/ +421 2 5010 6700 Po – Pi: 8.00 – 18.00 hod.

Francúzsko, ako ho (možno) nepoznáte

La République Française – Francúzska republika – Francúzsko. Krajina s rozmanitými prírodnými scenériami, bohatou históriou či vychýrenou kuchyňou plnou svetoznámych syrov a vín.

LEXIKA 31.07.2015 0 Nezaradené
Víťazný oblúk Paríž

La République Française – Francúzska republika – Francúzsko. Krajina s rozmanitými prírodnými scenériami, bohatou históriou či vychýrenou kuchyňou plnou svetoznámych syrov a vín. O tom, že je veľmi atraktívnou destináciou, svedčí aj fakt, že podľa mnohých štatistík je najnavštevovanejšou krajinou na svete: každoročne sem zavíta približne 80 miliónov turistov. Už len samotné múzeum Louvre v Paríži napríklad vlani navštívilo 9,3 milióna ľudí – čo je približne toľko, ako celá populácia Švédska.

„Materské“ Francúzsko, ku ktorému sa radí aj Korzika, je rozdelené na 22 regiónov a 96 častí. Okrem toho mu však patrí aj 5 zámorských území, nazývaných d´outre-mers či DOM-TOMy: Martinik, Guadalupe, Francúzska Guyana, Réunion a Mayotte a ďalších 10 teritórií.

Názov krajiny vznikol z, ako inak, latinského Francia, čiže „zem alebo kráľovstvo Frankov“. Tí však neboli pôvodnými obyvateľmi, pretože už v staroveku tu žili keltské kmene, ktorých príslušníci sú známi pod jednotným pomenovaním Galovia. Podľa nich sa územie nazývalo Gallia, a toto meno sa často v dokumentoch spomínalo aj po vytvorení Franskej ríše. V takej gréčtine je Francúzsko pod názvom Gallía známe dodnes.

Francúzske symboly

Ak ste niekedy rozmýšľali, prečo sa Francúzsko nazýva „krajinou galského kohúta“, vedzte, že le coq gaulois, čiže galský kohút, je neoficiálnym symbolom krajiny a reprezentuje francúzsky národ a kultúru. Je tak protipólom pre Marianne, symbol stelesňujúci republiku a jej hodnoty.
Pomenovanie „galský kohút“ je známe už z čias starovekého Ríma, hoci samotní Galovia sa ním neprezentovali a ani kohúta nepovažovali za posvätné zviera. Július Cézar sa v spise De Bello Gallico, kde sa zmieňoval o vojnách s Galmi, pokúsil identifikovať galských bohov, no používal pritom mená tých rímskych. Práve galský „Merkúr“, v Ríme boh obchodu a zisku, bol údajne tým najuznávanejším. Často bol vyobrazený s kohútom, čo si Cézar zase spojil s Keltmi z Írska, pre ktorých bol posvätným vtákom, a „emblém“ bol na svete. Okrem toho, rozdiel medzi latinským pomenovaním pre kohúta i obyvateľa Gálie bol len v písaní veľkého písmena – gallus a Gallus. To využívali i nepriatelia územia na jeho zosmiešnenie. Stredovekí franskí králi si potom kohúta spojili s biblickým príbehom o Ježišovi a Petrovi a stal sa tak symbolom francúzskeho kresťanstva, ktoré prekvitalo aj počas renesancie. Práve v tomto období sa rozšírilo umiestňovanie kohútov na vrcholoch veží.

Popularita symbolu sa opäť zvýšila počas Francúzskej revolúcie, keď sa obyvatelia priklonili ku galským historickým koreňom. Dnes ho nájdete v logu mnohých športových organizácií, vrátane národného ragbyového tímu, či na vojnových pamätníkoch a v rôznych súsošiach.

História symbolu Marianne je omnoho kratšia a jednoduchšia. Prvé vyobrazenia pochádzajú až z čias Francúzskej revolúcie a jej ženská podoba reprezentuje republiku a demokratické hodnoty ako opozíciu monarchie. Zároveň je teda aj zobrazením bohyne slobody a vyjadrením motta Liberté, Égalité, Fratenité – Sloboda, rovnosť, bratstvo. Takúto alegóriu použil aj Eugène Delacroix v, hádam, najznámejšej maľbe z revolučného obdobia: „Sloboda vedie ľud“. Ženská postava, ktorej hlava je ozdobená frýgickou čiapkou, symbolizuje parížsky ľud a bola a stále je inšpiráciou pre mnohých umelcov. Nachádza sa na francúzskych euro minciach a poštových známkach. Jej meno vzniklo spojením dvoch najobľúbenejších ženských mien v čase revolúcie – Marie a Anne.

„Neznáme“ regióny Francúzska

Hoci väčšinu zahraničných návštevníkov stretnete pravdepodobne v Paríži, na Francúzskej riviére či v Alpách, nájdete tu viacero oblastí, v ktorých sa turistický ruch ešte tak výrazne nerozvinul. Jedným z takýchto regiónov je aj Auvergne, ktorý leží medzi Alpami a Pyrenejami.

Skalnatá vrchovina v tejto časti Francúzska, ktorá sa radí k Centrálnemu masívu, tvorí najväčšiu sopečnú oblasť v západnej Európe – experti sa pritom zhodujú, že sopky sú len spiace, nie vyhasnuté, aj keď viditeľná aktivita nebola zaznamenaná už 7 000 rokov. Vďaka podzemnej tektonickej činnosti tu však vyviera na povrch voda s najvyššou teplotou v Európe – horúce pramene v Chaudes Aigues dosahujú až 82 °C.

Hlavné mesto Clermont Ferrand je známe svojou univerzitou či čiernou katedrálou zo sopečného granitu a okrem toho je tiež domovským sídlom spoločnosti Michelin. Celý región je posiaty mestečkami a dedinami s pôvodnou architektúrou, hradmi či románskymi kostolmi: za zmienku stojí Le Puy, známe výrobou šnúrok a skalnými piliermi, ktoré sa dvíhajú priamo v jeho centre.

Podobný charakter má hneď susedný región Midi Pyrenees, ktorý je najväčším v celom Francúzsku – svojou rozlohou prevyšuje veľkosť Belgicka či Švajčiarska. Narozdiel od mnohých iných nie je historickou provinciou, ale bol vytvorený umelo v sedemdesiatych rokoch. Regionálnou metropolou sa stalo mesto Toulouse, známe aj pod prezývkou „ružové mesto“ – tú si vyslúžilo podľa teplej farby použitých stavebných tehál. Vďaka nejednotnému historickému pôvodu tu majú oblasti i mestečká rozmanitý charakter, mnohé z nich si zachovávajú svoj pôvodný ráz. Napríklad Albi, ležiace na rieke Tarn, bolo zaradené aj na zoznam chránených oblastí UNESCO, a to najmä vďaka zachovalej tehlovej stredovekej katedrále.

Ďalším na tomto prestížnom zozname je aj mestečko Conques, z ktorého stredovekého centra je dodnes vylúčená premávka motorových vozidiel. Zaujímavými lokalitami v tomto regióne sú napríklad aj známe pútnické mesto Lourdes (Lourdy), Roquefort s jaskyňami, v ktorých sa vyrába svetoznámy syr, najvyšší cestný most na svete v Millau, a, samozrejme, Pyrenejský národný park s nádhernou vysokohorskou scenériou.

Normandia – rozbúrené pobrežie a francúzska metropola cideru

Pôvodná provincia Normandie, dnes rozdelená na dve: Haute-Normandie a Basse-Normandie, očarí svojich návštevníkov bohatou históriou, vysokými bielymi útesmi či pestrou kuchyňou. Už počas starovekého Ríma bola táto oblasť známa ako Gallia Lugdunensis, po franských vpádoch bola pričlenená ku kráľovstvu Neustria a neskôr si ju podmanili Vikingovia, ktorí sa tu usadili a začali ju kultivovať. Práve odtiaľto pochádzal aj Viliam Dobyvateľ, ktorý si podmanil Anglicko, vďaka čomu patrilo územie Normandie pod anglickú nadvládu až do roku 1204, kedy ho získal francúzsky kráľ Filip II. Augustus. Oblasť však bola neustálym zdrojom napätia a obe krajiny o ňu sporadicky bojovali ešte ďalších 500 rokov, až do bitky pri Waterloo a porážky Napoleona. Mier tu však panoval len pomerne krátko – presne do 6. júna 1944, takzvaného dňa D, kedy sa tu uskutočnilo slávne vylodenie Spojencov, vedúce k postupnému oslobodeniu Európy spod nacistickej nadvlády.

Okrem známych miest Giverny či Rouen, pôvodného hlavného mesta regiónu, sa odporúča navštíviť najmä pobrežné mestečká. Napríklad Etretat s úchvatnými bielymi skalnými zrázmi, známymi aj ako „alabastrové pobrežie“. Útesy Courtine, Manneporte či Aiguille de Belval so svojimi klenbami a tvarmi sa pohrali s fantáziou mnohých. Napríklad spisovateľ Maupassant tvrdil, že popod klenbu útesu Manneporte môže bez probémov „preletieť“ veľká loď aj s celou posádkou. Iní v ňom však vidia hlavu slona s chobotom ponoreným do rozbúrených vĺn.

Za návštevu stojí aj „trou à l´homme“, „človečia diera“, ktorá svoj názov dostala podľa takmer neuveriteľného príbehu. V roku 1792 pri útesoch Etretatu stroskotala švédska loď, pre ktorej záchranu nemohli obyvatelia už nič spraviť. Keď po 24 hodinách ustál vietor, vlny klesli a odhalili malú jaskyňu, v ktorej sa nachádzalo telo muža. Domáci si mysleli, že je mŕtvy, no on sa počas prenosu do vykopaného spoločného hrobu pre námorníkov prebudil a bol takmer bez zranení.

Celá Normandia je krajinou jablčného brandy – Calvadosu či cideru, ktorí miestni obyvatelia konzumujú takmer pri každom jedle. „Bon bère“, čiže pravý cider, je občas taký silný, že je odporúčané si ho zriediť vodou. Pravá brandy Calvados zase musí zrieť minimálne 12 rokov, aby získala dokonalú chuť. Okrem toho je oblasť preslávená mliečnymi výrobkami, najmä maslom a syrom Camembert, ktorý sa v drevených škatuliach predáva už od roku 1880. Z gastronomických pochúťok sa oplatí vyskúšať sýtu omáčku Normande, anduillet – čiže „trojitú klobásu“ či lokálnu jahňacinu (pré salé) upravenú na mnoho spôsobov.

Faktografické okienko:

- S rozlohou 551 500 štvorcových kilometrov je Francúzsko najväčšou európskou krajinou. Ak navyše pripočítame aj rozlohu zámorských území – Francúzskej Guyany, Martiniku, Guadalupe, Mayotte a Réunionu – zvýši sa toto číslo na 643 801.

- Francúzi sa môžu pochváliť jednou z najvyšších dĺžok života – dožívajú sa v priemere 81,66 rokov. Ženská časť francúzskej populácie, s priemernou dĺžkou života 86 rokov, je spolu s tou španielskou na čele európskeho rebríčka dlhovekosti.

- Takmer štvrtinu francúzskeho územia pokrývajú lesy. Viac zalesnenej plochy v Európe nájdete len vo Fínsku a Švédsku.

- Francúzsko je tradične sekulárnou krajinou a z náboženstiev je tu najrozšírenejšie kresťanstvo. Presné číselné údaje o príslušnosti obyvateľstva k vierovyznaniu však neexistujú: už v roku 1872 bol prijatý zákon, ktorý zakazoval štátnym autoritám získavať údaje o etnicite či náboženskom presvedčení jednotlivca. Odluka cirkvi od štátu bola neskôr kodifikovaná zákonom z roku 1905.

- Hoci priemerný vek, v ktorom francúzske ženy privádzajú na svet svojho prvého potomka, je veľmi vysoký (30,1 rokov), Francúzsko si nemusí robiť starosti s „vymieraním“ obyvateľstva. V štatistikách Európskej únie mu totiž patrí druhé miesto v rámci pôrodnosti.

Zaujímavosti na záver

- Medzi francúzske objavy patrí napríklad digitálna kalkulačka, teplovzdušný balón alebo Braillovo písmo.

- V každom meste vo Francúzsku sa nachádza ulica pomenovaná po spisovateľovi Victorovi Hugovi.

- Muži vo Francúzsku sú podľa štatistík najmenej obézni v celej Európe. Ženy sú na druhom mieste, hneď za Dánkami.

- Francúzsko je celosvetovo najväčším spotrebiteľom elektriny produkovanej v atómových elektrárňach.

- Francúzsky prezident Charles de Gaulle je spomenutý aj v Guinessovej knihe rekordov ako človek, ktorý prežil viac atentátov ako ktokoľvek iný. Bolo ich presne 32.

- Kráľ Ľudovít XIX. bol kráľom Francúzska len 19 minút.

- Francúzsko bolo prvou modernou krajinou, ktorá legalizovala sexuálnu aktivitu medzi osobami rovnakého pohlavia – už v roku 1791. Sobáše rovnakého pohlavia legalizovalo 18. mája 2013, kedy zákon podpísal prezident Françoise Holland.

- Obyvateľ Francúzska spotrebuje ročne v priemere približne 11 litrov čistého alkoholu – na porovnanie v Británii je to 8 litrov a v Spojených štátoch

- Moderné bikini sa do sveta tiež do sveta rozšírili z Francúzska. V roku 1946 ich na trh nezávisle od seba uviedli dvaja návrhári: Jacques Heim a Louis Réard. Jacques Heim ich však predával pod názvom Atome, čiže atóm.

Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *