Tlmočenie slovenského posunkového jazyka

Lucia Švecová Ciferník14.01.2020 Zaujímavosti o prekladoch Čas čítania: 3 min.
tlmočníčka v tmavom oblečení okolo nej sú ruky v tvare rôznych posunkov

Na Slovensku žije približne tri- až štyritisíc nepočujúcich a asi len dvadsať profesionálnych tlmočníkov. V Nórsku, ktoré má približne rovnaký počet obyvateľov, majú minimálne 600 profesionálnych tlmočníkov, pričom tamojší nepočujúci sa sťažujú, že ich je málo.

Prečo je tlmočenie pre nepočujúcich také dôležité? Práve na to sa v článku zameriame. Predstavíme si špecifiká slovenského posunkového jazyka, ako aj tlmočenie z/do tohto jazyka.

Slovenský posunkový jazyk ≠ slovenský jazyk

Mnohí počujúci nerozumejú, prečo nepočujúci potrebujú tlmočníkov, keď sa môžu dorozumieť po slovensky – minimálne v písomnom styku. Pre nepočujúcich však slovenčina predstavuje cudzí jazyk, ich materinský jazyk je slovenský posunkový jazyk. Už z názvu vyplýva, že posunkový jazyk nie je univerzálny, ale líši sa od krajiny ku krajine. Existujú však i univerzálne posunky (asi 30 % posunkov), pomocou ktorých sa nepočujúci Slovák dokáže dorozumieť s nepočujúcim cudzincom.

Nepočujúce deti sa dokážu slovenčinu naučiť, no je dôležité, aby ich vzdelávali odborníci, ktorí im rozumejú. Odborníkov, ktorí dostatočne ovládajú posunkový jazyk je však stále menej, a tak sa nepočujúcim deťom často nedostane kvalitné vzdelanie, čo sa potom odrazí na kvalite ich života. Len ťažko potom rozumejú tlačivám na úradoch či printovým médiám a problém im spôsobujú napríklad aj zmluvy. Nečudo, veď aj počujúci často nevedia, ako vyplniť tlačivo na úrade či celkom nerozumejú zmluve, hoci slovenčina je ich materinský jazyk. Na všetky tieto úkony potrebujú nepočujúci tlmočníka, ktorý im pretlmočí rozhovor na úrade, návštevu lekára či zmluvu.

Posunkový jazyk je plnohodnotný jazyk, no funguje úplne inak ako slovenčina. Ak napríklad povieme slovo varila, každý počujúci vie, že ide o sloveso v minulom čase v ženskom rode, pričom ide o pripravovanie jedla. V posunkovom jazyku treba použiť až tri posunky – žena, bolo variť.

Štruktúru posunkového jazyka možno dobre ilustrovať na príkladoch komunikácie nepočujúceho s počujúcim. Robert Šarina, ktorý s nepočujúcim bratom prevádzkuje občerstvenie Deaf Kebab, kde zamestnáva nepočujúcich, uvádza príklady správ, ktoré mu poslal jeden zamestnanec: „Dnes ísť lerak.“ a „Trebať bezpečnosť dvere.“ V prvom prípade zamestnanec oznamuje, že dnes ide k lekárovi a v druhom, že treba nainštalovať bezpečnostné dvere.

Mená v posunkovom jazyku

Zaujímavý je proces tvorby a vyjadrovanie mien v posunkovom jazyku. Pri známych osobnostiach, ako sú napríklad politici, existujú zaužívané posunky, ktoré poznajú všetci nepočujúci – napríklad Dzurinda sa posunkuje tak, že nepočujúci prstom ukáže fúzy, Mečiar zasa tak, akoby nepočujúci držal v ruke meč.

Mená verejne neznámych osôb sa znázorňujú pomocou posunkov zobrazujúcich písmená abecedy.

Okrem toho, každý nepočujúci v komunite má vlastný menný posunok, ktorý vzniká napríklad na základe charakteristických čŕt daného človeka. Ak niekto napríklad nosí okuliare, môže dostať menný posunok podľa nich. Ak sa stane, že niekomu „prischne“ menný posunok, ktorý sa mu nepáči alebo ho uráža, môže nespokojnosť vyjadriť a nepočujúci mu vytvoria nový posunok. Zaujímavým faktom je tiež, že posunky pre priezviská sa dedia rovnako ako priezviská samotné.

Nenahraditeľní tlmočníci

I keď nepočujúci dokážu byť samostatní, ak dostanú vhodné vzdelanie, tlmočníci sú pre nich dôležití. Preto Jaroslav Cehlárik založil Trnavskú asociáciu sluchovo postihnutých, ktorá zabezpečuje tlmočenie pre nepočujúcich a sluchovo postihnutých. Klient si môže tlmočníka vopred rezervovať na termín, keď má dohodnuté napríklad vyšetrenie u lekára a asociácia zabezpečí tlmočníka. Okrem osobného tlmočenia sprostredkúva aj online tlmočenie – nepočujúci sa spojí s tlmočníkom cez Skype, stačí ak má so sebou mobilný telefón s pripojením na internet.

Hoci je skvelé, že existuje aspoň niekoľko iniciatív na pomoc nepočujúcim, v súčasnosti je na Slovensku stále obrovský problém vychovať novú generáciu tlmočníkov posunkového jazyka. Viac o situácii hovorí Jaroslav Cehlárik.

Tlmočenie posunkového jazyka

Tak ako samotný posunkový jazyk aj tlmočenie pre nepočujúcich má svoje špecifiká. Pri tomto druhu tlmočenia treba myslieť napríklad na to, že tlmočník musí stáť na mieste, kde je ho dobre vidieť a kde je dostatok svetla.

Nemenej dôležitý je vhodný zovňajšok tlmočníka. Všimli ste si, že tlmočníci nosia oblečené jednofarebné, najčastejšie tmavé oblečenie? Je to preto,  aby oblečenie a prípadné vzory na ňom neodvádzali pozornosť od posunkov. Tlmočníčky by nemali nosiť výrazné šperky ani si lakovať nechty a tlmočníci by zase nemali mať príliš zarastenú bradu či fúzy. A rozhodne by nemali žuť žuvačku. Paradoxne však tlmočníčky môžu nosiť výrazný rúž, ktorý pomáha pri odzeraní z pier. Odzeranie praktizujú najmä nedoslýchaví, ktorí síce počujú slabo, no počujú. Nepočujúci dokážu odčítať len slová, ktoré poznajú.

Ako sa tlmočí hudba

Zaujímavou formou tlmočenia pre nepočujúcich je umelecké tlmočenie, ktoré sa využíva napríklad na koncertoch. Keďže nepočujúci nemajú možnosť vypočuť si hudbu, na pódiu sa spolu s kapelou nachádza aj umelecký tlmočník, ktorý osobitným spôsobom sprostredkuje zážitok zo skladby nepočujúcim.

Ak ste zvedaví, ako také umelecké tlmočenie vyzerá, na záver vám ponúkame jednu skutočne chytľavú ukážku. 🙂

 


Zdroje:
taspo.sk
nepocujuci.sk
dennikn.sk
Lucia Švecová
Prekladateľ/Revízor

Prekladateľské remeslo ma prvýkrát oslovilo, keď som si asi ako desaťročná v časopise prečítala rozhovor s prekladateľkou Harryho Pottera. Vtedy som, prirodzene, netušila, že sa tomuto povolaniu budem venovať. No roky ubehli a ja som naozaj začala študovať prekladateľstvo a tlmočníctvo. Popri tom som nastúpila do LEXIKY ako asistentka projektových manažérov a neskôr aj na prekladateľskú stáž, v rámci ktorej som dostala príležitosť spolupracovať s profesionálnou agentúrou a skúsenými prekladateľmi. Okrem toho som absolvovala prekladateľskú stáž aj na Zastúpení Európskej komisie v Bratislave, ktorá mi ponúkla možnosť nazrieť do prekladu pre EÚ. Po ukončení štúdia som začala naplno pracovať v LEXIKE ako interná revízorka/prekladateľka.

Čítaj viac

Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *