/ +421 2 5010 6700 Po – Pi: 8.00 – 18.00 hod.

Chorvátčina – jeden z najťažších jazykov sveta!

Lexika Ciferník05.06.2018 Spoznávajte svet s Lexikou Čas čítania: 4 min.
Chorvátska vlajka

Vedeli ste, že chorvátsky jazyk patrí medzi 10 najťažších jazykov na svete? Umiestnil sa medzi takými jazykovými orieškami, ako je maďarčina, gaelčina, japončina, albánčina, islandčina, thajčina, vietnamčina, arabčina a čínština. Kto by to bol povedal!

Pre nás Slovanov sa chorvátčina možno nejaví ako náročný jazyk, koniec koncov aj o slovenčine sa neraz hovorí ako o ťažkom jazyku. Pravdou je, že nie je práve najľahšia, ale určite ľahšia ako chorvátčina.

Chorvátsky jazyk patrí do indoeurópskej jazykovej rodiny do skupiny slovanských jazykov. Po premenení na drobné mu prislúcha členstvo v južnoslovanskej skupine jazykov. Táto ľubozvučná reč sa používa v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine a vo Vojvodine, ktorá je srbskou provinciou. Okrem týchto oblastí sa ňou možno dohovoriť aj v ostatných krajinách, ktoré susedia s Chorvátskom. Chorvátsky jazyk sa píše latinkou a jeho zápis v abecede je fonetický.

Dobro došli a ostatné slová, ktoré si mýlime

Keďže väčšina Slovákov má k Chorvátsku veľmi blízko, hlavne vďaka takzvanému „slovenskému moru“ je u nás normálne, že čo-to z chorvátčiny pochytíme. Existujú ale slová, ktoré v našom význame znamenajú niečo úplne iné ako v Chorvátsku. Napríklad pod obľúbenou frázou „Dobrodošli“ si väčšina z nás myslí, že ide o konštatovanie na konci cesty. Jednoducho povedané, myslíme si, že to znamená, že sme sa vrátili v poriadku, teda „došli dobre“.

Skutočnosť je však iná. Keď nám naši chorvátski bratia povedia „Dobrodošli“ znamená to, že nás vítajú, pretože to doslovne znamená „vitajte“. Spravidla nasleduje fráza „drago mi je“, teda „teší ma“. Ak chcú Chorváti niečo pochváliť povedia „to je divno“, čiže „to je nádhera“, vtedy je vhodné poďakovať slovíčkom „hvala“. Naopak ak začujete slovo„užas“, rozhodne vás nechvália, v preklade to totiž znamená „hrôza“. A ak vám nejaký „Don Juan“ na chorvátskej pláži povie „volim te“, nechce vás za prezidenta, iba vám vyjadruje svoju náklonnosť.

Ľúbim ťa po chorvátsky

V chorvátskom slovníku sú však aj iné záludné slová, ktoré v našom jazyku patria dokonca medzi vulgárne. Tieto pre nás nelichotivé slová však majú v chorvátskom jazyku úplne bežný význam. Je preto dôležité, aby nás pri návšteve Chorvátska nevyviedli z miery.

Chorvátske nárečia – známe a používané aj u nás!

Chorvátsky jazyk možno ďalej rozdeliť do rôznych dialektov. Rozlišujeme ich na základe opytovacieho zámena „čo“ alebo podľa hlások „e, je, ije, i“. Do prvej skupiny nárečí patrí štokavské, kajkavské a čakavské nárečie. Dubrovačké štokavské nárečie a zapadné novoštokavské narečie tvoria základ spisovnej chorvátčiny. V druhej skupine nárečí, ktoré rozlišujeme podľa hlások zaraďujeme ekavské, jekavské a ikavské nárečie.

Zaujímavosťou je, že chorvátske nárečia sa používali a dodnes používajú v niektorých dedinách na západe Slovenska. Dôvodom bolo prisťahovalectvo a usadenie chorvátskych kolonistov na našom území. Chorvátsky jazyk a niektoré nárečia sa udomácnili ako hovorový, ale aj bohoslužobný jazyk. Najznámejšími oblasťami, v ktorom chorvátske nárečia nie sú cudzie sa nachádzajú v okolí Bratislavy. Ide o Chorvátsky Grob, Jarovce, Čunovo a Devínsku Novú Ves. Konkrétne strednočakavské nárečie, ktoré pochádza z čakavského nárečia sa používa vo všetkých štyroch dedinách, kde sa rozpráva chorvátskym jazykom. Je viac než možné, že aj súčasné nárečie na Záhorí a v oblasti Malých Karpát pochádza zo strednočakavského nárečia.

Aj Štúr rozprával chorvátsky!

Náš obľúbený i menej obľúbený otec jazyka, sám Ľudovít Štúr ovládal až neuveriteľných desať cudzích jazykov. Na vtedajšiu dobu to bolo naozaj nevídané. Okrem slovenčiny aktívne ovládal maďarčinu, latinčinu, slovakizovanú češtinu, poľštinu, ruštinu, gréčtinu, nemčinu, francúzštinu a dokonca aj srbo-chorvátčinu. K tejto zbierke pridal ešte ďalšie tri jazyky: učil sa anglický, hebrejský a indický jazyk.

Je veľmi pravdepodobné, že Štúr používal aj chorvátske nárečia, obzvlášť spomínané strednočakavské, ktoré sa vo vtedajšej dobe používalo v okolí, kde tvoril a pracoval. Dôkazom môže byť aj archaický prízvuk tohto nárečia, ktorý je označovaný ako melodický a voľný a najviac zo všetkých slovanských jazykov sa podobá staroslovienčine.

Ľudovít Štúr

Veríme, že náš článok vám pomôže predísť nepríjemnostiam na dovolenke v tomto našom úžasnom, slnečnom a obľúbenom Chorvátsku. Do viđenja!

Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *