Slovenčina – slovanské esperanto

LEXIKA Ciferník02.10.2018 Spoznávajte svet s Lexikou Čas čítania: 3 min.
slovo slovenčina vyskladané z písmeniek uložených na knihách

Slovensko sa môže pýšiť krásnou prírodou, rozmanitou kuchyňou, či kultúrnym bohatstvom, medzi ktoré patrí aj slovenský jazyk. Je síce jedným z „menších“ jazykov, ak prirátame aj zahraničných Slovákov dostaneme sa zhruba na 7 miliónov hovoriacich, má však pestrú históriu a má svetu čo ponúknuť.

Slovenčina môže byť užitočná napríklad v prípade, že sa chcete naučiť nový slovanský jazyk. Je totiž považovaná za slovanské „esperanto“, čo znamená, že je viac-menej zrozumiteľná aj pre iných Slovanov. Vedeli ste, že práve vďaka jazykovej podobnosti ju možno používať pri úradných a právnych úkonoch v Českej Republike? Alebo že je dokonca oficiálnym jazykom malého územia Vojvodina na severe Srbska?

Keď už sme pri podobnosti a zrozumiteľnosti jazykov, vyvráťme si jeden mýtus o slovenčine, o ktorej sa často hovorí, že patrí medzi najťažšie jazyky na svete. Pravdou je, že slovenčina sa v lingvistickej typológii hodnotí ako pomerne jednoduchý a pravidelný jazyk. Napríklad pri porovnaní slovenčiny s južnoslovanskými jazykmi, ten náš nemá také množstvo časov. A na rozdiel od germánskych či románskych jazykov slovenčina nemá takmer žiadne nepravidelné slovesá.

Boj o kodifikáciu

Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov. Počas svojho vývinu neraz čelila problémom a dodnes sa debatuje o mnohých teóriách jej vzniku. V našom krátkom historickom okienku by sme mali začať príchodom Konštantína a Metoda v roku 863 a staroslovienčinou. Neskôr na území dnešného Slovenska prevládala latinčina a po vzniku Uhorského kráľovstva v 10. storočí aj maďarčina či nemčina. Stará slovenčina stále zachovávala podobnosti s češtinou, ale už vtedy sa odlišovala napríklad tým, že používala len jeden typ „r“, teda nie „r“ aj „ř/rz“ ako češtinapoľština. Do písomného styku sa síce dostala približne až v 15. storočí, no jej rôznymi nárečiami sa hovorilo bežne a vznikala aj ľudová slovesnosť.

Od 16. storočia sa slovenskí vzdelanci snažili pozdvihnúť jazyk vďaka jeho čistote a potenciálu. V roku 1787 vznikla bernolákovčina, prvá kodifikovaná forma spisovnej slovenčiny. Anton Bernolák ju založil na základe kultúrnej západoslovenčiny. Neskôr sa Ján Kollár, zástanca slovakizovanej češtiny, dostal do rozporu s Ľudovítom Štúrom, no Štúr v roku 1844 presadil štúrovskú spisovnú slovenčinu a obhájil ju v známom spise Nárečja Slovenskuo alebo Potreba písaňja v tomto nárečí. Nasledovala gramatická reforma Martina Hattalu a spisovná slovenčina sa rýchlo dostala do diel mnohých spisovateľov.

Kodifikovanú podobu dnes môžeme nájsť v štyroch kodifikačných príručkách, pričom na slovenský jazyk a jeho podobu dohliada Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra. O tom, že slovenčina neustále robí pokroky a jazykový výskum napreduje, svedčí napríklad aj vydanie Stručného etymologického slovníka slovenčiny v roku 2016.

Ľudovít Štúr na bankovke

Najčastejšie chyby v slovenčine

Na záver sme vybrali niekoľko problematických zákutí slovenského jazyka, v ktorých často robíme chyby:

  • Raz a krát: násobné číslovky končiace sa „krát“ píšeme spolu (jedenkrát), slovo „raz“ v číslovke oddeľujeme (jeden raz). Takisto aj príslovku „častokrát“ píšeme spolu, no za vhodnejšie sa považuje použiť jednoduché „často“.
  • Lokál jednotného čísla píšeme s mäkkým i, napr. „v hoteli“.
  • Slovo euro skloňujeme.
  • Študentmi alebo študentami: Podstatné mená mužského rodu zakončené na spoluhláskové skupiny nt, nd, kt, kd, rd (študent, projekt, adept) majú v inštrumentáli množného čísla pádovú príponu -mi, teda študentmi, projektmi, adeptmi.
  • Pri vykaní používame druhú osobu množného čísla aj pre sloveso. Napr. „Pán Slovák, ďakujeme, že ste prišli.”
    Pozor na správne vykanie vo vetách typu: „Slečna, boli ste spokojná s našimi službami?” alebo „Pán Peter, aké knihy máte rád?
  • Slovné spojenie „jedná sa o“ je nespisovné, nahrádzame ho spojením „ide o
  • Zástrčka vs zásuvka: zástrčka je vidlica s vodičom, ktorá sa zapája do zásuvky. (Zásuvka môže byť aj zasúvacia priehradka stola či skrine.)
  • Napadlo mi a napadlo ma: napadlo mi používame vo význame „zišlo mi na um“. Napadlo ma môžeme využiť pri vyjadreniach ako „napadol ma pes“ a pod.
  • Tvojim a tvojím: tvojim s krátkym i používame v datíve množného čísla: „Rád prídem na návštevu k tvojim rodičom.“ Tvojím s dlhým i používame v inštrumentáli jednotného čísla: „Prídem s tvojím bratom.“  (Pomôcka na zapamätanie: na inštrumentál sa pýtame (s) kým/čím? – v týchto opytovacích zámenách je dlhé i a preto aj vo vete použijeme zámeno s dlhým i = tvojím.)

Ako sme už spomenuli v úvode, slovenčina má blízko k češtine, a preto by sme si mali dať pozor na používanie „záludných“ bohemizmov (slov prebratých z češtiny), ktoré sú takisto nespisovné. Ale o tom viac až nabudúce. 😉

Drobné chybičky sa sem-tam pritrafia asi každému. Slovenčinu by sme si preto mali udržiavať v dobrej kondícii a pomôcť v tom môže aj naše jazykové okienko – rubrika Lexika spisovne.

Zvyknete sa aj vy občas popasovať so spisovnou slovenčinou? Nad akými slovami či slovnými spojeniami najčastejšie váhate?

prekladateľská agentúra LEXIKA
LEXIKA

Sme tím ľudí s vášňou pre jazyky. Naším poslaním je pomáhať ľuďom komunikovať a navzájom sa dorozumieť. Už od roku 1993 pomáhame našim klientom napredovať.

Čítaj viac

Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *