechovým porastom, má aj prídavné meno orešský. Aj vďaka tomu nájdeme na Slovensku, konkrétne neďaleko Michaloviec, ďalšiu obec s názvom Oreské, historicky nazývanú aj Orozka či Oreszka.

 

Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!
Diskusia k článku
  1. AP píše:

    Koniec roka sa pomaly, ale isto blíži, a my sme…
    Koniec roka sa pomaly, ale isto, blíži a my sme… Ja by som to radšej takto napísala.

    1. Diana píše:

      Ďakujeme za komentár. Upravujeme 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *