Muchy, myši, žaby, tigre… Vitajte v Kórei – v krajine mnohorakých prísloví

Jedno kórejské príslovie hovorí: „Ak si vznešenejší a silnejší než Japonec a zároveň vzdelanejší a jemnejší než Číňan, si určite Kórejčan!“ Táto myšlienka nám v krátkosti môže napovedať, akí sú Kórejčania a aká je ich podstata. Kórejská filozofia spočíva v úcte a prísnej spoločenskej hierarchii. Ľudia sú tu veľmi vzdelaní a pracovití. Vážia si život, duchovno a ľudí okolo seba. Sú mimoriadne hrdí a pokorní. Rovnako ako ich príslovia a porekadlá.

Najjednoduchší spôsob, na vyjadrenie životných postojov je využitie porovnaní s prírodou. Ľudové múdrosti, mravné zásady či ľudské vlastnosti sú opísané prostredníctvom prírody, prírodných živlov, rastlín zvierat a rôznych predmetov.

Zvieratá v kórejských prísloviach

Ak hovoríme o využívaní zvieracích pomenovaní v prísloviach, ani tie Kórejské nie sú výnimkou. Dôvod je prostý, zvieratá sú nám blízke už od detstva, a preto takéto príslovia rýchlo pochopíme.

Príslovie „nezabíjaj muchu na tanieri, rozbiješ tanier“ vystihuje súčasnú dobu – náhlenie sa za niečím, čo zvyčajne býva maličkosťou. Často sa nadchneme pre niečo nové a chceme to čím skôr popohnať dopredu natoľko, že nedbáme na následky.

Autorita. Slovo, ktoré v Kórei nie je iba slovom. U nás sa bohužiaľ pomaly vytráca a na rad prichádza „rovnosť“. Rovnosť však neznamená nemať autoritu. Príslovie „správa sa ako myš pred kocúrom“ je predobrazom toho, ako sa zo „sedliaka stane pán“, ktorý často nerešpektuje hierarchické postavenie ľudí v spoločnosti. Ďalšou kapitolou ľudskej nadradenosti je úžasné príslovie „ak má pes peniaze, stane sa aj z neho pán Havhav“. Jednoduché a výstižné vyjadrenie, ktoré snáď ani nepotrebuje komentár...

V nadväznosti na predchádzajúce príslovia môžeme poukázať na to, ako rýchlo vieme my ľudia zabudnúť, odkiaľ sme prišli, z akých pomerov pochádzame, čím sme si v živote prešli a čo predchádzalo tomu, kým sme dnes. Jednoduchým príkladom v jednej vete je ďalšie kórejské príslovie: „žaba nerada spomína, že kedysi bola žubrienka“, ktoré na Slovensku poznáme ako „zabudol vôl, že teľaťom bol“.

Klamstvo, lakomstvo, nešťastie

Do tejto skupiny kórejských prísloví sme zaradili myšlienky, ktoré poukazujú na zlé ľudské vlastnosti. Klamstvo a lakomstvo patria k najčastejším ľudským nerestiam. V Kórejskej reči sú obľúbené tieto: „kto už raz klamal, tomu sa neverí“ alebo „lakomec nedá zadarmo ani nádchu“. Konzumná spoločnosť, ktorá súvisí s lenivosťou je v Kórei často sprevádzaná trefnou myšlienkou: „leňoch sa potí pri jedle a mrzne pri práci“. A čo také nešťastie? To nechodí po iba horách, ale občas zablúdi aj do ďalekej Ázie. Obľúbenou odpoveďou na nešťastie je: „smoliar i v kaši nájde kosti“ alebo jednoducho povedané: „dobrák nezbohatne“.

Životné pravdy nehovorené do vetra

Prírodné živly sú múzou mnohých hlbokých myšlienok a životných právd. Aj kórejské príslovia sú popretkávané prírodnými živlami, ktoré okrem iného vyjadrujú aj ich životnú filozofiu, ktorú majú vyobrazenú aj na svojej štátnej vlajke. Príslovie „keď sa spoja slabé vetry, je z toho tajfún“ označuje, že ak prikladáme do ohňa malé polienka, postupne nám vznikne veľký oheň, ktorý rovnako ako vietor, nevieme dostať pod kontrolu. Súvislosť tu nájdeme v našom správaní. Jeden prehrešok plus ďalší, znova a znova ďalšie vedia v našom živote narobiť poriadny zmätok. Vetu „len jednu kocku čokolády“ či „iba raz vynechám cvičenie“ si už iste povedal každý z nás aspoň jeden alebo dvakrát dvanásťkrát...

Ďalšie múdre príslovie hovorí: „nie je nutné vypiť celé more, aby sme zistili, že je v ňom slaná voda“ – no vysvetlite toto zvedavcovi, ktorý je navyše aj tvrdohlavý. Tvrdohlavosť, zvedavosť či netrpezlivosť nás neraz prinútia vyskúšať alebo urobiť veci, o ktorých už vopred vieme, ako dopadnú. Takisto ako vieme, že voda v mori je slaná a nikto a nič to už nezmení...

Tak či onak, by sme mali mať na pamäti aspoň to, že „studená ryža a studený čaj sú znesiteľné, neznesiteľný je studený pohľad a studené slovo.“

Kórejské príslovia v slovenskom šate

Na záver máme pre vás kórejské príslovia preložené do našich, slovenských prísloví a porekadiel. Nech sa páči!

Nerátaj kuriatka, kým ešte nevyšli z vajíčka. = Nevrav hop, kým nepreskočíš.

V šťastnom aj sliepky viac nesú. = Kde spokojnosť, tam všetkého dosť.

Aj do myšacej diery niekedy nahliadne slnko. =Vidieť svetlo na konci tunela.

Neteš sa z ryby v rieke, ale z ryby v ruke. = Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche.

Utekal pred jeleňom a narazil na tigra. = Z dažďa pod odkvap. (alebo Z kaluže do blata.)

Cez deň ťa počujú vtáci, v noci myši. = Aj steny majú uši.

Skúsený človek nevchádza do rieky, kým nezistí, aká je hlboká. = Keď nevieš plávať neskáč do vody.

Smoliar si rozbije nos, aj keď na chrbát padne. = Koho nešťastie prenasleduje, ten si ešte aj v nose prst zlomí.

Smelému aj hviezdy pomôžu. = Pomôž si človeče, aj Pán Boh Ti pomôže.

Prázdny vozík drnčí hlasnejšie. = Prázdny sud najviac duní.

Poznáte ďalšie kórejské príslovia alebo ich slovenské ekvivalenty? Podeľte sa o ne s nami v komentároch.