Na Slovensku žije približne tri- až štyritisíc nepočujúcich a asi len dvadsať profesionálnych tlmočníkov. V Nórsku, ktoré má približne rovnaký počet obyvateľov, majú minimálne 600 profesionálnych tlmočníkov, pričom tamojší nepočujúci sa sťažujú, že ich je málo.

Prečo je tlmočenie pre nepočujúcich také dôležité? Práve na to sa v článku zameriame. Predstavíme si špecifiká slovenského posunkového jazyka, ako aj tlmočenie z/do tohto jazyka.

Slovenský posunkový jazyk ≠ slovenský jazyk

Mnohí počujúci nerozumejú, prečo nepočujúci potrebujú tlmočníkov, keď sa môžu dorozumieť po slovensky – minimálne v písomnom styku. Pre nepočujúcich však slovenčina predstavuje cudzí jazyk, ich materinský jazyk je slovenský posunkový jazyk. Už z názvu vyplýva, že posunkový jazyk nie je univerzálny, ale líši sa od krajiny ku krajine. Existujú však i univerzálne posunky (asi 30 % posunkov), pomocou ktorých sa nepočujúci Slovák dokáže dorozumieť s nepočujúcim cudzincom.

Nepočujúce deti sa dokážu slovenčinu naučiť, no je dôležité, aby ich vzdelávali odborníci, ktorí im rozumejú. Odborníkov, ktorí dostatočne ovládajú posunkový jazyk je však stále menej, a tak sa nepočujúcim deťom často nedostane kvalitné vzdelanie, čo sa potom odrazí na kvalite ich života. Len ťažko potom rozumejú tlačivám na úradoch či printovým médiám a problém im spôsobujú napríklad aj zmluvy. Nečudo, veď aj počujúci často nevedia, ako vyplniť tlačivo na úrade či celkom nerozumejú zmluve, hoci slovenčina je ich materinský jazyk. Na všetky tieto úkony potrebujú nepočujúci tlmočníka, ktorý im pretlmočí rozhovor na úrade, návštevu lekára či zmluvu.

Posunkový jazyk je plnohodnotný jazyk, no funguje úplne inak ako slovenčina. Ak napríklad povieme slovo varila, každý počujúci vie, že ide o sloveso v minulom čase v ženskom rode, pričom ide o pripravovanie jedla. V posunkovom jazyku treba použiť až tri posunky – žena, bolo a variť.

Štruktúru posunkového jazyka možno dobre ilustrovať na príkladoch komunikácie nepočujúceho s počujúcim. Robert Šarina, ktorý s nepočujúcim bratom prevádzkuje občerstvenie Deaf Kebab, kde zamestnáva nepočujúcich, uvádza príklady správ, ktoré mu poslal jeden zamestnanec: „Dnes ísť lerak.“ a „Trebať bezpečnosť dvere.“ V prvom prípade zamestnanec oznamuje, že dnes ide k lekárovi a v druhom, že treba nainštalovať bezpečnostné dvere.

Mená v posunkovom jazyku

Zaujímavý je proces tvorby a vyjadrovanie mien v posunkovom jazyku. Pri známych osobnostiach, ako sú napríklad politici, existujú zaužívané posunky, ktoré poznajú všetci nepočujúci – napríklad Dzurinda sa posunkuje tak, že nepočujúci prstom ukáže fúzy, Mečiar zasa tak, akoby nepočujúci držal v ruke meč.

Mená verejne neznámych osôb sa znázorňujú pomocou posunkov zobrazujúcich písmená abecedy.

Okrem toho, každý nepočujúci v komunite má vlastný menný posunok, ktorý vzniká napríklad na základe charakteristických čŕt daného človeka. Ak niekto napríklad nosí okuliare, môže dostať menný posunok podľa nich. Ak sa stane, že niekomu „prischne“ menný posunok, ktorý sa mu nepáči alebo ho uráža, môže nespokojnosť vyjadriť a nepočujúci mu vytvoria nový posunok. Zaujímavým faktom je tiež, že posunky pre priezviská sa dedia rovnako ako priezviská samotné.

Nenahraditeľní tlmočníci

I keď nepočujúci dokážu byť samostatní, ak dostanú vhodné vzdelanie, tlmočníci sú pre nich dôležití. Preto Jaroslav Cehlárik založil Trnavskú asociáciu sluchovo postihnutých, ktorá zabezpečuje tlmočenie pre nepočujúcich a sluchovo postihnutých. Klient si môže tlmočníka vopred rezervovať na termín, keď má dohodnuté napríklad vyšetrenie u lekára a asociácia zabezpečí tlmočníka. Okrem osobného tlmočenia sprostredkúva aj online tlmočenie – nepočujúci sa spojí s tlmočníkom cez Skype, stačí ak má so sebou mobilný telefón s pripojením na internet.

Hoci je skvelé, že existuje aspoň niekoľko iniciatív na pomoc nepočujúcim, v súčasnosti je na Slovensku stále obrovský problém vychovať novú generáciu tlmočníkov posunkového jazyka. Viac o situácii hovorí Jaroslav Cehlárik.

Tlmočenie posunkového jazyka

Tak ako samotný posunkový jazyk aj tlmočenie pre nepočujúcich má svoje špecifiká. Pri tomto druhu tlmočenia treba myslieť napríklad na to, že tlmočník musí stáť na mieste, kde je ho dobre vidieť a kde je dostatok svetla.

Nemenej dôležitý je vhodný zovňajšok tlmočníka. Všimli ste si, že tlmočníci nosia oblečené jednofarebné, najčastejšie tmavé oblečenie? Je to preto,  aby oblečenie a prípadné vzory na ňom neodvádzali pozornosť od posunkov. Tlmočníčky by nemali nosiť výrazné šperky ani si lakovať nechty a tlmočníci by zase nemali mať príliš zarastenú bradu či fúzy. A rozhodne by nemali žuť žuvačku. Paradoxne však tlmočníčky môžu nosiť výrazný rúž, ktorý pomáha pri odzeraní z pier. Odzeranie praktizujú najmä nedoslýchaví, ktorí síce počujú slabo, no počujú. Nepočujúci dokážu odčítať len slová, ktoré poznajú.

Ako sa tlmočí hudba

Zaujímavou formou tlmočenia pre nepočujúcich je umelecké tlmočenie, ktoré sa využíva napríklad na koncertoch. Keďže nepočujúci nemajú možnosť vypočuť si hudbu, na pódiu sa spolu s kapelou nachádza aj umelecký tlmočník, ktorý osobitným spôsobom sprostredkuje zážitok zo skladby nepočujúcim.

Ak ste zvedaví, ako také umelecké tlmočenie vyzerá, na záver vám ponúkame jednu skutočne chytľavú ukážku.

 

---

Zdroje:

taspo.sk
nepocujuci.sk
dennikn.sk

Vianoce sa nezadržateľne blížia a ruka v ruke s nimi aj Nový rok. Teda, aspoň u nás. Tak ako Vianoce, aj Nový rok sa v rôznych kútoch sveta oslavuje v inom ročnom období a sprevádzajú ho iné tradície.

Juliánsky Nový rok

Kedy: 14. január 2020
Kde: Rusko, Macedónsko, Srbsko, Ukrajina

Starší, juliánsky kalendár je oproti nášmu, gregoriánskemu posunutý o 13 dní a pravoslávni veriaci preto oslavujú Vianoce 6. januára  a Nový rok 14. januára. Táto slávnosť sa zvykne označovať aj ako „starý“ Nový rok, pretože vychádza zo staršieho kalendára a predstavuje najmä rodinný sviatok. 1. január zase sa podľa novšieho kalendára nazýva aj „nový“ Nový rok a oslavuje sa podobne ako u nás – ohňostrojmi či koncertmi.

Čínsky Nový rok

Kedy: 25. január 2020
Kde: Čína

Čínsky Nový rok sa riadi podľa lunárneho kalendára a začína sa novom prvého lunárneho mesiaca. Rok 2020 bude rok potkana a prípravy sa začnú už 17. januára. Slávnosti budú prebiehať od 25. Januára do 4. februára. Zavŕši ich sviatok lampiónov, ktorý sa bude konať od 5. do 8. februára. Ak nechcú mať Číňania celý nasledujúci rok smolu, mali by sa v tomto období vyhnúť výrazom s negatívnou konotáciou či dávať pozor, aby nerozbili sklené alebo keramické predmety.

Kórejský Nový rok

Kedy: 25. január 2020
Kde: Severná a Južná Kórea

Kórejčania sa na Nový rok tradične stretávajú v dome najstaršieho žijúceho mužského člena rodiny, aby si tak uctili svojich predkov a starších. Tomu však predchádza dlhá cesta a náročná logistika. Letenky a lístky na vlak či autobus si treba zabezpečiť, než sa vypredajú a potom treba počítať s tým, že cesta pre veľmi rušnú premávku potrvá niekoľkonásobne dlhšie. Súčasťou oslavy je tradičné jedlo, poklona mladších generácií rodiny starším či hranie tradičných spoločenských hier.

Asýrsky Nový rok

Kedy: 1. apríl 2020
Kde: Asýrčania žijúci v Iraku, Sýrii, Turecku a Iráne

1. apríl nepredstavuje pre Asýrčanov len prvý deň nového roka, ale aj začiatok jari a symbol nového života. Druhý aspekt pochádza z asýrskej mytológie, v ktorej si práve na Nový rok bohyňa lásky vzala boha rastlinstva. Svadba zabezpečila Asýrčanom každú jar znovuzrodenie života a bohatú úrodu. Dnes oslavujú Asýrčania Nový rok sprievodmi či tancom.

Thajský Nový rok

Kedy: 15. apríl 2020
Kde: Thajsko

Tradičné thajské oslavy Nového roka s názvom Songkran sa začínajú už 13. apríla. V prvý deň osláv si rodiny uctia starších, a to tak, že ich jemne polejú vodou a venujú im dary. Súčasťou slávností je aj návšteva chrámu, kde Thajčania polievajú sochu Budhu na znak očisty od minuloročných hriechov. Počas Songkranu sú najväčšie ulice v mestách zatvorené a koná sa na nich ďalšia významná tradícia – obyvatelia sa vzájomne oblievajú vodou.

Islamský Nový rok

Kedy: 20. august 2020
Kde: moslimské komunity po celom svete

Moslimovia si na Nový rok pripomínajú odchod proroka Mohameda z Mekky do Mediny a preto sa islamský Nový rok nazýva aj hidžra. Dve hlavné vetvy islamu však tento sviatok oslavujú diametrálne odlišne. Zatiaľ čo Sunniti v tento deň navštevujú mešity a trávia čas v rodinnom kruhu, Šiiti sa prvých desať dní nového roka postia a smútia, čím si pripomínajú zavraždenie bratranca proroka Mohameda a bývalého kalifa Alího.

Židovský Nový rok

Kedy: 18. – 20. september 2020
Kde: židovské komunity po celom svete

V židovskej kultúre sa nový rok nazýva Roš Hašana. V synagóge sa vtedy trúbi na špeciálny roh zvaný šofar, ktorý má ľuďom pripomenúť, že prišiel čas zmeniť svoj život k lepšiemu. V židovských domácnostiach sa servíruje tradičné pečivo chala v tvare kruhu, ktorý symbolizuje kolobeh života. Chala sa namáča do medu, aby mali členovia rodiny sladký nadchádzajúci rok.

Gudžarátsky Nový rok

Kedy: 16. november 2020
Kde: Gudžarát (India), hinduistické komunity po celom svete

V čase indického sviatku svetiel Diwali sa v niektorých častiach Indie, napríklad v štáte Gudžarát, oslavuje aj Nový rok. Na sviatok svetiel zapaľujú miestni obyvatelia milióny svetiel, ktoré symbolizujú víťazstvo svetla nad temnotou a dobra nad zlom. Tradícia vychádza zo starého indického eposu Rámajána, ktorý rozpráva príbeh princa Rámu, ktorý sa mal stať kráľom, no neprávom sa ním stal jeho brat a Ráma so svojou ženou Sítou a ďalším bratom Lakšmanom museli utiecť do exilu. Po čase sa Ráma so ženou i bratom vrátil a získal trón. Indovia dodnes zapaľujú svetlá, aby mu osvetlili cestu a priviedli ho domov.

Ak máte priateľov či známych v niektorej z týchto krajín, nezabudnite im zaželať Šťastný nový rok nielen 1. januára, ale aj v deň „ich“ Nového roka.

---

Zdroje:

chinesenewyear.net
svet.sme.sk
cestovanie.pravda.sk
www.tripsavvy.com
w ww.newsweek.com
www.auaf.us
english.visitkorea.or.kr
www.holidify.com
www.rtvs.sk

HTML je lingua franca internetu – tento jazyk totiž používajú všetky web stránky. Ak ešte nemáte vlastnú web stránku, kde by ste prezentovali svoje prekladateľské či tlmočnícke služby, práve dnes sa vám naskytá príležitosť pustiť sa do nej. Náš článok vás prevedie základmi HTML a naučí vás vytvoriť jednoduchú stránku.

Čo je HTML?

Skôr ako sa ponoríme do tajov vytvárania web stránok, musíme si vysvetliť, čo to HTML vlastne je.

Zdroj: www.teepublic.com

HTML je hypertextový značkovací jazyk (z angl. hypertext markup language), ktorý využíva kombináciu bežného textu a značiek. Nemýľte si ho s programovacími jazykmi (ako sú Javascript, C++ a pod.), oproti ktorým má HTML iba obmedzené možnosti.

Ako vytvoriť HTML súbor

Hoci sa web stránky upravujú pomocou rôznych HTML editorov, na začiatok vám úplne postačí klasický textový editor, napríklad aplikácia Poznámkový blok alebo TextEdit ak máte Mac. Pri ukladaní zmeňte formát na Všetky súbory a k názvu súboru doplňte príponu .html. Nezabudnite zmeniť kódovanie na UTF-8, aby sa všetky znaky zobrazovali správne (o tom budeme hovoriť aj nižšie). V názve súboru nepoužívajte medzery ani špeciálne znaky – mohlo by to spôsobiť problém.

Značky

Každá web stránka obsahuje tzv. tagy alebo značky, resp. dvojice značiek, ktoré slúžia na vytváranie štruktúry stránky – delia ju na nadpisy, odseky či zoznamy s odrážkami, ale umožňujú aj zvýraznenie častí textu kurzívou či tučným písmom. Všetky značky sú ohraničené znamienkami nerovnosti a v editoroch sa zväčša zobrazujú farebne. Takto vyzerá napríklad dvojica značiek zodpovedná za tučné písmo:

Prvá z dvojice značiek sa nazýva začiatočná značka (v našom prípade <b>) a druhá – ktorá vždy obsahuje znak lomky – zas koncová značka (</b>).

Sú prípady, keď netreba použiť dvojicu značiek, ale len jednu. Ide napríklad o zlom riadka <br> (line break) alebo vodorovnú čiaru <hr> (horizontal rule).

Štruktúra HTML stránky

Každý HTML dokument sa začína označením typu dokumentu pomocou značky <!DOCTYPE html>, za ňou nasleduje značka <html> a dokument sa končí koncovou značkou </html>. Celý obsah, ktorý chcete mať na danej stránke, musíte vložiť medzi tieto dve značky.

Stránka spravidla pozostáva z hlavičky (head) a z tela (body) a od toho sa odvíja aj štruktúra HTML kódu. To, čo zapíšete do hlavičky, používateľ priamo na stránke neuvidí. Zobrazí sa mu iba titulok, ako názov stránky na karte prehliadača. Titulok sa zapisuje do hlavičky medzi značky <title> </title>. Všetok obsah, ktorý má byť na stránke viditeľný, je potrebné zapísať do tela (body) stránky.

Ak bude obsah stránky v slovenčine, je potrebné špecifikovať kódovanie podľa UTF-8 pomocou príkazu <meta charset="UTF-8">. Ten sa vkladá do hlavičky nad titulok. Vďaka tomu sa na vašej stránke správne zobrazia diakritické znamienka.

 

 

Základné HTML značky

Text stránky môžeme ďalej rozdeliť na nadpisy (headings) a odseky (paragraphs). Na odlíšenie nadpisov a odsekov nám poslúžia dvojice značiek <h1> </h1> a <p> </p>. Ako vo Worde, aj tu môžeme vytvoriť viacero úrovní nadpisov použitím značiek <h2> </h2>, <h3> </h3> atď.

 

Pri formátovaní si môžeme zvoliť tučné písmo (bold), kurzívu (italics) alebo podčiarknutie (underlined). Jednotlivé riadky sa oddeľujú zlomami riadkov (line breaks).

 

Okrem toho možno text zarovnať (align): na stred (center), vpravo (right) a vľavo (left).

 

Do textu sa dá vložiť aj link alebo hypertextový odkaz. Na vloženie potrebujeme medzi začiatočnú a koncovú značku vložiť tzv. atribút, v našom prípade href, ktorý značku bližšie špecifikuje. Za atribútom nasleduje samotná adresa URL a po nej text, ktorý sa zobrazí používateľovi.

 

Zísť sa vám môžu aj zoznamy s odrážkami, ktoré sa vytvárajú pomocou značky <ul> (unordered list). Každá nová položka zoznamu začína značkou <li> (list item). Ak chcete použiť číslovaný zoznam nahraďte značku <ul> za značku <ol> (ordered list).
Na pridanie napríklad štvorcových odrážok môžeme použiť nasledujúcu syntax:

 

V neposlednom rade môžeme text spestriť obrázkami pomocou značky <img> a ďalších atribútov. Atribút src špecifikuje umiestnenie obrázka. Najjednoduchšie je pridať obrázok, ktorý sa nachádza v tom istom priečinku ako html súbor. V takom prípade stačí uviesť názov obrázka aj s príponou (.jpg, .png, .gif). Bežnejšie je použitie obrázkov s vlastnou URL adresou. Zápis vyzerá nasledovne: <img src="url-adresa-obrázka.jpg">.

Atribút alt obsahuje popis obrázka, ktorý sa používateľovi zobrazí, napríklad ak sa obrázok nenačíta. Vždy preto voľte výstižný popis obrázka.

Napokon treba špecifikovať výšku a šírku obrázka v pixeloch pomocou atribútov width a height. Ak tak neurobíte, môže sa stať, že bude stránka pri načítavaní obrázka blikať. Okrem nevyhnutných atribútov môžeme ešte zarovnať obrázok napríklad na stred.

Pri výbere sa radšej vyhnite obrázkom s veľkými rozmermi, resp. ich zmenšite ešte pred vložením na stánku. V opačnom prípade by to mohlo spomaliť načítavanie vašej stránky.

Vytvorte si vlastnú stránku

Po teoretickom úvode nastal čas vyskúšať si nové vedomosti v praxi. Na začiatok si skúste vytvoriť jednoduchú stránku, ako napríklad táto. Ak si nebudete vedieť rady stiahnite si riešenie.

Môžete si vyskúšať aj online editor, ktorý farebne odlíši značky a atribúty a ponúka možnosť hneď zobraziť výsledok vášho kódu.

Toto bol samozrejme iba stručný úvod do HTML, ktorý slúži na pochopenie fungovania tohto značkovacieho jazyka. Ak vás téma zaujala a radi by ste sa oboznámili s ďalšími funkciami HTML, odporúčame vzdelávaciu stránku W3Schools.

Vyzerá to ako jednoduchá téma, však? No, nenadarmo sa hovorí „nesúď knihu podľa obalu“, zdanie totiž aj tentoraz klame.

Ak by sme jednoducho vybrali najdlhšie slovo z každého jazyka, v drvivej väčšine prípadov (ak nie vo všetkých) by sme skončili pri nejakej chemickej zlúčenine, o ktorej 90 % populácie nikdy nepočulo. Než sa teda do hľadania najdlhších slov pustíme, musíme si určiť kritériá.

Prvým je, že chemické zlúčeniny z nášho zoznamu vylúčime z už uvedeného dôvodu.

V slovenčine môžu na dĺžkové rekordy ašpirovať aj číslovky, keďže v základnom tvare sa píšu spolu (okrem čísloviek označujúcich milióny, miliardy a bilióny). Takto by sme mohli dostať napríklad slovo osemstodeväťdesiatpäťtisícdeväťstosedemdesiatšesť alebo aj dlhšie. Keďže dnes už miesto šekov platíme cez rôzne platobné brány a čísla už nerozpisujeme slovami, aj číslovky z tohto článku vynecháme.

Ďalším faktorom je rozdielnosť jazykov. V niektorých jazykoch sa to dlhými slovami len tak hemží – to platí najmä pre aglutinačné typy jazykov. Výraz aglutinačný pochádza z latinského slova agglutinare, čo znamená lepiť dokopy. Tak aj v aglutinačných jazykoch sa slová lepia dokopy. Nové gramatické tvary a často aj slová totiž na rozdiel od slovenčiny vznikajú tak, že sa k slovným základom pripájajú nemenné a jednovýznamové prípony alebo sa zlepí viacero slov dokopy. Preto majú tieto jazyky spravidla dlhšie slová ako ten náš. No ak len bezhlavo pospájame čo najviac slov, dostaneme len slovo, ktoré by teoreticky mohlo existovať, no v jazykovej praxi je nevyužiteľné. Ako posledné pravidlo si preto určíme, že musí ísť o najdlhšie slová využiteľné v bežnej komunikácii.

Zrekapitulujme si v krátkosti zadefinované kritériá:

1. nesmie ísť o chemickú zlúčeninu,
2. nesmie ísť o číslovku a
3. musí ísť o slová využívané v jazykovej praxi.

Poďme sa spoločne pozrieť, k akým slovám nás privedú.

Najdlhšie slová v slovanských jazykoch

Začnime našou rodnou slovenčinou a jazykmi našich bezprostredných susedov. Slovenčina a čeština sú na tom veľmi podobne – na prvom mieste je u nás slovo najneobhospodárovateľnejší (26 písmen) a v češtine zasa nejneobhospodařovávatelnější (28 písmen). Ako ukážka jazykovej praxe nám môže poslúžiť takáto veta: To mám pracovat na nejneobhospodařovávatelnějším pozemku?

Za najdlhšie slovo v poľštine sa považuje Konstantynopolitańczykowianeczka (32 písmen), čo znamená slobodná dcéra obyvateľa Konštantínopolu. No keďže Konštantínopol dnes už nejestvuje, toto slovo nespĺňa naše kritérium o jazykovej praxi. Preto vyhráva kratšie slovo prawicowonacjonalistyczny (25 písmen), v preklade pravicovo-nacionalistický.

Spomedzi slovanských jazykov si môžeme predstaviť ešte ďalšie najdlhšie slová. V jazyku obľúbenej dovolenkovej destinácie Slovákov – chorvátčine – drží prvenstvo slovo prijestolonasljednikovica (25 písmen), po slovensky dedička trónu.

Susedné Slovinsko nijako nezaostáva a pýši sa ešte o písmeno dlhším slovom dialektičnomaterialističen (26 písmen), čo v preklade zo slovinčiny znamená  dialektickomaterialistický.

Posledný slovanský jazyk v našom repertoári je bulharčina. Tá sa môže pochváliť ešte dlhším slovom Непротивоконституционствувателствувайте (39 písmen), v preklade Nekonajte protiústavne!

Najdlhšie slová v románskych jazykoch

Presuňme sa teraz do teplejšieho podnebia a posvieťme si na románske jazyky. Najdlhšie slovo v španielčine pochádza z medicínskeho prostredia a ide o výraz electroencefalografista (23 písmen), ktorý označuje zdravotníckeho pracovníka, ktorý obsluhuje elektroencefalograf, teda prístroj na röntgenové vyšetrenie mozgu.

V taliančine vyhráva slovo z úplne iného súdka – precipitevolissimevolmente (26 písmen). Ide o príslovku, ktorá v slovenčine znamená veľmi rýchlo alebo prudko.

Portugalčina a francúzština kedysi zdieľali najdlhšie slovo, ktoré znamená protiústavne, pričom v portugalčine má podobu anticonstitucionalissimamente (29 písmen) a vo francúzštine anticonstitutionellement (24 písmen). Nedávno však francúzsky jazykovedný ústav Académie française kodifikoval nové slovo, ktoré ho dĺžkou prekonalo. Najdlhším slovom vo francúzštine je intergouvernementalisation (26 písmen) vyjadrujúci presunutie záležitosti na medzivládnu úroveň.

Najdlhšie slová v germánskych jazykoch

Ďalšie na rade sú germánske jazyky. Možno ste sa už stretli s údajne najdlhším anglickým slovom antidisestablishmentarianism (28 písmen), no musíme vás sklamať – podľa lexikografov zodpovedajúcich za prestížny slovník Merriam-Webster ide o slovo, ktoré sa v jazykovej praxi nepoužíva, a preto nespĺňa naše kritériá. Miesto neho uvádzajú ako najdlhšie slovo electroencephalographically (27 písmen), čo by sme mohli doslova preložiť ako príslovku elektroencefalograficky. V jazykovej praxi uvádzajú nasledovné použitie: „Have you examined the patient electroencephalographically?“, teda v preklade z angličtiny „Už ste pacienta vyšetrili elektroencefalograficky?“.

Dlhé slová sú príznačné pre nemčinu, keďže v tomto jazyku nové slová často vznikajú spájaním viacerých slov. Podľa našich kritérií patrí prvé miesto slovu Telekommunikationskundenschutzverordnung (40 písmen), čo v preklade znamená nariadenie o ochrane zákazníkov telekomunikácií.

Počtom písmen sa mu takmer vyrovná holandské slovo ontwikkelingssamenwerkingsorganisatie (37 písmen), čiže organizácia rozvoja spolupráce.

Pomerne dlhé slová sa vyskytujú aj v severských jazykoch. Nórčina sa môže pochváliť slovom menneskerettighetsorganisasjon (30 písmen), na preklad ktorého si musíme pomôcť hneď štyrmi slovenskými slovami – organizácia pre ľudské práva.

Podobne to vyzerá aj so švédskym najdlhším slovom realisationsvinstbeskattning (28 písmen), v slovenčine by sme opäť použili štyri slová – daň z kapitálových výnosov.

V dánskom slovníku jednoznačne nemá konkurenciu slovo speciallægepraksisplanlægningsstabiliseringsperiode (51 písmen), ktoré však opäť nespĺňa kritérium jazykovej praxe, keďže nemožno tvrdiť, že by sa využívalo v komunikácii. Prvé miesto teda musí prenechať kratšiemu slovu ejendomsserviceassistentuddannelsen (35 písmen), ktoré sa v praxi používa a znamená vzdelávanie asistentov predaja nehnuteľností.

Najdlhšie slová v baltských jazykoch

Ďalšiu zastávku si spravíme pri Baltskom mori, konkrétne v Lotyšsku a Litve. Najdlhšie lotyšské slovo je pretpulksteņrādītājvirziens (27 písmen) a v preklade znamená pohyb v protismere hodinových ručičiek.

Nielen veľmi dlhým, ale aj veľmi zvláštnym slovom sa pýši litovčina. Je to gramatický tvar nebeprisikiškiakopūsteliaudavome (32 písmen), odvodený od slovesa nebeprisikiškiakopūsteliauti a vyjadrujúci minulý čas a iteratívny aspekt. Základný tvar slovesa v slovenčine značí už nezbierať šťaveľ.

Najdlhšie slová v uralských a altajských jazykoch

Až doteraz sme sa venovali jazykom, ktoré patria do Indoeurópskej jazykovej rodiny. Je to najrozšírenejšia jazyková rodina na svete a jej jazyky sa pravdepodobne vyvinuli z jedného pôvodného jazyka – z praindoeurópčiny. Máme však v talóne aj dvoch zástupcov z Uralskej a jedného zástupcu z Altajskej jazykovej rodiny.

Za Uralské jazyky sa môžu mimoriadne dlhými slovami hrdiť maďarčina s estónčinou. V maďarčine je na prvom mieste v rebríčku najdlhších slov výraz folyamatellenőrzésiügyosztályvezetőhelyettesképesítésvizsgálat (62 písmen), v preklade preskúmanie kvalifikácie zástupcu vedúceho oddelenia pre riadenie procesov. O niečo kratším, ale stále dosť dlhým slovom sa môže pochváliť estónčina vďaka výrazu sünnipäevanädalalõpupeopärastlõunaväsimatus (43 písmen). Toto veľmi špecifické slovo by sme mohli v slovenčine opísať ako nedeľný večer nabitý energiou po víkendovej narodeninovej oslave.

Predstaviteľom Altajskej rodiny je turečtina, ktorej najdlhšie slovo je ademimerkeziyetçilik (20 písmen) a znamená decentralizácia.

Čerešnička na záver

A teraz na chvíľu upustime od pravidiel, ktoré sme si stanovili na začiatku a predstavme si najdlhšie slovo na svete. Asi vás neprekvapí, keď sa dozviete, že ide o chemický názov obrovskej makromolekuly, ktorá tvorí súčasť svalových vlákien. Tento názov pozostáva z 189 819 písmen a z pochopiteľných dôvodov ho sem celý nerozpíšeme, no ak by ste nevedeli, čo s voľným časom, môžete si ho prečítať alebo aspoň prezrieť na tomto odkaze.

Našťastie má táto makromolekula aj svoj oveľa kratší a jednoduchší názov – titín.

Poznáte najdlhšie slová z nejakých ďalších jazykov? Neváhajte a podeľte sa o ne v komentároch.