Odborná špecializácia – povinná výbava prekladateľa

Eva Dinušová Ciferník14.05.2020 Pre prekladateľov Čas čítania: 3 min.
Špecializovaní prekladatelia - Lexika
Čas čítania 3 min

Vo svete odborných prekladov je špecializácia veľkou témou. My v Lexike jej prikladáme dôležitosť. Jedna z prvých otázok, ktorú sa pýtame našich prekladateľov sa týka práve ich odbornej špecializácie. Inými slovami, zaujíma nás, na aké typy textov sa zameriavajú a ako túto odbornosť získali.

Profesionál verzus amatér

Profesionálny prekladateľ dokáže dokonale porozumieť obsahu, ovláda odborný jazyk a bez problémov dokáže vytvoriť nový text v cieľovom jazyku. Takisto by malo byť samozrejmosťou, že ovláda špecifiká daného odvetviaza svojim prekladom si za každých okolností stojí. Z praxe totiž vie, ako sa to či ono slovo v danom kontexte používa a nemá problém si svoje riešenie obhájiť. V tak dôležitých dokumentoch ako sú napríklad patentové prihlášky môže mať už drobné nepochopenie zdrojového textu či minimálny odklon v preklade ďalekosiahle následky.

Špecializácia „všetko“

Pri nadväzovaní novej spolupráce sa zakaždým pýtame na odborné zameranie daného kandidáta. Najmä dlhoroční, skúsení prekladatelia zvyknú odpovedať, že nemajú špecializáciu, pretože za 20 rokov svojej praxe robili už asi všetko – od techniky a práva, cez medicínu, až po financie či dokonca umelecký preklad. Hoci na prvé počutie to môže znieť lákavo – spolupracovať s „univerzálnym prekladateľom“ – takáto odpoveď nás nepoteší. Zo skúseností totiž vieme, že skôr či neskôr sa ukáže slabina v niektorej z uvedených oblastí.

Nedocenená špecializácia

Firmy neraz využívajú služby jedného prekladateľa na všetko a očakávajú, že pre nich preloží technickú špecifikáciu produktov, obchodnú zmluvu a napokon marketingový text pre reklamnú kampaň. Niet preto divu, že sa na prekladateľskom trhu nájdu aj „univerzálni prekladatelia“.

Je ale naozaj možné, aby bol niekto expert na všetky tieto oblasti? Alebo ide v tomto prípade kvalita bokom a prekladá sa primárne na úrovni slova, či vety a nie celkového významu textu, berúc do úvahy všetky nuansy, kultúrne špecifiká a zaužívanú terminológiu? Má prekladateľ, ktorý sa nešpecializuje na danú oblasť schopnosť pochopiť celkový koncept, ktorý je zasadený do konkrétneho kontextu?

Čo neviem, to si nájdem

Častý argument býva, že dnes máme veľkého pomocníka menom internet, ktorý ponúka studnicu riešení a to, čo nevieme, si jednoducho vyhľadáme. Rozdiel medzi bežným lingvistom a podkutým odborníkom je však v tom, že odborník vie KDE a KEDY má hľadať tie správne odpovede. Jeho práca je rýchla a efektívna, nemusí sa pozastaviť – obrazne povedané – pri každom druhom slove, ktoré mu nie je známe. Takisto sa nestratí pri prvom novom pojme, ktorý (v slovenčine) zatiaľ nie je zaužívaný. Tým, že mu je ostatný kontext jasný, vie vďaka svojim vedomostiam nájsť riešenie a nemá problém dotvoriť jeden menej známy kúsok mozaiky k celku.

Je zrejmé, že roky skúseností, vzdelania, dodatočných školení a reálnej práce v odvetví nemôže nahradiť krátky rešerš na internete.

Večná otázka

Kto je „lepší“ prekladateľ – ten, ktorý vyštudoval prekladateľstvo a popri štúdiu sa zameral na konkrétne odvetvie, ktorému sa ďalej venuje? Alebo odborník z praxe, napríklad vyštudovaný farmaceut, mechanik či programátor, ktorý sa začal venovať prekladom? Sú to podnetné otázky, avšak jednoznačná odpoveď na ne nie je. Obe možnosti sú prípustné a vidíme to aj na príkladoch z praxe. Medzi našimi prekladateľmi sú zastúpené obe skupiny, teda aj vyštudovaní prekladatelia, ktorí bravúrne zvládajú vysoko odborné preklady, ale aj profesionáli z iných odborov, ktorí sa dopracovali k prekladaniu. Máme skúsenosť, že si často dorábajú certifikáty, štátnice, navštevujú kurzy a naďalej sa vzdelávajú. Ich jazyková úroveň je teda porovnateľná s vyštudovanými lingvistami.

Z našej kuchyne

Medzi našimi prekladateľmi nájdeme právnikov, doktorov, stavbárov, chemických inžinierov, farmaceutov, programátorov, technikov, pedagógov, ekonómov, biológov, elektrotechnikov, a dokonca aj geológa, archeológa, zoológa či teológa.

Čo sa týka spomínanej „večnej“ otázky, nedávno sme si spravili interný prieskum a vyšlo nám, že v rámci nášho portfólia slovenských prekladateľov to máme rozdelené nasledovne: približne tretina sú vyštudovaní prekladatelia, druhá tretina sú lingvisti (pedagogika, lingvistika a príbuzné odbory) a tretia tretina sú „ľudia z praxe“, ktorí vyštudovali úplne iný študijný odbor a už niekoľko rokov sa profesionálne venujú prekladom. V každej tejto skupine sú špičkoví prekladatelia, ktorí sú na vysokej úrovni v ich odbore a nezaostávajú ani po lingvistickej stránke. Nemôžeme teda v žiadnom prípade tvrdiť, že jedna skupina by bola „horšia“ ako tá druhá.

Menej je viac

Našim prekladateľom a takisto študentom prekladateľstva radíme, aby sa zamerali radšej na malý okruh odborov, povedzme dva až tri hlavné, niekedy dokonca stačí jeden. Vždy je lepšie mať úzku špecializáciu a v rámci nej ísť čo najviac do hĺbky. Asi uznáte sami, že vyštudovaný lekár má na medicínsky text iný pohľad ako lingvista, ktorý si prečíta narýchlo zopár paralelných textov a „gúgli“ niekoľko minút na internete.

Oplatí sa pri „malom“ jazyku špecializovať?

Je na našom malom slovenskom trhu vôbec možné sa užšie špecializovať? Môžeme si dovoliť venovať sa iba istému okruhu? Ak je človek vo svojom odbore expert a vie si nájsť správnych klientov – či už doma alebo v zahraničí – nemal by mať problém sa uplatniť. Koniec koncov, opäť to potvrdzujú nespočetné príklady, s ktorými sa stretávame v našej praxi. Skôr by sme to mohli otočiť – ak sa technik pokúša preložiť lekársku správu, vo väčšine prípadov by to dopadlo katastrofálne a mohlo by to mať dokonca fatálne následky.

Jedným dychom dodávame, že sú určite jazyky, pri ktorých si jednoducho „nemôžete dovoliť“ úzku špecializáciu. Ak hovoríme o prekladateľoch bulharčiny, lotyštiny či fínčiny, tí patria na Slovensku skôr k ojedinelým druhom a jednoducho „sú nútení“ brať všetko, čo príde. Ak však hovoríme o nemčine či angličtine v kombinácii so slovenčinou, iná cesta ako cesta špecializácie neexistuje.

Ako to máte vy so špecializáciami? Špecializujete sa na jednu alebo viacero oblastí? Podľa čoho ste si zvolili špecializáciu?

 
Eva Dinušová
Eva Dinušová
Vendor manager

Jazyky ma sprevádzali odmalička, keď sme sa s rodinou presťahovali do Viedne. Táto cesta ma doviedla až k štúdiu prekladateľstva, avšak stále ma to ťahalo späť domov, na Slovensko. Náhoda chcela, že som dostala ponuku pracovať v prekladateľskej spoločnosti – aj keď nie ako prekladateľka 🙂. V LEXIKE som si od roku 2011 prešla viacerými pozíciami, začala som pracovať na front desku, neskôr ako projektová manažérka a po dvojročnej pauze na materskej dovolenke som nastúpila na novovytvorenú pozíciu vendor manager. Postupne sme túto pozíciu dotvárali, vylepšovali a dnes je už perfektne fungujúcou a nenahraditeľnou súčasťou LEXIKY. S kolegyňou Simou sa staráme o to, aby sme mali kvalitných prekladateľov – oslovujeme nových a staráme sa o vzťahy s našimi dlhoročnými prekladateľmi. Okrem bežnej agendy mám na starosti aj programy a spoluprácu so študentmi.

Čítaj viac



Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!
Diskusia k článku
  1. Robert Hilovsky píše:

    Velmi pekny clanok, dakujem velmi pekne pani Dinusova. Prekladatel sa moze specializovat asi na tolko okruhov, v kolkych
    dokaze byt aktivny aspon 7 rokov. Moze paralelne sledovat maximalne 3 okruhy. To je moja skusenost. Myslim si vsak, ze dobry
    prekladatel moze tazko zvladat naraz aj umelecky preklad aj odborny preklad v nejakej oblasti. To su odlisne povahy prekladu, vyzadujuce si uplne iny pristup k textu. V odbornom preklade je vyhodou, ak prekladatel pracuje vo firme, kde sa dany jazyk intenzivne pouziva, avsak nielen ako prekladatel, ale ako clovek zaujimajuci konkretnu vykonnu poziciu. Toto velmi pomaha v udrziavani a rozvijani aktivneho pouzivania jazyka v praxi a pri prekladoch k rychlemu vybaveniu pouzivania spravnych vyrazovych prostriedkov.

    1. Teší ma, že Vás článok zaujal. Ako spomínam aj ja v texte, určite je vhodné, ak má prekladateľ reálnu skúsenosť „z terénu“. Doteraz si spomínam na jedného úžasného prekladateľa, ktorý začínal ako automechanik, tzn., že autám a strojom dokonale rozumel. Vedel, ako sa reálne rozoberá motor, ako funguje daný mechanizmus, čo je samozrejme niečo úplne iné, ako keď si to „naštudujeme“ na obrázku. Prešiel si rôznymi (aj kancelárskymi) pozíciami a postupne sa vypracoval na profesionálneho prekladateľa.

  2. Katarína Beňová píše:

    Dobrý deň, ďakujem za zaujímavý článok. Veľká pravda, nedá sa rozumieť všetkému. Chcela by som sa spýtať, aké kroky by mali podniknúť absolventi prekladateľstva – tlmočníctva, ktorí by sa chceli zamerať na konkrétnu oblasť napr. na farmaceutické či medicínske texty. Odporúčate štúdium farmácie či medicíny alebo sú aj iné spôsoby na získanie špecializácie?
    Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

    1. Zaujímavá, ale ťažká otázka 🙂 Presný návod Vám nedám, avšak asi najlepšie získate skúsenosti tak, že sa zamestnáte napr. ako interný prekladateľ (v odbore, ktorý Vás zaujíma). Dôležité je, aby ste mali „nad sebou“ tútora, tzn. skúseného prekladateľa, ktorý Vás bude vedieť usmerniť, ktorý Vám bude dávať spätnú väzbu, poradí Vám s terminológiou, dá Vám tipy, akým spôsobom a kde hľadať zdroje. Nemusí to byť iba ako interný zamestnanec, ale ideálne na plný úväzok. Podstatné je, aby ste mali spätnú väzbu od kompetentnej osoby. Medicína je jeden z najťažších odborov, určite je potrebné mať prehľad, neustále si študovať veci, čítať paralelné texty, … nemusí to byť nutne formou štúdia. Pokojne nám napíšte na hr@lexika.sk, ak máte záujem o ďalšie informácie, tento komentár mi na komplexnú odpoveď asi nestačí 🙂

Napísať odpoveď pre Katarína Beňová Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *