/ +421 2 5010 6700 Po – Pi: 8.00 – 18.00 hod.

Veľkonočka pre pápeža Františka – Lexika spisovne

Denisa Babušiaková Ciferník29.03.2018 Lexika spisovne – jazykové okienko Čas čítania: 4 min.
Košík s veľkonočnými vajíčkami

Čo pre vás znamená Veľká noc? Je to pár dní oddychu od pracovného kolotoča, príležitosť stráviť čas s rodinou nad taniermi plnými jedla alebo vedú v tomto období vaše kroky do kostola? Tak či onak, určite všetci viete, akú básničku hovoríme pri šibaní príbuzných, aby sme dostali sladkosti a iné odmeny. V dnešnej rubrike Lexika spisovne sa pozrieme aj na to, ako sa tento vinš správne píše. Objasníme si, či môžete na svojom sviatočnom stole očakávať aj veľkonočku. Posvietime si na prídavné mená modlitebný a modlitbový a v neposlednom rade sa zamyslíme nad pápežom Františkom. Ak sa chcete o Veľkej noci dozvedieť viac aj zo spisovnej stránky, čítajte ďalej!

Mastné ryby

Veľká noc sa nezaobíde bez tradičného vinšu o mastných rybách a grošoch. Aj keď je vinš pomerne jednoduchý, zo spisovného hľadiska v ňom natrafíme na problém. Mali by sme písať šibi-ribi, šiby-ryby alebo šibi-ryby? Odôvodniť si vieme každú z týchto možností, aj keď správna je len jedna. V zvukomalebných citoslovciach zvykneme používať mäkké i (cupi-lupi, cingi-lingi), ak vnímame šibi-ribi ako popis zvuku pri šibaní, môže nás lákať táto možnosť. Keď rešpektujeme význam básničky a usúdime, že slovo ryby neopisuje zvuk, ale naozaj má znamenať ryby, je pravopis tohto slova jasný. Čo však so slovom šibi? Ak by sme chceli uplatniť analógiu s podstatným menom ryby v riekanke, napíšeme šiby-ryby. Podľa spisovnej slovenčiny je správny iba variant šibi ryby, teda slovo šibi vnímame ako zvukomalebné citoslovce s mäkkým i a slovo ryby ako citát z básničky o rybách. Teraz ste pripravení vinšovať v prípade potreby aj písomne!

Máte chuť na veľkonočku?

Ako často si doprajete vynikajúcu vianočku s maslom, medom či džemom? Tradične sa tento koláč zvykol piecť najmä na Vianoce, no ruku na srdce, keď sa zahryznete do vianočky, zamýšľate sa nad pôvodom jej názvu? Väčšina z nás sa už nad tým ani nepozastaví. Zaskočí vás ale veľkonočka? Na internetových stránkach s receptami sa toto pomenovanie rozšírilo ako názov koláča z kysnutého cesta, ktorý sa pečie na Veľkú noc. Svojím vencovitým tvarom má pripomínať Kristovu tŕňovú korunu. U východných kresťanov sa nazýva pascha, hovorovo sa však u nás čoraz viac rozširuje veľkonočka. Nechajte sa aj vy inšpirovať a ponúknite hostí na Veľkú noc ľubozvučnou a chutnou veľkonočkou.

Rozjímanie o modlitbe

Ak sa chystáte na veľkonočnú omšu, budete vo svojich rukách držať modlitebnú či modlitbovú knižku? Budete súčasťou modlitebného alebo modlitbového spoločenstva? Tentokrát vás potešíme, z hľadiska spisovnej slovenčiny sa nemôžete pomýliť. Oba varianty prídavných mien od slova modlitba sú správne a úplne rovnocenné. V praxi sa častejšie využíva slovo modlitebný, no rovnaký význam nájdete aj v slove modlitbový. Voľbu prídavného mena nechávame teda na vašom zvážení, chuti a možno i nálade. Slovenskému pravopisu je to totiž výnimočne jedno.

Moderný pápež Francis

Tradične sa mená všeobecne známych panovníkov prekladajú do slovenčiny – napríklad francúzsky kráľ Ľudovít (pôvodne Louis) alebo kráľovná Alžbeta II. (Elisabeth II). Treba ale poznamenať, že pri panovníkoch novšej generácie sa od tradície upúšťa, a preto hovoríme o princovi Charlesovi, Williamovi alebo Harrym. Pri pápežoch sa novodobý trend neustálil, mená pápežov stále prekladáme. A to dokonca aj v prípade, že sa to týka nanajvýš moderného pápeža. Vedeli ste, že súčasný pápež má svoj oficiálny účet na sociálnej sieti Twitter? Jeho meno aj napriek tomu používame tradične v zdomácnenej verzii, takže namiesto pápeža Francisa poznáme pápeža Františka. Sledujete ho na Twitteri? Napíšte nám v komentároch.

Pápež František zdraviaci ľudí

Čerešnička na záver – mrváň nebol len koláč

V súčasnosti si pod pojmom mrváň predstavíme lahodný koláč, no v minulosti to také ružové nebolo. Aj kvôli vplyvu kresťanských tradícii prevládal záporný postoj verejnosti k nezosobášenej tehotnej žene a jej dieťaťu. Historická lexika na pomenovanie takéhoto dieťaťa používala okrem iného aj výraz mrváň. Vychádzali totiž z predpokladu, že dieťa slobodnej matke „zmrvilo“ život. Našťastie, doba pokročila, mrváň je pre nás len koláč, ľudia sa chovajú tolerantnejšie a my dúfame, že si Veľkú noc užívate – a to, samozrejme, spisovne!

Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *