/ +421 2 5010 6700 Po – Pi: 8.00 – 18.00 hod.

Maďarčina – európsky jazykový unikát

Lexika Ciferník31.10.2018 Spoznávajte svet s Lexikou Čas čítania: 2 min.
žena držiaca maďarskú vlajku

Maďarčina, po maďarsky magyar nyelv, má v Európe zvláštne postavenie. Patrí do tzv. uralskej jazykovej rodiny a je to jediný jazyk v strednej Európe, ktorý nie je indoeurópskym jazykom. Od okolitých jazykov je maďarčina pomerne vzdialená a v celej Európe má len dvoch príbuzných – fínčinu a estónčinu.

Maďarsky hovorí takmer 15 miliónov ľudí. Maďarčina je jedným z úradných jazykov Európskej únie a menšinovým jazykom na Slovensku, v Srbsku, Rumunsku či Chorvátsku. Mnohí maďarčinu považujú za veľmi komplikovaný jazyk, možno aj právom, pretože komplexná gramatická štruktúra, či napríklad 18 pádových koncoviek sú pri učení tvrdým orieškom. No ako sa hovorí, o tom potom. Poďme sa najskôr pozrieť na históriu tohto zaujímavého jazyka.

Neisté korene a runové písmo

Dejiny maďarčiny siahajú až do ďalekej Ázie. Predchodca maďarčiny sa pravdepodobne vyvinul z vetvy obsko-ugorských jazykov už v bronzovej dobe. Jej pôvod nie je presne známy a okrem všeobecne uznávaných teórií o vzniku maďarčiny existujú aj alternatívne názory. Predpokladá sa však, že predkovia dnešných Maďarov postupne migrovali z územia za pohorím Ural až k rieke Tisa. Presnejšie poznatky o maďarčine sú podložené až výskytom izolovaných maďarských slov a mien v textoch z 10. storočia. V tom období sa používalo staré maďarské runové písmo rovás, ktoré bolo neskôr, po vzniku Uhorského kráľovstva, za vlády kráľa Štefana I. nahradené latinkou. Podobne ako mnohé iné jazyky bola i maďarčina ovplyvnená latinčinou. Aj preto, lebo Uhorské kráľovstvo bolo kresťanské. Najstarší zachovaný súvislý text v maďarčine má náboženský charakter a pochádza z 12. storočia. Ortografia tohto a podobných textov bola od dnešnej maďarčiny značne vzdialená. Zaujímavosťou je, že ak hovoríte po maďarsky, pravdepodobne by ste aj tak rozumeli aspoň časti týchto textov, a to aj napriek tomu, že gramatika a slovná zásoba maďarčiny je v porovnaní s 12. storočím pomerne odlišná.

V 17. storočí sa už maďarčina viac-menej podobala tej dnešnej, pribudli prevzaté slová zo slovanských jazykov, ale aj z nemčiny, taliančiny či francúzštiny a neskôr, počas nadvlády Osmanskej ríše, aj turečtiny (napríklad jablko – alma, z tur. elma). O storočie neskôr skupina jazykovedcov na čele s Ferencom Kazinczym odštartovala jazykovú reformu, ktorá okrem iného priniesla viac ako 10-tisíc nových slov.

Zaujímavé idiómy a komplikovaná výslovnosť

Je maďarčina naozaj taká komplikovaná, ako navonok vyzerá? Iste, napríklad rôznorodosť samohlások v maďarčine je pre mnohých nepochopiteľná a spočiatku si vôbec nevedia predstaviť, ako sa niektoré slová vyslovujú. Maďari v bežných komunikačných situáciách tiež používajú množstvo idiómov, v ktorých sa začiatočníci asi sotva vedia zorientovať. Napríklad ak niekto zmizne bez slova, rozlúčky či stopy, Maďari majú zaužívané „eltűnt, mint Petőfi a ködben“ - „(niekto) zmizol ako Petőfi v hmle“. Maďarského básnika Sándora Petőfiho, ktorý sa pridal k revolučnému vojsku, totiž poslednýkrát videli v roku 1849 v bitke pri Segesvári a príčina jeho smrti dodnes nie je objasnená.

Mnohí iste ocenia fakt, že v maďarčine neexistuje mužský a ženský, či dokonca stredný rod. Taktiež tvorenie množného čísla pri podstatných menách je pomerne jednoduché – v maďarčine sa na koniec slova pridáva písmeno „k“, respektíve prípona „ek“. V slovenčine bežne používame niektoré slová, o ktorých ani nevieme, že pochádzajú z maďarčiny – napríklad írečitý (svojský, pôvodný) alebo fijok (zásuvka).

Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *