Na šálke kávy s Pierrom – naším francúzskym prekladateľom

Spevavý, ľubozvučný jazyk lásky, v minulosti známy aj ako jazyk medzinárodnej diplomacie. Tretí najčastejšie znejúci v Európskej únii, oficiálny v 29 krajinách a druhý najčastejšie vyučovaný v školách po celom svete. Jazyk, ktorému neodolali ani Madonna, Mick Jagger či John Travolta. Le français – francúzština.

Francúzština patrí medzi románske jazyky a podľa odhadov ju približne 80 miliónov ľudí na svete označuje ako rodnú reč. Ďalších 270 miliónov po francúzsky dokáže komunikovať. Do približne polovice 20. storočia, kedy ju vytlačila angličtina, bola najdôležitejším jazykom v rámci medzinárodných vzťahov, no aj dnes sa používa v mnohých významných inštitúciách – NATO, OSN, WTO či mnohých úradoch Európskej únie.

Prvá písomná zmienka vo francúzštine pochádza z roku 842, kedy vyšiel právny dokument známy ako Štrasburské prísahy, a prvým významným literárnym dielom v nej vytvorenom bola epická Pieseň o Rolandovi zo začiatku 13. storočia.

Náš prekladateľ Pierre, s ktorým sme sa pri šálke kávy porozprávali o zákutiach francúzštiny i úskaliach jeho práce, žije v prístavnom meste Marseille. Okrem toho, že sa venuje prekladom z francúzštiny do angličtiny a naopak, dobrovoľne vyučuje základy svojej materinskej reči v prisťahovaleckých komunitách. Väčšinou sú jeho študentmi deti, no občas vraj medzi nich zablúdia aj ich odvážnejší rodičia.

Mnoho ľudí považuje francúzštinu za veľmi náročný jazyk, čo sa štúdia týka. Čo je na tom pravdy?

Nuž, francúzština je známa množstvom výnimiek, napríklad pri časovaní slovies. Väčšina študentov, aj tých mojich, má však problémy najmä s výslovnosťou, francúzskymi nosovkami, s tým, ktoré kombinácie hlások sa ako čítajú... Alebo už len s tým, že Francúzi hovoria veľmi rýchlo a jednoducho preto im nerozumejú. Som si však istý, že sú na svete jazyky, ktoré sa študujú omnoho ťažšie.

Ako teda postupuješ pri výučbe francúzštiny ty?

Začínam tak štandardne – abecedou. Keďže mojimi študentmi sú najmä deti, uprednostňujem spievanú formu alebo si kreslíme obrázky k danému písmenu. Potom nasledujú základné pozdravy či frázy, ako „salut“ (ahoj), „au revoir“ (dovidenia) či „ça va“ (ako sa máš?), jednoduché riekanky a pesničky, ako napríklad Sur le pont d´Avignon...

Na to nadviažem práve spomínanou výslovnosťou jednotlivých hlások a ich kombinácií. Keď totiž študentom vysvetlíte, ako sa správne číta hláska „u“, že hláska „e“ je na konci slova nemá a „h“ francúzština vo výslovnosti nepozná, ako správne čítať „au“, „ou“ či „oi“... Je pre nich potom omnoho jednoduchšie spojiť si súvislosť medzi písaným a hovoreným slovom.

Najväčšia zábava však nastane, keď ich učím francúzske hrdelné „r“ či tzv. nosovky. Vždy mám plnú triedu ľudí, ktorí sa smejú a držia si pri tom nos.

Ďalším pomerne rozšíreným názorom je, že Francúzi sa veľmi nechcú dorozumievať v inom jazyku ako svojom rodnom, najmä nie po anglicky. Platí to aj v dnešnom globalizovanom svete?

Aj vo Francúzsku žije mnoho ľudí, ktorých koníčkom je cestovanie a vyučujú sa tu na školách cudzie jazyky, a to hlavne angličtina. Okrem toho je to veľmi turisticky atraktívna krajina, do ktorej prichádzajú návštevníci z celého sveta. Najmä mladí ľudia a tí, čo žijú vo vychýrených turistických lokalitách, sú teda zvyknutí komunikovať s cudzincami po anglicky.

Je však pravda, že staršia generácia a vidiecke obyvateľstvo to stále vníma inak. Nie je nič nezvyčajné, keď sa v staromódnej kaviarni, hoci i v Paríži, snažíte objednať si kávu po anglicky a obsluha len vrtí hlavou a opakuje: „Français, français.“ Niekde som čítal, že angličtinu ovláda len okolo 40 % Francúzov... Sme hrdý národ, a naša hrdosť sa vzťahuje na viac ako len kuchyňu a víno.

Okrem toho, pri štúdiu iných jazykov nám naozaj robí problémy náš typický prízvuk, kvôli ktorému sa niektorí ľudia aj hanbia komunikovať. A ešte fakt, že aj keď za poznávaním cudzej reči vycestujeme, je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že v cieľovej destinácii stretneme ďalších Francúzov a skĺzneme späť do konverzácie v materčine.

Keď už si spomenul cestovanie, ak povieme „francúzsky hovoriaca krajina“, mnohým hneď po Francúzsku zíde na um Kanada. Aké veľké sú rozdiely medzi „francúzskou“ francúzštinou a tou kanadskou?

Ja osobne som bol v Kanade iba ako návštevník a z toho, čo som počul či čítal, viem, že tiež používajú viacero dialektov, takže nechcem podsúvať všeobecné pravdy. Mne konkrétne však kanadská francúzština prišla o niečo uvoľnenejšia oproti tej našej štandardizovanej. Až tak veľmi sa nebráni vplyvu angličtiny či preberaniu nových slov, je tam akoby akási snaha o preklenutie týchto dvoch jazykov.

Napríklad, ak niekomu v Paríži poviete „merci“ – ďakujem, pravdepodobne vám odpovie „de rien“ – nie je za čo, doslovne „za nič“. V Québecu som však často dostal odpoveď „bienvenue“, ktorú my používame pri privítaní (niečo ako naše „srdečne vítame“). Ide vlastne o francúzsku verziu anglickej frázy „you´re welcome“. Vo Francúzsku to s oficiálnym uznaním anglicizmov nie je také jednoduché, musia prejsť cez „ozbrojenú stráž“.

Ozbrojenú stráž?

To sa len tak smejem. Asi ako pre každý (jazyk), aj pre ochranu francúzskeho jazyka bola vytvorená inštitúcia, ktorá má za úlohu strážiť jeho čistotu a sledovať či upravovať jeho vývoj. Vo Francúzsku máme Académie française, Francúzsku akadémiu, ktorú v 17. storočí založil kardinál Richelieu, vtedy ako prominentný literárny spolok.

Odtiaľ často prichádzajú návrhy na francúzske slová, ktorými by mali by nahradené i globálne známe anglicizmy. Napríklad „courriel“ miesto e-mail, „logiciel“ miesto softvér či „télécharger“ miesto download... Samozrejme, hlavné slovo majú vždy používatelia, a tých mnohé nepresvedčili.

Ako je to naopak, s presahom francúzskych slov do angličtiny či iných jazykov?

Myslím, že najmä v prostredí kuchyne sme mali na mnohé jazyky celkom značný vplyv. Síce možno nie až taký ako Taliani, ale aj tak – slová ako „café“ (kaviareň), „omelette“ (omeleta), „champagne“ (šampanské), „soufflé“ či „mousse“... Tie poznajú, hádam, všetci. A potom všetky tie názvy syrov a vín... Normálne som vyhladol.

Tak už len jedna otázka. Na začiatku si spomenul hravú formu výučby jazyka, mohol by si nám priblížiť nejaký zaujímavý jazykolam či riekanku?

Jeden zaujímavý by som aj mal. Tento jazykolam je dobrý najmä na precvičenie si výslovnosti a na ukážku toho, že vo francúzštine je naozaj dôležité klásť na ňu dobrý dôraz. Je to totiž zložený z homoným, ktoré znejú takmer rovnako, ale odlišne sa píšu.

„Si six scies scient six cyprès, six cents scies scient six cent cyprès.“
Voľný preklad: Ak šesť píl rozreže šesť cyprusov, šesťsto píl rozreže šesťsto cyprusov.