Veľkonočná babka i detektívky – taká je Veľká noc vo svete

Najvýznamnejším a duchovne najhlbším sviatkom kresťanov je Veľká noc. Je to obdobie, v ktorom si najväčší počet veriacich ľudí na svete pripomenie umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Tomuto sviatku historicky predchádzal židovský sviatok Pascha alebo Pesach, ktorý ľuďom pripomínal udalosť prechodu cez Červené more, a tým vyslobodenie židov z Egyptského otroctva.

Veľkú noc alebo sviatok jari takisto oslavujú aj neveriaci po celom svete. Toto obdobie sa spája s pohanskými zvykmi príchodu jari a jarnou rovnodennosťou. Počas veľkonočných nenáboženských dní je vo zvyku oslavovať, jesť, piť a zabávať sa. S Veľkou nocou neoddeliteľne súvisí aj výzdoba príbytkov, príprava veľkonočných ozdôb i rôznych festivalov.

Šibačka, oblievačka, vajíčka a veľkonočné dobroty

Jedným z najobľúbenejších zvykov u nás je šibačka a oblievačka. Zatiaľ čo na západnom Slovensku sa mladé dievčatá šibú korbáčom, na východe sa oblievajú vodou z potoka alebo zo studne. Kombináciu oboch zvykov vo väčšine využívajú Stredoslováci. Ako odmenu dostanú šibači a oblievači vajíčka a tým dospelým sa ujde aj kalíšok dobrej pálenky.

Na Veľkú noc sa vždy tešíme na tradičné dobroty ako napríklad veľkonočný koláč, ktorý nazývame paska, mrváň, baba alebo calta. Mäso a údené maškrty, napríklad klobása a šunka symbolizujú hojnosť a zdravie. Na východnom Slovensku je jedným z najhlavnejších jedál aj vajíčková hrudka – syrek. U pravoslávnych a gréckokatolíkov sa tieto veľkonočné jedlá vždy prinesú do kostola v prútenom košíku, aby ich kňaz posvätil.

Veľká noc je u nás popretkávaná rôznymi symbolmi, ktorými sú kraslice – ozdobené a maľované vajíčka, ďalej kuriatka, zajačiky, ovečky, bahniatka, zlatý dážď, kvety čerešne, prútie, korbáče a iné.

Veľká noc v Európe

Počas Veľkej noci naši českí susedia hodujú a šibú dievčatá za rovnakú odmenu ako u nás. Ženy sa za šibanie môžu revanšovať tak, že mužov po šibačke pooblievajú studenou vodou. V Maďarsku nahradilo tradičné oblievanie „iba“ pokropenie vodou a voňavkou, za ktorú si chlapci vyslúžia peniaze alebo veľkonočné vajíčka. Naši severní susedia veľmi lipnú na kresťanských zvykoch a tradíciách. Aj Poliaci si pripravujú košíky s jedlom, ktoré dávajú posvätiť v kostole. Na veľkonočný pondelok u nich nechýba šibačka. V Rakúsku je veľkou tradíciou hra s vajíčkami, v ktorej sa súperi snažia jeden druhému porozbíjať vajíčka. Počas týchto zvykov sa tiež konajú festivaly, na ktorých sa pečú tradičné praclíky.

Pre Írov je veľkonočný čas obdobím pôstu a modlitieb. Medzi ich tradície patrí kotúľanie vajíčok za pomoci bambusového kolíka a konzumovanie vajíčok, ktoré zniesli sliepky na Veľký piatok. Veľká noc vo Veľkej Británii je známa predovšetkým pretekmi osemveslíc v Gambridge a Oxforde, púšťaním šarkanov alebo pivovarskými záprahmi. Dlhoročnou tradíciou anglických panovníkov je obdarúvanie chudobných mincami špeciálne razenými pre túto príležitosť, pričom počet obdarovaných sa rovná veku panovníka. V Belgicku, Nemecku a Francúzsku sú známe takzvané „hony na vajcia“. Ide o schovávačku čokoládových vajíčok v záhrade, ktoré sa deti snažia nájsť čo najviac.

Taliani oslavujú veľkonočné sviatky jedlom a na ich stole nesmie chýbať jahňacina. Takisto sa navzájom obdarúvajú veľkými čokoládovými vajíčkami, o ktorých sa hovorí, že ich vymysleli práve oni. Na Cypre má hlavné postavenie čistota a poriadok, preto sa pred týmito sviatkami vo veľkom upratuje, renovuje či nakupuje nové oblečenie a obuv. Na Veľkonočnú nedeľu rodiny obedujú za drevenými stolmi postavenými špeciálne na túto príležitosť pri kostoloch. Grécko je známe vidieckymi hostinami a „štrnganím si“ s kraslicami pri stretnutiach so známymi, Španielsko procesiami veriacich, Portugalsko upaľovaním slamených figurín a Holandsko karnevalom. Na Malte zažijete živú krížovú cestu, v Luxembursku zase tradičné trhy.

Severnejšia časť Európy sa vyznačuje pre nás netradičnými zvykmi. Napríklad Fíni oslavujú príchod jari, obliekajú sa za čarodejníkov a od domu k domu odriekajú koledy, za ktoré si vyslúžia sladkosti či peniaze. V Dánsku sa na Veľkú noc varí špeciálne pivo a domy sa ozdobujú zelenými vetvičkami a narcismi. Pre Dánov je však typická ešte jedna tradícia – posielanie tzv. prekáračkových listov priateľom. Tie sa posielajú anonymne a namiesto podpisu sa v závere listu uvedie toľko bodiek, koľko je písmen v mene odosielateľa. Adresát má potom za úlohu uhádnuť, kto mu list poslal.

Akúsi „jarnú verziu“ Vianoc v podobe Veľkej noci nájdeme v Litve, kde tento sviatok patrí k najvýznamnejším v roku. Namiesto Santa Clausa na saniach sa tu však preháňa Veľkonočná babka v kočiari ťahanom zajačikmi, ktorá rozdáva deťom vajíčka – dobrým namaľované a neposlušným neozdobené. Azda najkurióznejšia je nórska veľkonočná tradícia sledovania detektívok a hádania, kto je vrah.

A čo zvyšok sveta?

V Rusku sa oslavuje Veľká noc s oneskorením vzhľadom na to, že sa riadia juliánskym kalendárom. Tradičným jedlom je chlieb poliaty snehom z bielkov, ktorí si Rusi vychutnávajú vo veľkom štýle a v kruhu svojej rodiny. V Ázii sa slávi sviatok jari a každá krajina má svoje zvyky a tradície. Najznámejšie sú napríklad vo Filipínach, kde sa dobrovoľníci nechávajú reálne ukrižovať. Tento rituál okrem iného odsudzuje aj katolícka cirkev.

Veľká noc v USA sa opiera o európske zvyky. Symbolmi sú vajíčka, ktoré ozdobujú v sobotu. V Južnej Amerike prežívajú pôst a Veľkú noc veľmi intenzívne. Počas tohto obdobia sú takmer v každej juhoamerickej krajine plné kostoly. Známe sú masové procesie s krížom, na ktorých sa zúčastňujú tisíce veriacich ľudí.

V Austrálii sa pečú sladké buchty, ktoré označujú znakom kríža, rovnako aj tu sa schovávajú čokoládové vajíčka v záhradách. Hlavným sviatkom je Veľkonočná nedeľa, ktorá sa slávi omšou a vrcholí slávnostným rodinným obedom.

A ako je to v Afrike? Veľkonočné sviatky sú na tomto kontinente veľmi dôležitým sviatkom, hlavne v kresťanských komunitách. Veriaci sa stretávajú v kostoloch, spievajú hymny, tancujú a hrajú na bubnoch. V Afrike je Veľká noc nielen duchovnou, ale aj spoločenskou udalosťou, pretože počas tohto sviatku sa stretávajú rodiny vo veľkom počte.

A čo vy? Vyznávate tradičné slovenské zvyky a obyčaje alebo ste sa nechali inšpirovať niektorou tradíciou zo zahraničia? Podeľte sa s nami v komentároch. 🙂