Španielsko – krajina pretkaná horami a tradíciami
LEXIKA 08.02.2016 Spoznávajte svet s Lexikou Čas čítania: 7 min.Španielske kráľovstvo, Reino de España, je jednou z dvanástich európskych monarchií a je tiež jedným z najhornatejších štátov Európy. Ponúka množstvo jedinečných prírodných scenérií, historických pamiatok, nezameniteľných tradičných chutí či vôní... A práve preto je táto krajina hôr, pláží, pomarančov, paelly, futbalu, flamenca, toreádorov, siesty i fiesty, treťou najnavštevovanejšou destináciou na svete. Viac turistov už mieri iba do Francúzska a Spojených štátov amerických.
Španielsko sa člení na 17 regiónov, respektíve autonómnych komunít (ciudades autonomas). Pätnásť z nich leží na území Pyrenejského polostrova, zvyšné dve tvoria ostrovné skupiny. Baleárske ostrovy, Islas Baleares, ležia východne od španielskeho pobrežia a ich súčasťou sú aj populárne dovolenkové destinácie – Mallorca, Menorca a Ibiza. Kanárske ostrovy, Islas Canarias, sa nachádzajú približne 100 kilometrov západne od pobrežia Maroka a tiež sa radia medzi turisticky vyhľadávané lokality – najmä Tenerife a Gran Canaria.
Španielsku patria aj tri menšie ostrovy pri pobreží Maroka – Islas Chafarinas, Penon de Alhucemas a Penon de Velez de la Gomera, a priamo na marockom území ležiace autonómne mestá Ceuta a Melilla.
História krajiny je spojená najmä s významnými starovekými i stredovekými kultúrami, no prvé ľudské osídlenia sa tu nachádzali už v čase paleolitu. O tom svedčia aj maľby v „Sixtínskej kaplnke praveku” – jaskyni Altamira v Kantábrii. V staroveku sa tu začali usídľovať nielen iberské kmene, ale aj Gréci, Kelti, Feničania či Kartáginci, pokým sa oblasť nedostala pod nadvládu Rimanov.
Hispania bola neskôr podrobená germánskymi kmeňmi a severoafrickými moslimami, Maurmi. Neskôr sa však karta obrátila a po reconquiste, čiže znovuzískaní maurských území a rozšírení kresťanstva, sa Španielsko stalo prvou koloniálnou veľmocou. Aj vďaka tomu je dnes španielčina druhým najrozšírenejším jazykom na svete.
Rozmanité mená
S historickým vplyvom rôznych národov a kultúr súvisí aj samotný názov krajiny – España. Na etymológii tohto slova sa historici nevedia zhodnúť ani v súčasnosti, existuje preto niekoľko hypotéz jeho vzniku. Najznámejším historickým pomenovaním, a podľa mnohých priamym predchodcom slova España, je latinské Hispania. No už pri tomto mene sa názory na jeho pôvod rozchádzajú.
Niektorí sa prikláňajú k vysvetleniu renesančného učenca Antonia de Nebrija, ktorý tvrdil, že slovo Hispania je odvodené od iberského Hispalis, „mesto západného sveta”. S tým nesúhlasil iný učenec, Jesús Luis Cunchillos, ktorý presadzoval názor, že slovo je fenického pôvodu. Koreň slova span totiž spojil s fenickým slovom spy, ktoré znamená „kuť kovy”: i-spn-ya je teda „zem, kde sa kujú kovy”.
Z jazyka Feničanov tiež pochádza ďalšie možné vysvetlenie – slovo I-Shpania, „krajina zajacov”, prípadne „hrana, okraj”. To podporuje aj fakt, že rímske mince z tejto oblasti zobrazovali ženskú postavu so zajacom pri nohách.
Rimania sa však tiež mohli inšpirovať gréckym poetizmom Hesperia, „krajina zapadajúceho slnka”, respektíve „západná zem”, ktorým Gréci pôvodne pomenúvali Taliansko. Keďže územie Španielska leží ešte západnejšie, po objavení ho začali volať Hesperia ultima, „posledná zem na západe”.Hispania alebo teda neskoršie España, však mohlo byť odvodené aj od baskického slova pomenúvajúceho „okraj, hranu, hranicu” – Ezpanna.
S úplne odlišným názorom však prišli dvaja židovskí učenci v 15. storočí – Don Isaac Abrabanel a Solomon ibn Verga. Obaja vo svojich dielach spomínajú príbeh o tom, že prví Židia boli na územie Španielska privezení loďou, ktorá patrila Grékovi Phirosovi. Ten bol komplicom babylonského kráľa obliehajúceho Jeruzalem a údajne mu bolo zverené jedno z kráľovstiev v Španielsku. Vďaka sobášu sa stal príbuzným Espana, synovca kráľa Heraclesa, ktorý bol tiež pánom v španielskych kolóniách. Heracles sa neskôr vzdal trónu v prospech Espana – a podľa neho bolo územie pomenované España. Na základe výpovedí tvrdia, že tento názov bol používaný už približne 350 rokov pred Kristom.
Nepoznané krásy Španielska
Ak ste už navštívili katedrálu Sagrada Familia v Barcelone, palácový komplex Alhambra v Granade či iné známe turistické lokality, možno vás zaujmú nami vybrané, pomerne neprebádané kúty Španielska. Milovníkov histórie určite zaujme návšteva mestečka Albarracín v provincii Teruel v autonómnej komunite Aragon. V minulosti bolo hlavným mestom maurského kráľovstva Taifa a je pomenované podľa rodiny Al Banū Razín, ktorá tu vládla. V súčasnosti tu však žije len niečo vyše 1 000 obyvateľov.
V Albarracíne nájdete plne zachovanú stredovekú architektúru s prvkami typickými pre arabské stavby. Naimpozantnejšou súčasťou mesta je jeho opevnenie, ktoré obklopuje omnoho väčšie územie ako len hlavné centrum. Bolo postavené v troch fázach, preto tu nájdete pevnosť Alcázar či vežu Andador pochádzajúce z 10. storočia, rovnako ako časti múru z 11. storočia, i „nové” stavby, ktoré boli postavené už kresťanskými vládcami. Okrem iných napríklad aj katedrálu El Salvador, pridruženú k staršiemu biskupskému palácu, či Diecézne múzeum.
Stredoveké kultúrne pamiatky však nie sú jedinými historickými artefaktmi v tejto oblasti: z čias starého Ríma pochádzajú zvyšky 18 kilometrov dlhého akvaduktu, ktorý končí v blízkom mestečku Cella. Jaskynný prístrešok Prado del Navazo, tiež známy ako „Toricos de Navazo”, zase ukrýva rytiny a zobrazenia zvieracích figúr, pocházajúcich z obdobia neskorého paloelitu i neolitu. Sú výnimočné najmä tým, že narozdiel od väčšiny malieb z tohto obdobia sú vytvorené pomocou bielej farby – zdobia totiž prevažne červený skalný podklad.
A keď už spomíname skaly, okolie Albarracínu je najvyhľadávanejšou a údajne aj najlepšou španielskou lokalitou pre bouldering – lezeckú techniku praktikovanú na menších skalných blokoch, pri ktorej sa nevyužíva lano. Po tomto výpočte sa asi netreba čudovať, že v roku 1961 získalo mesto titul Monumento Nacional a je tiež súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Jedným z málo navštevovaných regiónov, ktorý ukrýva pre zmenu množstvo prírodných bohatstiev, je Astúria. Leží medzi Galíciou a Kantábriou na severe Španielska. Na relatívne malom území sa tu môžete na vlastné oči presvedčiť o výnimočnom kontraste medzi pokojnými rybárskymi mestečkami na pobreží Pacifiku a skalnatými štítmi pohorí. Návšteva tejto časti krajiny je ideálna pre všetkých, ktorí si chcú vychutnať nepreplnené pláže, často ukryté pod strmými útesmi, zelené pastviny, hlboké plesá a horskú panorámu. Asi aj preto si túto oblasť zamiloval Woody Allen.
Ten čas strávený v Astúrii odporúča každému, kto sa chce „vyhnúť všetkému škaredému vo svete”. Objavovať tu môžete napríklad aj neprebádané pohorie Sierra del Sueve, ktoré je domovom unikátneho živočíšneho druhu – astúrskeho ponyho, známeho pod názvom asturcón. Alebo oblasť Piloña, nazývanú aj krajina cideru, kde je produkcia i konzumácia tohto nápoja dôležitou súčasťou životného štýlu. A „sidrería” (niečo ako naša piváreň, len miesto piva je v ponuke cider) sa nachádza takmer v každej dedine.
Najväčším lákadlom je však národný park Picos de Europa, ktorý ponúka takmer nepoškvrnené prírodné scenérie, malebné dedinky, vysoké štíty a jedinečnú flóru, ktorej súčasťou sú napríklad aj divoké orchidey. Z historického hľadiska je významým bodom jaskyňa Covadonga, v ktorej sa nachádza svätyňa Panny Márie, rovnako ako hrobka kráľa Pelaya. Spomínaný kráľ sa zaslúžil o víťazstvo v bitke nad Maurmi, ktoré započalo snahu kresťanov o znovudobytie španielskeho územia.
Netradičné festivaly
Festivaly, čiže fiesty, sú neodmysliteľnou súčasťou života v Španielsku. Niektoré z nich sú celosvetovo známe, i keď sa našincovi môžu zdať pomerne zvláštne: napríklad La Tomantina, veľká paradajková bitka, ktorá sa každoročne odohráva v meste Buñol. Alebo Sanfermines v meste Pamplona, ktorý sa koná na počasť Svätého Fermina a ktorého súčasťou je aj encierro, čiže pouličný beh (alebo skôr útek) mladých mužov pred šiestimi býkmi. V Španielsku sa však môžete zúčastniť aj iných, ešte o niečo bizarnejších festivalov.
Ak ste v uplynulom roku prekonali závažnú chorobu alebo prežili moment, počas ktorého ste sa ocitli blízko smrti, práve pre vás je určená Fiesta de Santa Marta de Ribarteme. Každoročne sa koná v mestečku Las Nieves v Galícii a je poctou Svätej Marte de Ribartrame, patrónke vzkriesenia. V istom zmysle ide o omšu, na ktorej ľudia ďakujú patrónke za to, že ušetrila ich životy – na čom by nebolo nič zvláštne. Podľa tradície sa však „takmer zosnulí” účastníci zúčastňujú veľkého spievodu cez celé mesto, počas ktorého ležia vo vlastných truhlách, uložených na pleciach smútočne odetých rodinných príslušníkov. Neboli to však Španieli, ak by aj niečo také ponuré a mierne morbídne neukončili optimisticky – tancom, dobrým jedlom i ohňostrojmi.
Súťaž o najbizarnejší (španielsky) festival však v našom súkromnom rebríčku vyhral El Colacho, ktorý sa koná na sviatok Božieho tela (Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi) v uliciach mestečka Castrillo de Murcia. Jeho hlavnou náplňou však nie sú ani modlitby či oslavné procesie, ale – skákanie ponad malé deti. Nežartujeme. Všetci rodičia s deťmi narodenými v uplynulých dvanástich mesiacoch sa zhromaždia v uliciach, v ktorých sa nachádzajú na zemi uložené matrace. Na ne následne položia svoje ratolesti a počkajú, kým ponad ne nepreskočí niekoľko mužov prezlečených za diablov. To ich má neskôr v živote ochrániť pred zlými duchmi aj chorobami. Hoci to znie absurdne, história festivalu sa datuje už niekde do roku 1620 a k zraneniu dochádza len zriedka – a aj to na strane skokanov.
Ak náhodou niekto nemá šancu zúčastniť sa tohto očistného rituálu ako dieťa, možnosť na reparát má počas osláv noci San Juana, čiže Svätého Jána, v niektorom z mnohých miest. Aj v Španielsku sú ich súčasťou svätojánske ohne a tradícia hovorí, že kto cez slávnostnú vatru preskočí, očistí sa od chorôb i všetkého zlého.
Faktografické okienko:
– Vďaka svojej južnej polohe bola väčšia časť Španielska uchránená pred vplyvom doby ľadovej, a práve preto sa táto oblast pýši unikátnou flórou. Kým v celej Európe sa nachádza približne 9 000 rastlinných druhov, v Španielsku rastie asi 8 000 z nich. Okolo 2 000 z nich tiež tvoria endemity – rastliny jedinečné pre túto geografickú oblasť.
– Najvyšším bodom Španielska je vrchol sopky Pico de Teide, nachádzajúcej sa na ostrove Tenerife, ktorý je súčasťou Kanárskych ostrovov. Týči sa do výšky 3 718 metrov nad morom. Najvyšším bodom pevninového Španielska je vrch Mulhacén, ktorý je súčasťou pohoria Sierra Nevada a dosahuje výšku 3 477 metrov nad morom.
– Štúdia z roku 2015 ukázala, že náboženstvo už v Španielsku nemá taký silný vplyv ako v minulosti: počet ateistov či neveriacich stúpol na 25 % a príslušnosť k rímskokatolíckej cirkvi uvádza len 68 % populácie, kým v minulosti toto číslo presahovalo hranicu 90 %. Svedčí o tom okrem iného aj fakt, že počet kňazov či mníšok v krajine neustále klesá.
– Španielsko v posledných rokoch zaznamenalo pokles pôrodnosti. S priemerom 9,64 narodených detí na 1 000 obyvateľov mu vo svete patrí až 201. miesto z celkového počtu 224 krajín. (podľa údajov agentúry CIA)
Sme tím ľudí s vášňou pre jazyky. Naším poslaním je pomáhať ľuďom komunikovať a navzájom sa dorozumieť. Už od roku 1993 pomáhame našim klientom napredovať.
Povedzte to ďalej!