Portugalčina – jazyk známych moreplavcov

Portugalský pôvod prináleží svetoznámym moreplavcom ako Vasco da Gama, Fernão de Magalhães či Bartolomeo Diaz. Možno aj preto je dnes portugalčina jedným z najpoužívanejších jazykov na svete. Odhaduje sa, že touto rečou rozpráva 220 až 235 miliónov ľudí takmer v každom kúte sveta.

Portugalský jazyk patrí do vetvy indoeurópskych jazykov do rodiny románskych jazykov. Keďže má latinský pôvod, jeho abeceda sa skladá z 26 písmen. V portugalskom jazyku neexistuje ani jeden gramatický pád a vynechávajú sa v ňom zámená. Z pohľadu typológie ho zaraďujeme medzi flektívne jazyky. Portugalčina obsahuje niekoľko stoviek dialektov a takzvaných kreolských jazykov. Jeden z nich – galícijský dialekt je považovaný za samostatný jazyk a používa sa v Španielsku.

Najmenej portugalsky hovoriacich ľudí je v Portugalsku

Aby sme boli presní, iba 5 % zo všetkých ľudí hovoriacich portugalčinou žije v domácej krajine tohto jazyka – v Portugalsku. Keď však vezmeme do úvahy vysokú populáciu Brazílie či Mozambiku, kde je portugalčina takisto úradným jazykom, hneď nám bude jasné, prečo to tak je. Okrem týchto krajín sa po portugalsky dohovoríte napríklad aj v Angole, na Kapverdách, v Rovníkovej Guinei, v Guinei-Bissau, v Demokratickej republike Svätého Tomáša a Princovho ostrova, na Azorách a Madeire, vo Východnom Timore, v Macao a v indickej Goe.

Potomok ľudovej latinčiny i arabčiny

Portugalský jazyk sa vyvíjal už od 3. storočia na území Iberského polostrova. Vznikal z takzvanej vulgárnej alebo ľudovej latinčiny, ktorá bola hovorovou formou latinského jazyka a používali ju predovšetkým rímski vojaci a osadníci. Po rozpade rímskej ríše sa portugalský jazyk začal postupne vyvíjať z predrománskych jazykov a jeho transformácia do dnešnej podoby trvala až do 15. storočia.

Vďaka Maurom, ktorí ovládali územie Portugalska v 8. – 15. storočí bol vývoj portugalského jazyka významne ovplyvnený aj arabčinou. Výsledkom tohto vplyvu je množstvo slov prebratých z arabčiny, ktoré sa dodnes v portugalčine používajú. Mnoho z nich sa začína typickým „al“, napríklad almofada (vankúš). So slovom almofada sa spája aj tradičné potugalské príslovie „Não faças nada sem consultar a almofad“. Toto príslovie v doslovnom preklade z portugalčiny znamená „Nerob nič bez predchádzajúcej konzultácie s vankúšom.“, no v slovenčine je nám známe ako „ráno múdrejšie večera“.

Posledný latinský kvet, divý a prekrásny

Portugalskému jazyku sa okrem bohatej histórie a rozšírenému používaniu dostalo aj pocty od významných svetových umelcov. Známy španielsky spisovateľ a dramatik Miguel de Cervantes Saavedra dal portugalčine prívlastok „sladký a láskavý jazyk“. Dôvodom môže byť fakt, že aj napriek malým rozdielom vo výslovnosti alebo slovnej zásobe, je v gramatike rovnaký tak v Európe, ako aj v Amerike, Afrike a Ázii.

Ďalším milovníkom portugalského jazyka bol brazílsky spisovateľ Olavo Bilac s poetickou dušou, ktorý túto reč opísal ako „posledný latinský kvet, divý a prekrásny“...

Ako vnímate portugalský jazyk vy? Vyvoláva aj vo vás príjemné pocity či dokonca umeleckú náladu? Podeľte sa s nami v komentároch.