Britská vs americká angličtina: Aké sú medzi nimi rozdiely?

Prečo sú britská a americká angličtina odlišné?

Ak rozdelíte dvojičky a vychováte ich v dvoch rozličných domácnostiach, budú sa síce na seba nápadne podobať, isté rozličnosti si na nich ale určite všimne každý. Niečo podobné sa stalo aj s angličtinou, keď ju na nový kontinent priniesli britskí osadníci a začali ju kultivovať po svojom. Britský variant bol ovplyvnený najmä francúzštinou, zatiaľ čo ten americký preberal slová zo španielčiny.

Ak sa naučíte po anglicky a vezmete si do ruky dve knihy, jednu vydanú v Spojených štátoch a druhú v Británii, prečítate si bez problémov obe, no určite budete vedieť rozlíšiť, z ktorej krajiny ktorá publikácia pochádza. Upozornia vás na to drobné rozdiely vo výbere slov, ich hláskovaní, či gramatických štruktúrach. A práve na tieto rozdiely sa v dnešnom článku pozrieme detailnejšie.

Ktorú verziu angličtiny ma naučili na škole a ktorú mám používať?

Asi vás neprekvapí, že tú britskú. Keďže nám pôvodne bola Británia bližšie, padlo na Slovensku rozhodnutie, že vyučovať sa bude práve tá. No dnes, v dobe masovej globalizácie a kultúrneho rozmachu Ameriky, je takmer isté, že väčšia časť angličtiny, ktorú vidíte, je angličtina americká. Preto je výhodné zorientovať sa v oboch variantoch.

Z hľadiska výslovnosti je pre začiatočníkov výhodnejšia americká angličtina, nakoľko je nášmu jazykovému prostrediu o čosi bližšia. V profesionálnej a korporátnej sfére u nás stále, aj keď len o máličko, prevažuje zas tá britská.

Okrem britskej a americkej variety rozoznávame aj austrálsku, kanadskú, novozélandskú, juhoafrickú či indickú angličtinu.

Budú mi rozumieť rovnako v Londýne aj v New Yorku?

Nebojte sa, budú. Aj keby ste sem tam nejaké slovo či výslovnosť netrafili. Rozdiely v jazyku nie sú pre rodených Britov, Američanov, Austrálčanov či Kanaďanov murované steny, ktorú nevedia prekonať.

Na používanú varietu si dajte pozor pri písomnej komunikácii. Tu platí, že jednotnosť textu je prvoradá. Ak si pri písaní anglických textov zvolíte jeden typ angličtiny, držte sa ho a nemiešajte ho s iným.

Rozdiely medzi britskou a americkou angličtinou v písaní

Možno ste sa už niekedy pri písaní anglických textov stretli s tým, že váš textový editor vám v rámci pravopisu podčiarkol slovo, o ktorom tvrdil, že je nesprávne. Pri jeho kontrole v slovníku alebo na internete ste však zistili, že je správne. Rozdiel bol v rozlíšení britskej a americkej angličtiny.

Hlavnou odlišnosťou medzi britskou a americkou angličtinou v písaní je tá, že americká angličtina vypúšťa niektoré písmenká. Briti sa týchto písmen nechcú vzdať, a tak môžeme vidieť rozdiel napríklad v týchto slovách:

Písanie slov v britskej a americkej angličtine sa môže odlišovať aj zámenou písmeniek, či zmenou ich poradia:

Zaujímavosťou je, že britská angličtina používa skratky v oslovení bez bodiek, napríklad Mr Bean, Mrs Smith, Dr House. Američania tieto bodky za tituly bežne dávajú.

Ďalšie príklady:

Rozdiely medzi britskou a americkou angličtinou vo výslovnosti

Jeden z najväčších rozdielov medzi britskou a americkou angličtinou je v prízvuku, resp. výslovnosti. Britský prízvuk rozoznáte od tej amerického prízvuku už na prvé počutie. V rámci americkej a britskej výslovnosti sú potom aj ďalšie rozdiely v dialektoch krajín, miest či komunít.

Rozdiel vo výslovnosti spoluhlásky „r“

Američania vo výslovnosti vždy vyslovujú písmeno „r“, zatiaľ čo Briti toto písmenko „hltajú“ (v prípade, ak ním nezačína slabika). Napríklad:

Rozdiely v prízvuku na inej slabike

Američania si v niektorých prípadoch uľahčujú výslovnosť tým, že zmenia zvuk samohlások v slove alebo ich jednoducho zo slova úplne vypustia:

Síce sa hovorí, že lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť, v tomto prípade to ale platí naopak. Preto prikladáme aj krátke video s ukážkami výslovnosti jednotlivých amerických a britských slov.

Rozdiely v dĺžke samohlások

Možno sa vám niekedy zdalo, že zatiaľ čo rodený Brit hovoril dlho, rodený Američan dokázal tú istú vetu povedať oveľa rýchlejšie. Zdanie vás neklame. Britská angličtina skutočne niektoré slová naťahuje. Porovnajte výslovnosť samohlások v nasledujúcich slovách, skúste si ich sami povedať v oboch varietach, a sami uvidíte, že v americkej vám to pôjde o čosi rýchlejšie.

Ďalším rozdielom, ktorý sa dá rozoznať na prvé počutie je americká tendencia vypúšťať spoluhlásku „j“, keď sa vo výslovnosti nachádza za spoluhláskami t,d,n,l,z,s. Brit ju na rozdiel od Američana jasne vysloví.

Rozdiely medzi britskou a americkou angličtinou v gramatike

O čosi zložitejšie je to s britskou a americkou angličtinou z pohľadu gramatiky. Aj keď sú rozdiely malé, nie sú zanedbateľné.

Rozdiel pri slovese to have

Napríklad sloveso mať. Zatiaľ čo Briti používajú na vyjadrenie niečoho, čo vlastnia sloveso „have got“ („I have got a book.“), Američania používajú iba „have“ alebo aj samotné „got“ („I have a book.“ alebo „I got a book.“). Pozor: sloveso „have got“ sa používa aj v americkej angličtine, predovšetkým vo význame „musieť“ („I have got to go“ – Musím ísť.)

Rozdiely pri predprítomnom čase (Present Perfect)

Rozdiel je aj v používaní predprítomného času, napríklad Briti používajú v predprítomnom čase sloveso „have“ (I have just arrived – Práve som prišiel). V USA sa zaobídu bez tohto slovesa, a tak ich veta znie jednoduchšie – I just arrived.

Rozdiely pri nepravidelných slovesách

V gramatike nájdeme rozdiely aj pri niektorých nepravidelných slovesách, napríklad:

Dôležitý rozdiel je v často používanom slovese get. V britskej angličtine má tvar get – got – got. V Amerike používajú verziu get – got – gotten. Rovnako ale platí, že vlastníctvo sa ním v americkej angličtine v spojení s have vytvoriť nedá. Veta “I have gotten a book” teda nie je správna v žiadnej krajine.

Rozdiel pri používaní predložiek

Aj tak banálna vec ako predložka dokáže narobiť zmätok a aj keď americká a britská angličtina zdieľajú väčšinu z nich, niektoré frázy sa vďaka nim rozchádzajú.

Rozdiel pri towards a toward

Tieto prípony často študenti a študentky angličtiny nevedia rozlíšiť. Ich použitie však nie je úplne zameniteľné. Plná forma, teda -wards je typická pre Britániu a skrátená forma -ward sa používa v Amerike. Platí tak, že idete towards your flat ale toward your apartment.

Rozdiely pri hromadných podstatných menách

Pri hromadných podstatných menách sú takisto odlišnosti. Napríklad slová team (tím) či comitee (komisia) sú v britskej angličtine považované za množné aj jednotné číslo, pričom vo väčšine prípadov sa prikláňajú skôr k množnému číslu, ktorým poukazujú na viacero členov danej skupiny. V USA sa výhradne používajú v singulári, nakoľko danú skupinu považujú za jeden celok.

Rozdiely medzi britskou a americkou angličtinou v slovnej zásobe

Ak hovoríme o rozdieloch medzi britskou a americkou angličtinou, ďalšou záludnosťou je rozhodne slovná zásoba. V nejednom prípade sa totiž na pomenovanie tej istej veci v britskej a americkej angličtine používajú rozdielne slová.

Niekedy sú tieto slová špecifické len pre jeden jazykový variant. Problém nastáva, keď sa dané slovo používa v oboch variantoch, ale v úplne odlišnom význame, ako napríklad:

*Systém ciest v Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch je rozdielny od nášho. Existuje preto mnoho ďalších názvov, ktoré by sme v slovenčine preložili ako diaľnica a ktoré majú v daných krajinách svoje špecifické použitia. Viac sa dočítate napr. na stránke Oxford Learner’s Dictionary v časti Culture.