Bude sa to do kufru zmestiť?

Lukáš Slovák Ciferník29.07.2020 Lexika spisovne – jazykové okienko Čas čítania: 3 min.
jazykova poradna o slove zmestiť sa
Čas čítania 3 min

Ak ste spozorneli hneď pri nadpise, tešíme sa spolu s vami, na spisovnú slovenčinu určite nedáte dopustiť. Pre tých, ktorí nevedia, o čom je reč, máme na nasledujúcich riadkoch odpoveď.

Dovolenka – časť prvá – balíme kufre

Dovolenku si určite občas treba dovoliť, oddych je dôležitý. Mimochodom, práve od slovesa „dovoliť“ bolo pomenovanie dovolenka odvodené – ide o dovolenú neprítomnosť v práci. No a ak sa už horlivo balíte, máme pre vás pár tipov.

V prvom rade, zbaľte sa do kufra, nie do kufru (kufru je tvar datívu: komu, čomu – kufru). Do kufra nepochybne patrí napríklad dobrá knižka, nabíjačka na mobil, žabky k vode, opaľovací krém a oblečenie. Pozastavili ste sa niekedy nad tým, prečo ženy nosia blúzky či tielka bez rukávov a muži napríklad košeľu s krátkym rukávom? Správne by sme v oboch prípadoch mali hovoriť o rukávoch v množnom čísle, sú predsa dva. Jednotné číslo si nechajme napríklad na slovné spojenie mať eso v rukáve. Keď sme pri esách, vziať si môžete aj hracie karty.

S balením to ale neprežeňte, prepchaté kufre sa rovnajú starostiam navyše i extra poplatkom na letisku. Okrem toho sa môže stať, že sa všetky tie veci do kufra jednoducho nebudú zmestiť. Tvar „nebudú zmestiť“ je možno pre niektorých z nás pekný a dáva úplný zmysel, no zo spisovného hľadiska nie je správny. Zložený tvar budúceho času sa totiž tvorí len od nedokonavých slovies (jesť, piť – budem jesť, budem piť). Sloveso zmestiť sa je dokonavé, vyjadruje ukončený dej. Spisovne by teda otázka z nadpisu mala znieť: Zmestí sa to do kufra?

Dovolenka – časť druhá – odchod a stres

Všetci to poznáme. Už sa na dovolenku tak tešíme, že na niekoľko minút máme pri odchode z domu či bytu úplný výpadok pamäti. „Zavrel som dvere? Vypol som šporák a žehličku? Zamkol som všetky zámky?“ Obvykle sa nemusíme báť, tieto činnosti už máme „zautomatizované“ a pravdepodobnosť horiacej domácnosti kvôli zapnutej žehličke je nízka. No ako obvykle, aj s týmto súvisí slovenčina. Spisovne totiž vypíname sporák, nie šporák.

Keď sme pri zámkoch a zámkach – pre mechanizmus na dverách sa častejšie používa slovo zámka, no správny je aj tvar zámok. Ten okrem iného označuje aj budovu. Ak chceme zabezpečiť pivnicu a zámka visí, správne prídavné meno je visacia, nie visiaca zámka.

Dovolenka – časť tretia – hor sa na pláž

Cesta je za nami a úspešne sme zakotvili na pláži pri mori. Všetko išlo bez problémov, až na pár hlášok „Otočte sa, keď to bude možné...“. Vtedy má človek chuť vyhodiť navigáciu von oknom.

O tom, že spisovnej slovenčiny sa nezbavíme ani na dovolenke, svedčí aj fakt, že plážové lehátko je vlastne spisovne ležadlo a na obed nebude čerstvý filet, ale fileta z morského vlka. Pravda, vonku je teplo, treba si užiť pekné počasie a občas nehľadieť na spisovnú slovenčinu… tak hor sa na pláž!

No a vedeli ste, že citoslovce hor sa! je vlastne skrátené „hore sa“ a môžete ho zapísať aj s apostrofom, ako hor’ sa? Dobre, už vás necháme odpočívať...

Čerešnička na záver – je taký hic, že krém na opaľovanie vymieňame za grilovacie korenie

Ako si poradiť s teplom vám dnes neporadíme, no určite sa zíde týchto pár slov a fráz, ktoré sú s teplom spojené. Ak sa vrátime k pobalenému kufru – na opísanie toho, ako nám je teplo, môžeme použiť napríklad expresívne „potím sa ako somár v kufri“.

Krátkym a trefným slovom hic môžeme zase pomenovať veľmi horúce počasie či extrémne teplo. Toto slovo pochádza pôvodne z nemčiny a u nás sa ustálilo ako subštandardný slangový výraz. Pekné slovenské, no málo používané, sú aj slová páľava, vara, úžeh, znoj či suchopár. Všetky označujú horúce počasie či veľké sucho, no nie všetky sú spisovné. Ale to dnes nevadí, nechajme spisovnosť nateraz tak a poďme si užiť trochu tej dovolenky.

 
Lukáš Slovák
Lukáš Slovák
Project manager

V LEXIKE som svoju kariéru začal v roku 2016 ako asistent projektových manažérov a s prestávkami na pracovno-jazykové pobyty v USA a Taliansku som postupne dokončil štúdium prekladateľstva a tlmočníctva v kombinácii angličtina-taliančina. Následne som prešiel na pozíciu projektového manažéra. Prekladaniu a prekladom som sa aktívnejšie venoval od roku 2014, momentálne však na ne neostáva priestor, tak si radšej prečítam dobre preloženú (či nepreloženú) knihu. Moje pozadie mi umožňuje detailne spracovať a riadiť projekty a vyhovieť i netradičným požiadavkám našich klientov. S prekladateľmi sa rád pozhováram aj na/o niektorej z „jazykových“ rovín.

Čítaj viac



Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *