Preklady hebrejského jazyka

V spoločnosti LEXIKA už od roku 1993 poskytujeme preklady rôznych dokumentov z hebrejského jazyka do slovenského jazyka. Dokumenty v hebrejskom jazyku prekladáme najčastejšie do slovenčiny, ale aj do češtiny, angličtiny, nemčiny alebo iných jazykov. Spoľahlivo Vám však zabezpečíme aj preklady zo slovenského jazyka do hebrejského jazyka.

Preklady úradných listín, osobných dokumentov či diplomov vám dodáme rýchlo a za primeranú cenu.

Prečo si pri preklade hebrejčiny vybrať LEXIKU?

Všetky preklady spracúvame presne podľa dohody s klientom, dodržiavame dohodnuté dodacie termíny a zakladáme si na vysokej kvalite prekladov a tlmočníckych služieb.

Za spoľahlivosť a kvalitu poskytovaných služieb najlepšie hovoria naši firemní zákazníci, pre ktorých sme preferovaným dodávateľom prekladov z cudzích jazykov do slovenčiny a do ďalších jazykov strednej a východnej Európy.

Okrem kvality si naši zákazníci na spolupráci s nami cenia vysokú profesionalitu a ochotu vyhovieť aj špecifickým požiadavkám.

Z a do hebrejského jazyka okrem úradných prekladov zabezpečujeme aj preklady vnútrofiremnej, obchodnej či technickej dokumentácie. Najčastejšie ide o preklady zmlúv, firemných predpisov a obchodnej a sporovej dokumentácie.

Za viac ako 20 rokov naše služby využilo množstvo domácich, zahraničných, ako aj globálnych spoločností, pre ktoré sme zrealizovali desiatky tisíc prekladateľských projektov, medzi ktoré možno zahrnúť aj preklady z a do hebrejského jazyka.

Zistite cenu


Ako to robíme?

Prekladatelia-špecialisti

Mohli by sme byť pre vás užitoční?

Kontaktuje nás a povedzte nám, s čím by sme vám mohli pomôcť.

Jazyk, ktorý sa podarilo oživiť

Bruchim habaim – Vitajte. Takýto nápis vás privíta, keď pristanete na letisku v Izraeli. Je to totiž krajina s najväčším počtom hebrejsky hovoriacich ľudí. Modernou hebrejčinou hovorí spolu okolo 9 miliónov ľudí a to najmä v Izraeli a okolitých krajinách, ale vďaka prisťahovalcom napríklad aj v Spojených štátoch amerických. V podstate všade tam, kde žijú Židia.

Ak sa zamýšľate nad tým, prečo sme použili výraz „moderná hebrejčina, hneď si všetko vysvetlíme. Moderná hebrejčina, ktorú mnohí nazývajú hebrejsky Ivrit, patrí do skupiny semitských jazykov, konkrétne do kanaánskej skupiny, no niektorí tvrdia, že dnes je už skôr jazykom indoeurópskym, práve vďaka mnohým jazykovým výpožičkám a prevzatým slovám. Má pomerne pestrú históriu a je to jeden z mála jazykov na svete, ktorý bol, obrazne povedané, oživený. Prečo zanikol a ako znovu získal svoje miesto?

mesto Tel Aviv, západ slnka

Vzostup, pád a vzostup hebrejčiny

Vývoj hebrejčiny sa z historického hľadiska dá rozdeliť do štyroch nadväzujúcich období. Prvé obdobie začína v staroveku a je to obdobie biblickej hebrejčiny, jazyka, v ktorom je napísaný Tanach, teda posvätné texty tvoriace súčasť Biblie. Dochované sú taktiež historicky významné Kumránske rukopisy, ktoré okrem iného objasňujú vtedajší jazyk a slovnú zásobu. Po dobytí Izraelského a Judského kráľovstva v 1. storočí pred n. l. hebrejčinu vytláčala aramejčina.

Postupne sa dostávame do druhého obdobia, ktoré je zastúpené mišnaickou hebrejčinou. Jazyk opäť ovplyvňovalo náboženstvo – judaizmus, čo sa odrazilo aj na názve. Mišna je zbierka náboženských textov a ustanovení a je len časťou celého židovského učenia. Jazykovou zaujímavosťou je fakt, že v tomto období hebrejčina prijala mnoho slov z gréčtiny, latinčiny či perzštiny a došlo k zjednodušeniu vetnej skladby v porovnaní s biblickou hebrejčinou. Zhruba v 3. storočí prestáva byť mišnaická hebrejčina využívaná ako jazyk bežnej komunikácie.

Tóra

 

Tretie obdobie je obdobím stredovekej hebrejčiny. Hebrejčina nebola mŕtvym jazykom v pravom zmysle slova, no bola používaná predovšetkým ako písaný jazyk. Na bežnú komunikáciu používali Židia jazyky krajín, v ktorých žili a s rozvíjajúcim sa náboženstvom súvisel aj vznik mnohých novotvarov a pohrebrejčených slov.

So zrodom sionistického hnutia v 19. storočí sa začína obdobie modernej hebrejčiny. Jazykovedec Eliezer Ben Jehuda pôsobiaci v Izraeli začal presadzovať spoločný jazyk pre tamojšie židovské osídlenie, ktorý mal Židov zjednotiť. Neskôr sa ním stala práve moderná hebrejčina, ktorá do veľkej miery nahradila arabčinu, jidiš, nemčinu, ruštinu, francúzštinu či angličtinu, ktorými hovorilo mnoho židovských prisťahovalcov v Izraeli. Takmer celý gramatický systém bol prebratý z biblickej hebrejčiny. Nové slová rýchlo vznikali pod vplyvom indoeurópskych jazykov a do istej miery sa zmenila aj výslovnosť. V roku 1948 sa moderná hebrejčina stala úradným jazykom štátu Izrael.

Mešita v Jeruzaleme

Žiadne samohlásky? Skvelé!

Áno, moderná hebrejská abeceda síce obsahuje len 22 spoluhlások, no ak hebrejské slová nepoznáte a neviete, ako sa čítajú, text bez tzv. vokalizácie presne neprečítate. Vokalizácia a akcenty sa využívajú len ako pomôcka, napríklad pre tých, ktorí sa hebrejsky učia, pre deti alebo v prípade posvätných hebrejských textov. Písmo je staré a postupne sa vyvíjalo. Hebrejčina sa, podobne ako arabčina, píše sprava doľava. Jedna z teórií hovorí, že je to spôsobené tým, že pri vytesávaní znakov do kamenných tabuliek bolo jednoduchšie držať kladivo v silnejšej pravej ruke a dláto v ľavej.

Čo takto skúsiť hebrejský jazykolam? Veta “נחש נשך נחש שנשך נחש“, vyslovená ako „Nachaš nachaš nachaš šenašach nachaš“ znamená „Had uhryzol hada, ktorý uhryzol hada.“ Hebrejčina má pestrú lexiku aj veľa prebratých termínov a niekoľko slov hebrejského pôvodu pozná určite každý z nás, sú nimi napríklad aleluja, amen či abrakadabra.

Hebrejská abeceda