Slovinský jazyk – najromantickejší spomedzi slovanských jazykov

V tomto článku sa pozrieme bližšie na jazyk podobný nášmu – na slovinčinu. Začnime základnými faktami: slovinský jazyk patrí rovnako ako slovenčina medzi indoeurópske jazyky. Spolu s chorvátčinou,  srbčinou, bosniačtinou a čiernohorčinou ju zaraďujeme k západným južnoslovanským jazykom. Slovinčina je oficiálnym jazykom Slovinska a hovorí ňou zhruba 2,5 milióna ľudí. Pri písaní používa latinku a abeceda obsahuje 25 písmen.

Pôvodcami slovinčiny sú Slovania, ktorí už v 6. storočí osídľovali územie dnešného Slovinska. Prvé písomnosti v slovinskom jazyku a zároveň i v slovanských jazykoch ako takých sú Frizinské pamiatky pochádzajúce z 10 storočia.

Slovinčina je považovaná za romantický jazyk, pretože okrem jednotného a množného čísla rozlišuje aj takzvaný duál. Ten sa používa, keď hovoríme o dvoch ľuďoch či predmetoch.

Defilé prízvukov a dialektov

Napriek tomu, že Slovinsko patrí medzi menšie krajiny, slovinčina má spomedzi všetkých slovanských jazykov má najväčší počet dialektov. Aby sme boli konkrétni používa sa tu 7 hlavných skupín dialektov: gorenjské, dolenjské, štajerské, panonské, korošké, primorské a rovtarské. Tie sa ďalej rozdeľujú do 7 podskupín, ale ich vymenovávaním vás už nebudeme zaťažovať. 🙂

Niektoré nárečia sú od iných natoľko odlišné, že si obyvatelia rôznych regiónov rozumejú len veľmi ťažko. Dôvodom tejto rozmanitosti je forma osídlenia v minulosti. V Slovinsku sa pôvodne nachádzali štyri jazykové skupiny – slovanská, románska, germánska a ugrofínska. Každý región je špecifický svojou geografickou polohou, lesným porastom a hornatými údoliami, ktoré do značnej miery obmedzoval kontakt medzi ľuďmi. Následkom toho bola reč medzi rôznymi regiónmi obohatená špecifikami vo výslovnosti i gramatike.