/ +421 2 5010 6700 Po – Pi: 8.00 – 18.00 hod.

Slovenčina – slovanské esperanto

Lexika Ciferník02.10.2018 Spoznávajte svet s Lexikou Čas čítania: 3 min.
slovo slovenčina vyskladané z písmeniek uložených na knihách

Slovensko sa môže pýšiť krásnou prírodou, rozmanitou kuchyňou, či kultúrnym bohatstvom, medzi ktoré patrí aj slovenský jazyk. Je síce jedným z „menších“ jazykov, ak prirátame aj zahraničných Slovákov dostaneme sa zhruba na 7 miliónov hovoriacich, má však pestrú históriu a má svetu čo ponúknuť.

Slovenčina môže byť užitočná napríklad v prípade, že sa chcete naučiť nový slovanský jazyk. Je totiž považovaná za slovanské „esperanto“, čo znamená, že je viac-menej zrozumiteľná aj pre iných Slovanov. Vedeli ste, že práve vďaka jazykovej podobnosti ju možno používať pri úradných a právnych úkonoch v Českej Republike? Alebo že je dokonca oficiálnym jazykom malého územia Vojvodina na severe Srbska?

Keď už sme pri podobnosti a zrozumiteľnosti jazykov, vyvráťme si jeden mýtus o slovenčine, o ktorej sa často hovorí, že patrí medzi najťažšie jazyky na svete. Pravdou je, že slovenčina sa v lingvistickej typológii hodnotí ako pomerne jednoduchý a pravidelný jazyk. Napríklad pri porovnaní slovenčiny s južnoslovanskými jazykmi, ten náš nemá také množstvo časov. A na rozdiel od germánskych či románskych jazykov slovenčina nemá takmer žiadne nepravidelné slovesá.

Boj o kodifikáciu

Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov. Počas svojho vývinu neraz čelila problémom a dodnes sa debatuje o mnohých teóriách jej vzniku. V našom krátkom historickom okienku by sme mali začať príchodom Konštantína a Metoda v roku 863 a staroslovienčinou. Neskôr na území dnešného Slovenska prevládala latinčina a po vzniku Uhorského kráľovstva v 10. storočí aj maďarčina či nemčina. Stará slovenčina stále zachovávala podobnosti s češtinou, ale už vtedy sa odlišovala napríklad tým, že používala len jeden typ „r“, teda nie „r“ aj „ř/rz“ ako češtinapoľština. Do písomného styku sa síce dostala približne až v 15. storočí, no jej rôznymi nárečiami sa hovorilo bežne a vznikala aj ľudová slovesnosť.

Od 16. storočia sa slovenskí vzdelanci snažili pozdvihnúť jazyk vďaka jeho čistote a potenciálu. V roku 1787 vznikla bernolákovčina, prvá kodifikovaná forma spisovnej slovenčiny. Anton Bernolák ju založil na základe kultúrnej západoslovenčiny. Neskôr sa Ján Kollár, zástanca slovakizovanej češtiny, dostal do rozporu s Ľudovítom Štúrom, no Štúr v roku 1844 presadil štúrovskú spisovnú slovenčinu a obhájil ju v známom spise Nárečja Slovenskuo alebo Potreba písaňja v tomto nárečí. Nasledovala gramatická reforma Martina Hattalu a spisovná slovenčina sa rýchlo dostala do diel mnohých spisovateľov.

Kodifikovanú podobu dnes môžeme nájsť v štyroch kodifikačných príručkách, pričom na slovenský jazyk a jeho podobu dohliada Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra. O tom, že slovenčina neustále robí pokroky a jazykový výskum napreduje, svedčí napríklad aj vydanie Stručného etymologického slovníka slovenčiny v roku 2016.

Ľudovít Štúr na bankovke

Najčastejšie chyby v slovenčine

Na záver sme vybrali niekoľko problematických zákutí slovenského jazyka, v ktorých často robíme chyby:

  • Raz a krát: násobné číslovky končiace sa „krát“ píšeme spolu (jedenkrát), slovo „raz“ v číslovke oddeľujeme (jeden raz). Takisto aj príslovku „častokrát“ píšeme spolu, no za vhodnejšie sa považuje použiť jednoduché „často“.
  • Lokál jednotného čísla píšeme s mäkkým i, napr. „v hoteli“.
  • Slovo euro skloňujeme.
  • Študentmi alebo študentami: Podstatné mená mužského rodu zakončené na spoluhláskové skupiny nt, nd, kt, kd, rd (študent, projekt, adept) majú v inštrumentáli množného čísla pádovú príponu -mi, teda študentmi, projektmi, adeptmi.
  • Pri vykaní používame druhú osobu množného čísla aj pre sloveso. Napr. „Pán Slovák, ďakujeme, že ste prišli.”
    Pozor na správne vykanie vo vetách typu: „Slečna, boli ste spokojná s našimi službami?” alebo „Pán Peter, aké knihy máte rád?
  • Slovné spojenie „jedná sa o“ je nespisovné, nahrádzame ho spojením „ide o
  • Zástrčka vs zásuvka: zástrčka je vidlica s vodičom, ktorá sa zapája do zásuvky. (Zásuvka môže byť aj zasúvacia priehradka stola či skrine.)
  • Napadlo mi a napadlo ma: napadlo mi používame vo význame „zišlo mi na um“. Napadlo ma môžeme využiť pri vyjadreniach ako „napadol ma pes“ a pod.
  • Tvojim a tvojím: tvojim s krátkym i používame v datíve množného čísla: „Rád prídem na návštevu k tvojim rodičom.“ Tvojím s dlhým i používame v inštrumentáli jednotného čísla: „Prídem s tvojím bratom.“  (Pomôcka na zapamätanie: na inštrumentál sa pýtame (s) kým/čím? – v týchto opytovacích zámenách je dlhé i a preto aj vo vete použijeme zámeno s dlhým i = tvojím.)

Ako sme už spomenuli v úvode, slovenčina má blízko k češtine, a preto by sme si mali dať pozor na používanie „záludných“ bohemizmov (slov prebratých z češtiny), ktoré sú takisto nespisovné. Ale o tom viac až nabudúce. 😉

Drobné chybičky sa sem-tam pritrafia asi každému. Slovenčinu by sme si preto mali udržiavať v dobrej kondícii a pomôcť v tom môže aj naše jazykové okienko – rubrika Lexika spisovne.

Zvyknete sa aj vy občas popasovať so spisovnou slovenčinou? Nad akými slovami či slovnými spojeniami najčastejšie váhate?

Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *