Vianočná nádielka Lexiky spisovne

LEXIKA Ciferník23.12.2014 Lexika spisovne – jazykové okienko Čas čítania: 3 min.
Vianočná ozdoba na strome
Čas čítania 3 min

Ak máte radi slovenčinu, určite sa potešíte nášmu vianočnému darčeku – špeciálnemu zimnému vydaniu rubriky Lexika spisovne. Dozviete sa čosi o gužmách, snehuliakoch, prieklepoch, snehových prehánkach, ale aj tom, či bolo alebo bola zima. Nebudeme otáľať a už len zaprajeme pohodové čítanie. A v mene celej Lexiky vám želáme pokojné prežitie sviatkov a úspešný prichádzajúci rok 2015!

Viete, čo sú gužmy?

Na internetových stránkach s online predajom obuvi sa nedávno udomácnil výraz gužmy. Vznikol spojením hovorového slova gumáky a čižmy. V tomto prípade ide o gumáky, ktorých vysoké sáry sú zvyčajne z iného, kvalitnejšieho materiálu (koža, brúsená koža, textil...). Tento výraz nevznikol prirodzeným spojením dvoch lexikálnych morfém gum-čižm-, ale vznikol spojením len ich častí, čiže ide o istý druh kontaminácie. Jazykovedci považujú za pozitívny fakt, že sa neprevzal žiaden pojem z angličtiny či iného jazyka, ale sa vytvoril nový, domáci. Je taktiež nejasné, či sa tento výraz ustáli v jazykovej praxi alebo sa naň zabudne spolu s touto obuvou. Používanie je prípustné v hovorovom prejave, v tom oficiálnom sa odporúča radšej použiť opisný spôsob.

Snehuliaky alebo snehuliaci?

Slovo snehuliak je podstatné meno mužského rodu označujúce neživý predmet, i keď pri skloňovaní sa správa ako podstatné meno životné. V slovenčine je skupina predmetov, ktoré skloňujeme podľa životného vzoru chlap (snehuliaci, strašiaci). V jednotnom čísle sa skloňujú ako životné substantíva (vidím snehuliaka), ale v množnom čísle existuje možnosť skloňovať tieto slová aj podľa neživotného vzoru dub (snehuliaky, strašiaky).

Časté podoby snehuliaci a strašiaci sú len znakom toho, že ľudia personifikujú snehuliaky, keďže ich najmä deti považujú za ľudské bytosti. Neživotné skloňovanie v množnom čísle naznačuje, že ľudia tieto predmety nepersonifikujú a zmiešaným skloňovaním (v jednotnom čísle životným a v množnom neživotným) ich pripodobňujú živým bytostiam, nie však k ľuďom (zmiešané skloňovanie majú zvieratá; aj rozprávkové bytosti sa môžu skloňovať podľa vzorov mužskej osoby alebo podľa zmiešaného, teda „zvieracieho“ skloňovania, napr. škriatkovia/škriatky, zmokovia/zmoky, bubáci/bubáky).

Kolísanie medzi životným a neživotným skloňovaním v množnom čísle podstatných mien snehuliak a strašiak je dôsledok protichodnosti dvoch faktorov: predmety označované týmito menami sú neživé, ale súčasne majú príponu typickú pre osoby mužského rodu.

Vianočná reťaz s vločkami

Preklepy a prieklepy

Viete, aký je rozdiel v preklepochprieklepoch? Ak ste si doteraz mysleli, že je to to isté, tak vám teraz pomôžeme a vysvetlíme, v čom sa líšia.

Prieklep je v súčasnosti už výraz, ktorý sa dostáva na kraj slovnej zásoby. Je to prepis na písacom stroji, resp. kópia. Staršie ročníky môžu prieklepy poznať aj ako kopírovací papier, ktorý na prstoch zanechával indigo.

Preklep je zase jav častý, ktorý sa dial ako pri písacích strojoch, tak aj s počítačmi. Na preklepy vás môže dokonca upozorniť softvér, podčiarknutý text môžete vidieť aj na internete, napríklad počas písania e-mailu.

Ododneška, oddnes?

Ak chceme povedať, že niečo začína alebo končí práve dnešným dňom, môžeme využiť slová odteraz či od terajška. Ako je to však s využitím slova dnes? Častým a nespisovným javom je používanie tvaru ododneška, prípadne odo dneška. Správne sa ale vyjadríte, ak napíšete alebo poviete, že ste začali oddnes, oddneška začína váš sviatočný pokoj. A aby sme nezabudli, od dneška sa môže písať aj oddelene.

Snehánky/snehové prehánky

Slovo snehánky vo význame „snehové prehánky“ pochádza z češtiny, kde sa používa v podobe sněhánky. Autorstvo tohto nového slova sa pripisuje moderátorke počasia jednej českej súkromnej televízie, ktorá ho použila pri predpovedi počasia (podľa niektorých zdrojov z internetu išlo pôvodne o prerieknutie). Prostredníctvom médií sa toto slovo rozšírilo v takej miere, že sa zaradilo aj do 2. zväzku publikácie Slovník neologizmů. Nová slova v češtině z roku 2004.

Slovo snehánky možno zaradiť do skupiny príležitostných slov, pri ktorých tvorení sa uplatňujú aj netypické slovotvorné postupy. Vzniklo skrížením dvoch slov z dvojslovného pomenovania snehové prehánky, pričom motiváciou bola spoločná časť oboch slov zložená z písmen -eh- (prvá časť slova – sn- – je z prídavného mena snehové, za ňou nasleduje spoločná časť-eh- a prípona -ánky zo slova prehánky).

Používanie slova snehánky možno pripustiť v neoficiálnych (hovorených) prejavoch, v predpovedi počasia v médiách by sa však mala uprednostňovať ustálená meteorologická terminológia.

Šťastný nový rok

Jeden by povedal, že sa s týmto problémom už nikde nestretneme, ale opak je pravda. Pri tom kvante novoročných vinšov a prianí je ešte stále vysoký počet takých, ktorí vám prajú šťastný Nový rok. Neprajníci sú to! Viete prečo? Pretože Nový rok písaný s veľkým začiatočným písmenom N je iba jeden jediný deň v roku, teda 1. január. Ak náhodou v tomto prípade robíte chybu i vy, poučte sa a doprajte svojim blízkym už len riadny šťastný nový rok.


jeleň

Bolo zima alebo bola zima?

Mrazivé počasie klasicky sprevádza predvianočné i vianočné obdobie. Čo zvyknete vravievať po návrate do teplého príbytku? Že vám vonku bola zima alebo vám bolo zima? Viete o tom, že správne sú obe konštrukcie? V prvom prípade sa slovo zima uplatňuje vo funkcii vetnej príslovky, pričom sa spája s neosobným tvarom slovesa byť, čiže bolo zima, v druhom prípade sa slovo zima uplatňuje ako podstatné meno ženského rodu a vtedy sa spája s tvarom 3. osoby ženského rodu minulého času slovesa byť, čiže bola zima. Rovnako je to so slovom tma, vonku bolo tma – vonku bola tma.

 
prekladateľská agentúra LEXIKA
LEXIKA

Sme tím ľudí s vášňou pre jazyky. Naším poslaním je pomáhať ľuďom komunikovať a navzájom sa dorozumieť. Už od roku 1993 pomáhame našim klientom napredovať.

Čítaj viac



Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *