/ +421 2 5010 6700 Po – Pi: 8.00 – 18.00 hod.

Taliansko a jeho krásy

LEXIKA 29.06.2015 0 Nezaradené
Cestoviny lexika

Talianska republika, teda Repubblica Italiana, sa rozprestiera na Apeninskom polostrove a mnohých ostrovoch v Stredozemnom mori, z ktorých najrozľahlejšie sú Sicília a Sardínia. Vyhlásená bola 17. marca 1861, hoci zjednocovací proces trval až do roku 1870. Územie, na ktorom leží, bolo kolískou rímskej civilizácie či renesancie, pochádzali a pochádzajú odtiaľto významní spisovatelia, vedci, moreplavci a objavitelia, režiséri, futbalisti... Vznikli tu mnohé majstrovské diela, moderné bankovníctvo, prvá univerzita, Ferrari či, celkom samozrejme, pizza.

 

Čižma a dobytok

Práve vďaka špecifickému tvaru Apeninského polostrova je Taliansko často nazývané aj Lo Stivale, čižma. Tento charakter ešte dotvárajú tri menšie polostrovy: Calabria, ktorý je jej pomyselnou špičkou, Salentu, ktorý je pätou a Gargano, predstavujúci ostrohu.

Pôvod samotného názvu „Italia“ nie je úplne jasný a názory naň sa rôznia, no jedným z najčastejších vysvetlení je odvodenie od gréckeho Víteliú, čo v preklade znamená „zem mladého dobytka“. Aj po latinsky totiž „vitulus“ označuje teľa. Spočiatku Gréci názvom Italia označovali len južnú časť polostrova, v ktorej žili italické národy, no časom sa pomenovanie rozšírilo. Toto vysvetlenie navyše podporuje aj fakt, že Italikovia počas občianskej vojny často používali symbol býka naberajúceho vlka na rohy – čiže ich želané víťazstvo nad Rímom.

 

Všadeprítomná história

Historické bohatstvo Talianska je obrovské a vyhnúť sa akejkoľvek pamiatke či kultúrnemu dedičstvu je takmer nemožné. Stopy po prvom osídlení tohto územia sa datujú až do paleolitu, nachádzajú sa tu tiež pamiatky po starovekých i stredovekých civilizáciách a národoch, mestá zaznamenávajúce renesančný rozmach i svetové vojny.

Hneď niekoľko (pre)historických múch jednou ranou zabijete pri návšteve údolia Valcamonica, ktoré pretína lombardské Alpy a tiahne sa približne 90 km medzi mestami Lovere a Ponte di Legno. Okrem toho, že je to oblasť plná priezračných jazier, hôr a nádherných prírodných scenérií, od roku 1979 je zaradená aj do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Ukrýva totiž jednu z najväčších kolekcií nielen prehistorického umenia na svete – viac ako 140 000 symbolov a figúr vytesaných do približne 2 400 skál, ktoré sa nachádzajú po oboch stranách celého údolia.

Všetky boli vytvorené v časovom rozpätí až 8000 rokov, nájdete tu preto rytiny pochádzajúce z mezolitu, čias starého Ríma i stredoveku, najčastešie zobrazujúce poľnohospodárske práce, mapy a nákresy, výjavy z vojen alebo praktizovania mágie. Pri skúmaní údolia môžete natrafiť na 8 tematických parkov, pričom najväčším je Natural Reserve of Rock Incisions neďaleko mesta Nadro. Rozprestiera sa na 290 hektároch a má za úlohu chrániť viac ako 400 kamenných rytín, pričom najstaršie pochádzajú z čias neolitu a najmladšie zo stredoveku. Vedľa seba tak nájdete rytiny vytvorené rôznymi technikami v rôznych štýloch.

A ak vás už história začne vyčerpávať, oddýchnuť si môžete pri prechádzke okolo jazera Iseo, na ktorú si môžete pribaliť aj niektorý z lokálne vyrábaných syrov, alebo pri výlete k neďalekému Lago di Garda, najväčšiemu jazeru Talianska.

 

Jazero Como

Neďaleko Milána a hraníc so Švajčiarskom leží ďalšie z talianskych jazier, ktoré sa oplatí navštíviť. Lago di Como, nazývané aj Lago Lario, je najhlbším a tretím najväčším talianskym jazerom, má tvar otočeného písmena Y a dĺžku približne 120 kilometrov. Okolo jeho pobrežia leží mnoho menších miest a dedín s jedinečnou atmosférou, ktorá sem aj v minulosti lákala aj umelcov a cestovateľov: istý čas tu strávil napríklad francúzsky spisovateľ Gustave Flaubert či talianski skladatelia Gioacchino Rossini, Giuseppe Verdi alebo Vincenzo Bellini, pričom posledný menovaný tu napísal operu Norma.

Oblasť je typická najmä množstvom honosných aristokratických víl so záhradami, mnohými až zo 16. storočia. V mestečku Cernobbio sa napríklad nachádza Villa d´Este, v ktorej sa natáčal čierno-biely nemý film Záhrada rozkoše – prvý dokončený, i keď neúspešný počin Alfreda Hitchcocka. Ossuccio je zase známe vďaka Ville Balbianello, ktorá bola použitá ako lokalita pri natáčaní Hviezdnych vojen: Epizódy II či bondovky Casino Royale.

Ak vás láka skôr pohyb, nemusíte zúfať – vyskúšať si tu môžete wind-surfing či kite-surfing, vodné lyžovanie a aj plavbu na kanoe. Vďaka blízkosti hôr tu nájdu vyžitie i fanúšikovia turistiky, horskej cyklistiky, ale aj zimného lyžovania. Alebo si vyberte jedno zo siedmich golfových ihrísk... O typickej talianskej kuchyni hádam ani začínať nemusíme.

 

 

Sardínske čarodejnice

Sardínske ostrovy sú pomerne známou dovolenkovou destináciou, no mnohí možno nevedia, že sú tu ešte aj dnes veľmi rozšírené povery a využitie tradičnej medicíny. Stovky ľudí tu praktizujú liečebné rituály a techniky, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu, často pomocou tajného jazyka. Miestni ich nazývajú „praticos“ – „tí, čo vedia“, a väčšinou sú to ženy, preto im cudzinci  prisúdili iné pomenovanie – čarodejnice. Typickým príkladom týchto tradícií je liečba „zlého oka“, ktorým údajne trpia závistliví ľudia: tí v oku nosia diabla a môžu ostatných prekliať i obyčajným pohľadom. Ľudoví liečitelia poznajú množstvo spôsobov, ako „zlé oko“ vyliečiť – pomocou odriekavania špeciálnych modlitieb, použitia zvieracích rohov či tradičných surovín, akými sú obilie, olej a soľ.

Keďže takéto spôsoby tradičnej liečby na Sardínii prechovávajú už po stáročia, nájdete tu aj takzvané „Domus de Janas“, podzemné hrobky, ktoré sú podľa povestí domovom víl alebo čarodejníc. Často sú ukryté v skalných stenách na odľahlých miestach po celom ostrove.

 

Talianske stereotypy

O Talianoch je aj v našich končinách rozšírených množstvo stereotypov, ktoré mnohých z nich urážajú. Nie je totiž pravda, že by celé dni jedli len pizzu a cestoviny, ani sa veľmi nesmejú na vtipoch o talianskej mafii, keďže sú si vedomí, že je ešte stále veľmi vplyvná, a nie sú na to hrdí. Rozmyslite si preto dvakrát, či niekoho nazvete „mafioso“, čo i len zo žartu.

Ak ste tiež počuli, že Taliani pri komunikácii len kričia a mávajú rukami, vedzte, že zvýšenie hlasu je väčšinou typické len pre rozhovory v rušných verejných priestranstvách. Gestikulácia, mimika, pohyb ramien či držanie tela a hlavy sú však naozaj dôležitou súčasťou komunikácie. Údajne aj preto sú mnohí Taliani, ktorí nevenovali pozornosť štúdiu cudzieho jazyka, schopní dorozumievať sa v cudzine alebo komunikovať s turistami – stačí im „čítať“ neverbálny prejav.

A ak ste počuli o typickom talianskom chaose, nuž... tento stereotyp je založený na reálnom podklade, i keď je často viditeľný len vo väčších mestách. Talianska byrokracia totiž ľudí naučila bojovať za každý kúsok informácie alebo vydobytie svojho práva, a to sa prenieslo do celkového obrazu: občasných hádok so šoférom autobusu či pri státí v rade na kávu alebo v rámci ignorácie niektorých dopravných značiek a častého trúbenia áut.

 

Bella figura

Talianka so psom

 

Ak si Taliani (okrem dobrého jedla) na niečo potrpia, je to vzhľad. I keď lepšie pomenovanie by možno bolo „prejav“. Nejde totiž len o správnu voľbu oblečenia, ide skôr o celkový spôsob, akým človek vystupuje a koná, ako sa prezentuje. Tento koncept sa v taliančine označuje spojením „bella figura“ a je veľmi podobný orientálnemu konceptu „zachovávania si tváre“, rozšírenému najmä v Japonsku, Číne či východnej Ázii. Taliani sa snažia, aby ich ľudia videli v dobrom svetle a mali pocit, že majú všetko pod kontrolou.

Ruka v ruke s tým však ide aj spôsob obliekania – v šľapkách a plavkách ich mimo pláže veľmi nestretnete. Často sa teda stáva, že Taliani, i keď skryto, posudzujú ľudí podľa oblečenia – jeho kvality, štýlu alebo toho, či sa odev hodí na danú príležitosť. Hoci sa to môže javiť ako povrchné, Taliani svojim výberom a hodnotením oblečenia prejavujú rešpekt k svojmu okoliu i sebe samému, dotvárajú svoju „bella figura“, a celkom prirodzene to vyžadujú aj od ostatných.

 

Faktografické okienko:

- Najvyšším bodom Talianska je Monte Bianco de Courmayeur, čiže Mont Blanc, presnejšie jeho druhý vrchol, ktorý sa nachádza vo výške 4 748 m. n. m.

- Sicílska Etna je momentálne najaktívnejšou, a s aktuálnou nadmorskou výškou približne 3 330 m. n. m. aj najvyššou sopkou v Európe.

- S viac ako 61 miliónmi obyvateľov je Taliansko 4. najľudnatejšou krajinou Európskej únie. V svetovom rebríčku jej patrí 24. miesto.

- Z hľadiska pôrodnosti je Taliansko až na 212. mieste z 224 krajín. Priemerný počet ročne narodených detí na 1 000 obyvateľov je len 8,84. V rámci predpokladanej dĺžky života sú však Taliani s 82 rokmi na 11. mieste.

- Taliansko je 3. najväčšou ekonomikou v eurozóne a 8. vo svete, zároveň však aj krajinou s 5. najvyšším verejným dlhom na svete – predstihujú ju len Japonsko, Zimbabwe, Grécko a Libanon.

 

Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *