Esperanto – jazyk budúcnosti?

Určite ste sa už ocitli v situácii, v ktorej ste potrebovali vytiahnuť z talóna svoje znalosti cudzích jazykov a necítili ste sa pri tom práve najkomfortnejšie. Koľkokrát ste si želali, aby neexistovali jazykové bariéry naprieč národmi? Aké nápomocné by bolo, keby existoval jeden jediný jazyk, vďaka ktorému by sme si boli všetci komunikačne bližší?

V dnešnom článku vám predstavím jazyk, ktorý spája všetkých bez ohľadu na príslušnosť k národu. Nie, nehovorím o angličtine. Reč je o esperante.

Čo je to esperanto?

Esperanto je umelo vytvorený medzinárodný jazyk, ktorého myšlienka sa zrodila koncom 19. storočia v susednom Poľsku. Dnes poznáme veľa umelých jazykov, ktoré boli vytvorené na rôzne účely. Vezmime si napríklad klingončinu zo Star Treku či jazyk bojovníkov Dothraki v Hre o tróny, ktoré slúžia výhradne na obohatenie fiktívneho sveta. Nekomunikujeme nimi v bežnom živote. Myšlienka poľského lekára Ludwika Lezjera Zamenhofa mala ušľachtilejší cieľ, a to spojiť národy prostredníctvom jednotného neutrálneho jazyka.

Zamenhof sám vybudoval základy esperanta a pomohol tento koncept uviesť do reálneho života. Jeho dielo si svojou zvučnosťou a nenáročnosťou získalo priaznivcov po celom svete.

Esperanto slúži ako medzinárodný vedľajší jazyk, ktorý vychádza do značnej miery z latinčiny. Navyše je ovplyvnený ruštinou, poľštinou, angličtinou, taliančinou či nemčinou. Vystavať moderný jazyk na dávnej latinčine bol Zamenhofov zámer. Tí, ktorí už ovládajú jazyk pochádzajúci z latinčiny (španielčina, francúzština a pod.), majú výhodu – naučiť sa esperanto je pre nich oveľa jednoduchšie.

Mnoho esperantistov tvrdí, že vďaka jednoduchej gramatike bez výnimiek, „povedomej“ slovnej zásobe a fonetickému pravopisu sa dá esperanto naučiť rýchlejšie ako akýkoľvek iný jazyk. Niektoré zdroje uvádzajú, že priemerný človek sa dokáže esperanto naučiť za 6 mesiacov. Do esperanta sa v súčasnosti prekladajú publikácie z rôznych jazykov, vydáva sa v ňom pôvodná literatúra a existujú aj rozhlasové vysielania v esperante.

Výhody esperanta

Všetko má svoje pre a proti. Za nevýhodu esperanta možno považovať to, že esperantistov je stále pomerne málo. Pri esperante však nad nevýhodami prevažujú výhody. Medzi ne patrí napríklad aj:

• Nenáročnosť – esperanto nie je zložité a naučíte sa ho veľmi rýchlo. Zároveň je veľmi podobné viacerým svetovým jazykom, čo vám štúdium uľahčí.
• Jednoduchšie osvojenie si iných jazykov – to, čo sme spomenuli v predošlom bode, platí aj naopak. Čím viac jazykov ovládate, tým ľahšie sa vám učí každý ďalší jazyk. Pri esperante to platí dvojnásobne, keďže je svojou gramatikou a slovnou zásobou veľmi internacionálne.
• Neutralita – esperanto je umelo vytvorený jazyk, musí sa ho naučiť každý, a teda nikto nie je znevýhodnený. Hoci dnes už existujú rodení hovoriaci esperanta (deti z manželstiev esperantistov), nie je prirodzeným materinským jazykom.
• Cestovanie – esperanto umožňuje dohovoriť sa v rôznych krajinách. Ak aj v cieľovej destinácii nenájdete esperantistu, slovná zásoba vám pomôže porozumieť cudziemu jazyku.
• Širší dosah umenia – esperanto, ako jazyk umenia, dáva autorom možnosť tvoriť pre celý svet, nielen pre cieľovú skupinu národného jazyka.

Okrem vyššie spomenutých plusových bodov esperantisti (i ne-esperantisti) veria, že k odstráneniu svetových konfliktov by mohol prispieť práve spoločný jazyk. Ak ľudia hovoria tým istým jazykom, automaticky majú k sebe bližšie, lepšie rozumejú pohnútkam toho druhého a dokážu dospieť k dohode.

(nie až taký) Strašiak s názvom gramatika

Gramatika dokáže potrápiť takmer každého, no pri esperante sa jej naozaj nemusíte obávať. Gramatické pravidlá sa zmestia na jednu A4.

Abecedu esperanta tvorí 28 písmen: a, b, c, ĉ, d, e, f, g, ĝ, h, ĥ, i, j, ĵ, k, l, m, n, o, p, r, s, ŝ, t, u, ŭ, v, z. Keď ju porovnáme so slovenskou abecedou, zistíme, že niektoré písmená chýbajú (napríklad ypsilon 😉 ) a niektoré sú navyše.

Písmená navyše a ich slovenské „ekvivalenty“:

• ĉ = č
• ĝ = dž
• ĥ = ch
• ĵ = ž
• ŝ = š
• ŭ = ô

Najlepšia vychytávka esperanta? Píš, ako počuješ! Istý pán Bernolák by bol určite rád.

Slovosled v esperante je veľmi jednoduchý. Základná stavba vety vyzerá takto:

podmet – prísudok – predmet – iné vetné členy
Filip         číta              knihu         doma.
Filipo       legas           libron         hejme.

Podobne ako v slovenčine aj pre esperanto platí, že zmenou slovosledu vo vete vytvárame rôzne dôrazy, nemeníme celkový význam vety. Len zriedka sa stane, že vytvoríte kombináciu slov, ktorá nedáva zmysel. Uchu to lahodiť nemusí, no zmysel ostáva rovnaký.

Esperanto pozná len určitý člen la. V slovenčine by sme v takomto prípade mohli použiť ukazovacie zámená (to, ten, tamten a pod.). Stojí pred podstatným menom.

amiko = priateľ (hocijaký)
la amiko = ten priateľ (konkrétny priateľ, o ktorom sme už hovorili)

Všetky podstatné mená sú zakončené koncovkou -o. V esperante sa nerozlišuje rod podstatných mien. Množné číslo je tvorené príponou -j. Pripája sa k podstatným aj prídavným menám.

tablo = stôl / tabloj = stoly
lernanto = žiak / lernantoj = žiaci

Na vyjadrenie ženského pohlavia sa používa prípona in. Žiak v esperante je lernanto, žiačka lernantino. Patro sa používa na označenie otca, patrino zas matky.

Prídavné mená v jednotnom čísle majú v esperante vždy koncovku -a. Najčastejšie stoja pred podstatným menom, ktoré rozvíjajú.

granda domo = veľký dom
grandaj domoj = veľké domy

Slovesá v neurčitku končia na samohlásku -i, napríklad: lerni (učiť sa), labori (pracovať),  legi (čítať), manĝi (jesť). Bez ohľadu na osobu a číslo používajú v prítomnom čase koncovku -as, v minulom -is a v budúcom -os.

mi legas = ja čítam
mi legis = čítala som
mi legos = budem čítať

Neznie to komplikovane, čo poviete? 🙂

Esperanto – slovíčka do slovníčka

Uvedieme si len malú ochutnávku a do komentára nám môžete napísať, či vám niektoré z nasledujúcich slov pripomínajú ich cudzojazyčné náprotivky.

SLOVENČINA	ESPERANTO
čo	kio
kto, ktorý	kiu
to toto	ĝi tiu
pre	por
byť	esti
mať	havos
môcť	povas
robiť	fari
veľký	granda
malý	malgranda
dom	domo
zviera	besto
mama	patrino
otec	patro
rok	jaro
kniha	libro
áno	jes
nie, ne-	ne
jazyk	lingvo
deň	tagon
krajina	lando

Esperanto pre samoukov

Tak ako ktorýkoľvek svetový jazyk, aj esperanto sa dokážete naučiť sami v pohodlí domova. Môžete si zaobstarať učebnice pre samoukov, dostupné sú aj edukačné videá na internete. Slovenskí esperantisti rozhodne nezaháľajú a postarajú sa o vaše pohodlné vplávanie do vôd tohto nádherného jazyka pomocou jazykových kurzov.

Naučiť sa Esperanto za 12 dní je vraj tiež možné. Odhodlajte sa na intenzívny kurz učenia sa esperanta pomocou textov s nahrávkami a slovnou zásobou. 12 dní má predsa veľmi ďaleko od večnosti.

Bezplatné online kurzy nájdete aj na stránkach lernu.net alebo kurso.com.br.

Učebnice esperanta

Vydavateľstvo Espero ponúka široký výber tlačených učebníc a slovníkov nielen pre začínajúcich esperantistov. Ak sa radi učíte na konkrétnych dielach, tu nájdete všetko, čo hľadáte, a možno aj o trochu viac.

Ak uvažujete, či je esperanto pre vás to pravé, literatúru si v začiatkoch nemusíte kupovať. Učebnice sú dostupné aj online. Môžete sa napríklad pozrieť na PDF príručku od Stana Marčeka – Esperanto priamou metódou.

Slovníky esperanta

Ak si potrebujete preložiť nejaké slovíčko, pravdepodobne použijete Google prekladač, ktorý má v ponuke aj esperanto. Na internete však nájdete aj niekoľko čisto esperantistických online slovníkov:

• esperantsko–slovenský online slovník
• počítačový anglicko-esperantský slovník
• počítačový slovník Komputeko

Esperanto na Slovensku

Slovensko určite vo svete esperanta nezaháľa. Máme dve hlavné celoslovenské organizácie, venujúce sa všetkým aktivitám, ktoré sa s týmto jazykom spájajú. Najvyšší reprezentant esperanta na Slovensku je SKEF – Slovenská esperantská federácia (Slovakia Esperanta Federacio). Zastrešuje miestne kluby a jednotlivcov. Za cieľ si kladie rozširovať osvetu o jazyku a prezentovať Slovensko v zahraničí.

Druhou najvýznamnejšou organizáciou je SKEJ – Slovenská esperantská mládež (Slovakia Esperanta Junularo), združujúca esperantistov do 30 rokov.

Ak vás však láka členstvo v niektorom z regionálnych klubov, ESONO – Severoslovenská esperantská spoločnosť (Esperanta Societo Nordslovakia), LEK – Liptovský esperantský klub (Liptova Esperanto-Klubo) či iné lokálne kluby vás radi privítajú.

Znalosť esperanta vám otvorí vo svete mnoho dverí. Môžete sa vydať na cestu okolo sveta a všade stretnete niekoho, kto esperanto ovláda. Ak aj nemáte nadanie na jazyky, pri esperante to nevadí. Idete do toho? 🙂