Srbský jazyk sa v minulosti nazýval srbochorváčtina. Tento jazyk bol až do roku 1992 oficiálnym jazykom v Juhoslávii. V podstate je srbčina len iný názov dialektu, ktorý sa používal v Srbsku. Základom spisovnej srbčiny je štokavské nárečie srbochorváčtiny, ktorá sa rozdeľuje na východný – ekavský a západný – ijekavský dialekt. Ekavština sa používa iba v Srbsku. Ijekavština sa používa v Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Chorvátsku a v západnej časti Srbska.
Srbský jazyk sa zaraďuje medzi indoeurópske jazyky a patrí do rodiny slovanských jazykov ako juhoslovanský jazyk. Najstaršie písomnosti, ktoré patria do srbskej literatúry pochádzajú už z obdobia stredoveku. Dodnes sa zachoval napríklad epos o Alexandrovi Veľkom – Alexandreida alebo preklad slávneho eposu Tristan a Izolda.
