Baltské jazyky: ako sa delia čím sú charakteristické?

Baltské jazyky patria do indoeurópskej jazykovej rodiny a výnimočné sú tým, že väčšina z nich sa dnes už nepoužíva. Avšak sú najbližšie k slovanským jazykom a pre odborníkov predstavujú zaujímavý zdroj informácií o ich historickom vývoji.

S baltskými jazykmi sa môžete stretnúť v severnej Európe, východne a juhovýchodne od Baltského mora. Predpokladá sa, že staré baltské kmene sa na tomto území vyskytovali už v roku 98 pred naším letopočtom. Avšak prvý baltský jazyk vznikol až v roku 1369. Následne sa začali postupne formovať jednotlivé samostatné baltské jazyky.

Dôvodom neskorého oficiálneho vzniku samostatných baltských jazykov je skutočnosť, že pobaltské oblasti dlho odolávali kresťanstvu. Navyše boli izolované od okolitých krajín a vonkajších vplyvov.

Zaujímavosť: Baltské jazyky sú považované za najarchaickejšie jazyky indoeurópskej rodiny. Z tohto dôvodu pútajú pozornosť jazykovedcov, keďže tí prostredníctvom nich dokážu skúmať indoeurópsky protojazyk a jeho vývoj.

Rozdelenie do dvoch skupín

Baltské jazyky odborníci rozdeľujú do dvoch základných skupín, na východobaltské a západobaltské. Zaujímavé je, že do druhej menovanej skupiny sa radia výhradne vymreté jazyky, ktoré sa už dnes nepoužívajú.

Súčasťou baltských jazykov sú však aj neklasifikované jazyky, ktoré sú v dnešnej dobe považované za zaniknuté. Ide napríklad o sélčinu či zemgalčinu, nárečia starej pruštiny. Prípadne o nadruvčinu a skalvčinu.

Východobaltské jazyky

Do tejto skupiny patria 3 používané jazyky – lotyština, litovčina a latgalština. Zároveň sa sem radia 3 vymreté jazyky, ktoré doteraz neboli veľmi preskúmané – semigallský, selónsky a starý kurónsky jazyk.

Litovčina

Litovčina sa prvýkrát v tlači objavila v roku 1547. V dnešnej dobe je jedným z úradných jazykov Európskej únie. Zároveň je najrozšírenejším baltským jazykom, keďže ňou hovoria približne 4 milióny ľudí, pričom pre 3 milióny je rodným jazykom. Výnimočná je tým, že obsahuje veľmi veľa archaických slov a zachováva si mnohé črty dávnych protoindoeurópskych jazykov.

Lotyština

Je o niečo mladšia než litovčina, v tlači sa prvýkrát objavila až v roku 1585. Ide o úradný jazyk Lotyšska, ktorým hovorí približne 1,5 milióna ľudí. Podobne ako v slovenčine sa v nej využíva vykanie. Jej slovná zásoba takmer neobsahuje vulgarizmy, preto je považovaná za veľmi zdvorilý a slušný jazyk.

Vedeli ste, že: Slovné zásoby lotyštiny a litovčiny sa pomerne významne líšia a nie sú navzájom zrozumiteľné? Dôvodom je množstvo cudzích slov, ktoré sa do jazykov dostali z okolitých krajín.

Latgalština

Tento jazyk sa používa vo východnej časti Lotyšska, pričom mnohí ho považujú len za dialekt lotyštiny. Využíva sa v ňom veľké množstvo archaických výrazov.

Západobaltské jazyky

Medzi západobaltské jazyky sa radí stará pruština, galindiánčina a súduvština.

Stará pruština

Ide o jazyk, ktorý bol v minulosti pomerne rozšírený. V 13. storočí bola stará pruština písaná latinskou abecedou, avšak z tohto obdobia sa zachovalo len málo literatúry. Koncom 17. storočia však pruský jazyk prakticky úplne zanikol. Pod túto skutočnosť sa do značnej miery podpisuje Ruská ríša, ktorá po dlhú dobu ovládala baltské krajiny. Rusi zakázali používanie existujúcich jazykov či abecied a obyvatelia sa museli prispôsobiť ich vplyvu.

Galindiánčina

Galindiánčina je vymretý jazyk, o ktorom sa zachovalo len málo informácií. Hovorili ním Galindiáni a podľa všetkého niesol veľa spoločných znakov so starou pruštinou.

Súduvština

Týmto dnes už vymretým jazykom hovorila etnická skupina Súduvov, resp. Jotvingov. Preto sa niekedy označuje aj ako jotvingština. Odhaduje sa, že sa prestal používať približne v 17. storočí, podobne ako stará pruština.

Baltskými jazykmi uzatvárame sériu článkov o jazykových vetvách. Ak sa chcete dozvedieť zaujímavosti o iných jazykoch, neváhajte a napíšte nám do komentárov.